Národnie Noviny, október-december 1919 (L/230-292)

1919-11-19 / nr. 265

9,«hodia šest ráz do týl* á§ai okrem pondelku každý deň. Pradnlatná cena: na colý ■tok 60 korún, na pol roka 10 korún, na Štvrť roka 15 korún, na mesiac 6 korún. Jednotlivé Čísla po 30 hal. Do cudzozemska: •a celý rok 80 korún. Ročník *L. / Redakcia, administrácia a expedícia v TurČianskpm Sv. Martine. Streda, 19, novembra 1919. Na samá Štvrtkové Cisia Dredpláca sa: na celý rok 18 kor,, na pol roka 6 kor Do cudzozemska t o» celý rok 16 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Cíalo telefónu redakcie t Sk, 'lialo telef. administrácie t 30' Číslo 265. Súvaha vojny. IV. Srdce nás zabolí, ked nám, sostaviac súvahu vojenných ztrát a výhry národov, prichodí hovoriť o bratskom, slavianskom Rusku. Rusko, od ktorého sme očakávali uko­jenie našich bolestí, vysušenie sĺz a usku­točnenie našich národných snáh ako naše veiké Rusko svíja sa dnes po toľ­kých obetiach a víťazných bojoch ako zničená, roztrhaná, vykrvácaná a bezmocná obeť v rukách lanatických dobrodruhov. Zničenému Nemecku ostáva aspoň po­vedomie, že jeho úpadok nastal len po styriročnom, heroickom boji proti celému svetu; zničenému Rusku nič neostáva krém trápneho povedomia sebazkazy a ľudskej sústrasti, ktorú mu, možno, nikto neodoprie, pomysliac si, že ono pri samom cieli, ked mu už nič iného nebolo po­trebné, ako ruky položiť na predmet svojej stáletej túžby — kleslo a upadlo. Toto je vrcholom ruskej tragédie! Nuž, vieme, že 130-millionový národ ani nezanikne, ani »qaantité negligeable« pre svet nebude! Ako sa pominul jako­bínsky fanatizmus vo Francúzsku, tak sa pominie i boľševické šialenstvo v Rusku. Príde čas, čo sa teraz momentánne i da­­lekým zdá, ked Rusko zasa začne nor­málny život. Lenže aký desný pohľad po­skytne sa tu jeho zraku! Pochopy o pomeroch v Rusku sú na­toľko pomotané, že si dnes temer nikto ani len približný obraz nemôže utvoriť o! následkoch rán, ktoré zúrivý boľševizmus Rusku už zadal a zadáva; tým menej, lebo niet proroka, ktorý by nám už dnes určite povedať mohol, kedy a ako sa skončí najhroznejší pohyb dejín sveta, ktorého javišťom je nešťastná Rossia. No, jedno môžeme už i dnes konštatovať. Od roku 1689 borilo sa Rusko o prí­stup na otvorené more. Tomuto preň ne­­vyhnuteľne potrebnému namáhaniu padali' v obeť jeho synovia na nesčíselných bo­­jištiach dvoch svetov, a dnes je ono ne­šťastným prevratom ďalej od cieľa, ako bolo pred 230 rokmi. Na Veľkom oceáne stojí mu v ceste touto vojnou nesmierne zmohutnená ríša „vychádzajúceho slnka“; na čiernom mori zas ním od tureckého jarma oslobodené Rumunsko; na Balti­ckom mori sú pomery už dnes zmenené na jeho úkor, ba ešte i to Bielo more, ktorého jediný od ľadu čistý prístav má dnes Anglia, je v ruke aspoň neistej. A že 130-millionový národ a ríša, tvo­riaca šiestu časť suchej zeme, bez mora byť nemôže — z toho nasleduje, že Rusko, prijdúc k sebe, zasa bude musieť tam za­­počať, kde zakončilo... Prajeme si zo srdca, že by koniec tragédie Ruska nebol začiatkom novej trígčdie človečenstva! Osud Ruska poučuje nás, že náhodou i starší a silnejší brat môže byť utisnutý na pomoc mladšieho a slabšieho a nasle­dovne, že si národy nemôžu zakladať v nikom, krém svojej vlastnej sily! Silou národov však je svornosť a čistota verej­ných a súkromných mravov! Spišiak. Z Česko-slovenskej republiky. Pred nádejnou fázfoa pokrokovej strany so stra&on národno-socMstckaa. Praha, 17. novembra. (Čstk. fic.) Včera bol sjazd dôverníkov Česko slovenskej strany pokro­­ko ej a Česko slovenskej strany socialistickej. Sja d úsniesol sa jednomyseľne, aby dôverníci referovali o priebehu sjszda svojim organizáciám, a konečné rczhodnutie o budúcom pomere česko-slovenskej strany pokrokovej k česko­slovenskej strana socialistickej ečini riadny sj*zd strany pokrokovej, ktorý má byt svolaný do konca roku 19 i 9. Upozornenie úradníkom a inteligentom, pochádzajúcim z Karpatskej Rusi. Praha, 17. novembra ((~stlc. fte.) Úrsdnícl pochádzajúci z Karpatskej Rusi», žijúci v Ma­ďarsku, Juhoslovanskú alebo v Rumunsku ktorí chceli by sa vrátiť do vlasti, kde by chceli na­stúpiť službu, vyzývajú sa, aby sa hnedpnúľd siti o služobné miesto pri politickej správe v Užho­rode, Ku žiadosti musia byt pripojené všetky potrebné dáta, svedčiace o ich doterajšej službe, a musí byť v žiaci sti označené i mesto, na ktoré si žiadatelia po prípade robi} nárok. Je potrebná dostatočná znalosť ruskej reči v slove a písme. Vyzývajú sa i členovia ruskej Intel- ■< ligencie, pochádzajúci z Karpatskej Rusi, ktorí! neboli dosiaľ úradníkmi, ale chceli by sa nimi* stať, aby svoje prihlášky posiali tiež politickej! správe v Užhorode. Česko-slovenskej verejnosti. Ohlas z Karpatskej Rusi. V českej dennej tlači, najmä pražskej a br nenskej, v poslednom čase boly uverejňované útočné Články, zaoberavšie sa mojou osobou ako predsedom Ústrednej Ruskej Národnej Rady, mojou politikou a karpatc-ruským národom. Odchodiao na dlhší čas sa dôležitým poslaním ku svojim karpsto ruským krajanom do Spojených Štátov v Amerike, považujem si ua povinnosť od­povedať v krátkosti toto: 1. Nehľadiac na to, čo sa dosiať stalo a dalej sa deje v Karpatskej Rusi na njmu našej autonómie a nášho náreds, robím i dnes tú samú politiku, s ktorou sem sačal ako iniciátor pripojenia Kar­patskej Rusi k Česko slovenskej republike a od­mietam urážlivé upodozrievanie mojich osobných i politickýoh nepriateľov e rustnsko-madarónskeho tábora, Bko by som praocval na odtrhnutí Kar­­patslxj Rusi od Cesko-slovenshj repubhky. Vyhovujóo poivaniu svojich karpsto rcskýoh krajanov v Amerike, idem sa oceán, aby eom vlastnou silou zabespečil hospodárske povznesenie nášho ťažko skúšaného karjato - ruského ľadu v Česko- slovenskej republike. Ja i moji apolupraoovofoi robíme tú samú politiku, ktorú som zastával na mierovej konfe­rencii v Partii a to s doroanmenlm a súhlasom celého ruského národa. 2. Robim na ruské] semi politika kar päto­­ruskú, politika slovenskú, a nie madarónsku, ani odstredivú ukrajinskú alebo rusínsku. 3. Na našej ruskej semi nemôže byt iné po­litika než ruská, a ti őiaitelia a Strébert, ktorí uv&dsajú a robia alebo podporujú n nás politiku cdštiopnu, uhro rusínsku, správne madar o-rusínsku, sú najáhlavnejšífii nepriateľmi našej krajiny a nášho národa. 4. Pevne verím a dúfam, že bránice Karpat­skej Robí budú na všetky strany spravodlivé usta­novené, a ž;> n&šma karpato-ruskémn fuda dostane sa všetkéhs toho, čo očakával od pripojenia k Československej republike, t. j. úplného práva 8emoorčenia a ochrany ruského jazyka a národ­nosti rnskej, svojej cirkevnej éafr jnosti a du­chovného i hmotného blahobytu. Vnútri spra­vodlivé stanovených hranlo karpato-rnský Ind sám ustanoví sveju budúca politika a jeho politika bude vždy mojou politikou. 5. Viádn a úraddatvo republiky i verejnosť a tlač Žiadam: Nechajte karpato-ruskému ľadu úplné právo samourčenia, nezasahojte rnšive do jeho autonómie a nevnášajte do nášho Inda a do nášho kraja ani emätkov, ani rusínslo-ukrajinsko­­madarónsku nákaza, V Zlatej Slovanskej Prahe, dňa 13. nov. 1919. Dr. Antonij Beskid, j predseda Úitrednej Ruskej Národnej Rady. Zvesti zo zahraničia. Kongress juhoslovanských novinárov v Záhrebe. Záhreb. 16 novembra, (Cstk. ík) (Lub!, k k.) Dnes otvorený bol valne navštívený korgress juhoslovanských žurnalistov. Cssko-slovenskú tlač zastupovala deputácia Syndikátu česko-slovenskýoh denníkov v Praha a to žarnalisti.: Vavŕínek („Ňér. Politika*,) Strakatý (,biár. Listy* ) Kozáh („Ca. Slovo*) a Tannebtrger („Veukov*,) dalej Sväz črsko-slovenekách žurnalistov vo Viedni, ktorý zastupoval Zajíitk Horský. V predvečer koogressu bolo usporiadané slávnostné predstavenie aHsm­­leta* v krajinskom divadle. Na schôdzke kon* gressn povedal otváraciu reč predseda horvatskjoh žurnalistov Schlegl ktorý venoval pamiatku padlým žurnalistom a uvítal prítomného bána dr. PoleČka, záhrebského veliteľa ganerála Mate* ako i zá­hrebského mešťanostu a rektora záhrebskej uni­verzity. Najmä srdečne pozdravil zástupcu Česko­slovenskej republiky dr. Maokáéa a zástupca poľskej republiky, ako i zástupcu česbo-slovenských novinárských «väzov a ruskej tlače. Za predsedu kongresu zvolený bol redaktor belehradskej „Epochy* Savôii, ktorý v svojej reči zdôraznil okolnosť, Že na tejto schôdzke môžu sa dorozumieť srbskí a horvatskí novinári. Potom bán dr. Tá'ečtk uvítal prítomných menom vlády a pri pomenili, že vláda a verejnosť musi sa po­starať o sie p še nie Bituácie predbo ovníkov za juho­slovanskú slobcdu. Zuienil sa o pomere vlády k tlači a zcôfszail, ža víáda vžíy má na mysU blaho svojko štátu.

Next