Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)

1920-01-14 / nr. 9

bude štátu nebezpečným. Ved Appoayl nemusel k nám ptísť, ale keď prišiel, stíhaný krutosťou bolševikov, bola vinovatosf ho zas pustiť. A či sme my Slováci ešte vž ly takí naivní, že sa dáme oklamať grófskym slabom appouycvským? * 2 Eite 12. novembra minu’ého roku vydané bolo nariadenie, že povinné výtisky tlačív z úzami a Slovenska, prvé) uhorským múzeám a knižni­ciam posieiavané, majú všetky knihtlačiarne na Slovensku posielať nadale) univerzitnej knižnici v Bratislave, Akokolvek je ešte vždy nie úplná slovenská knižnica Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, ale tak myslíme, predsa )e len prvá, hlavná a naj­väčšia slovenská knižnica naša, za také dlhé roky| poroby jediný náš kultúrny ústav, ktorý má iste najoprávuenejši nárok, aby bol všemožne podpo­rovaný a zdokonaľovaný. Ľudí, študujúcich slo­venský život, spisbu, kultúru v minulosti, v prvom rade iste jedn&ko len sbierky Muzeálne] slovenskej spoločností budú priťahovať. Prečo teda neposielať povinné výtisky ta, alebo aspoň i ta? To by varí Muzeálna slovenská spoločnosť zaslúžila I I I Yojenné pôžičky bfvallj rakdsko­­uhorskej monarchia. Otáaka Tojeunjch pôžičiek bývalej monarchie je dnes predmetom mnohých úvah a diskusii Kto ich bode platil a v akej hodnote ich sa piati? Pravda, každý majiteľ prišil by ja bezohľadne prislašnéma novému Štátu pozostalému na troskách monarchie sa golier neuvedomiac si, 2e našej Cesko-alcvenskej republike neni vlastne nič do vojennej pôžičky vydanej svojho duša celkom proti jej záujmom. ( V lete m. r. maďarské, lepšie reôeao ži­dovské banky na Slovenska usporiadely v Pie­šťanoch anketu o vojenných pôžičkách. Anketa vyvroholils v rezolúcii, v ktorej tieto peňažné ústavy iiaäaly od vlády, aby vojenné pôžičky v úplnej nominálnej hodnote prevzala a okrem toho 4°/0 úrokovala. Odôvodfiovaly to okolnosťou, že vo vojenných pôiičkáoh uložené je veľa privátneho kapitála a najmä mnoho úsporov všetkých vrstvi občianstva. Je pravda, v týchto papieroch je uložené volké množstvo súkromného kapitála. Jestvuje nariadenie jedného s bývalých uhorských mi­nistrov finanoif, ktorým sa peňažné ústavy npczor* ňojú, aby vojenských pôžičiek nad výška základ­ného kapitála a reservi neapisovaly. Pravda, toto varovné upozornenie neplatilo pre mnohých basa­­tichých štréberov, ktorí zčiastký zprehnanej vlaste­­neckosti, z čiastky aby mohli byt aspoň za čas pred vojenskou sluibou krytí, čiže, aby sa na nich očko slúžneho a župana blahosklonne nBmievaio — opisovali o prekot a začreli hlboko do vkladov sverenýoh im na opatrovanie. Týmto ústavom hroz! teraz katastrófa a preto je volanie po pre­vzatí vojenných pôžičiek našim štátom. Za nejaký čas po piešťanskej ankete svolaná bola podobná porada do Prahy, na ktorej sa však zúčsatnily takmer výlučne iba nemeoké banky. Sväz českých bánk a 8väs českýoh spcfrtelen vyhovorily svoja neprítomnosť. Za annllovanie vojenných pôžičiek nebolo ani jedného hlasá a Bdruženie nemeckých bánk pražských sa osveá Silo, že „uznanie vojennýoh pôžičiek stupňovalo by štátné povedomie". Z tohoto vidno, že páni Nemci majú väčší obohodnioký talent, keďže z vo­jennýoh pôžičiek spravili si predmet obohoda & ochotní sú zaň i spolupracovať s nami. Honorov&t vojenné pôžičky alebo nie? Keď si uvedomíme, že za aký ciel bojovala býv. monarchia, že peniaze plynúce z tých pôži­čiek Blúžily výlučne proti našim záujmom, proti našim národným Bnahám, iste všetci čestní, pove-domi rodáci a všetci statočne emýšľajáci česko­slovenskí republikáni budú so muon súhlasiť a žiadat bí, aby vojenné pôžičky našim štátom neboly pre­Ivzaté. Vo vojennej pôžičke rad za radom boleBtne zainteressovaní sú naši spoluobčania, každý z nich prichodí b iným návrhom, ako by štát môhol naj­Iľahšie prevziať a splatiť tieto pôžičky. Jeden radí, aby bolo dovolené platiť ňou daň od majetku; drahý radí, aby boly premenené na č.-si. vojenné ‘ pôžičky, iní zas radia, aby boiy premenené na í č -sl. štátne úpisy zúročiteľné, alebo na štátne úpisy >2%-vé konverzné, ktoré by boly vystavené na ma- Sjitela, aby sa nimi mohla platiť daň, v ktorom prí­­pada poznamenané by bolo na tomto papieri meno posledného majiteľa. V poslednom prípade aby malý štátné pokladnice právo požiadať platitela dane o vymenenie tejto „konverzie" za iné pla­tidlo atď. Návrhov ako vidno dosť, avšak opytnjem sa úcfc., ako prijde k torna uvedomelý občan a ná­rodovec, ktorý vojennej pôžičky neupísal, aby dnes aj on znášal ťarcha honorovaním tejto požiadavky , oproti bývalej monarchii a BVojim zvýšeným daňo í vaním podoprel tých, ktorí už či z prílišného „baza­­ííctva" alebo pre isté osobné výhody napomáhali predlžovať útrapy dlhej svetovej vojny hromadným značením vojenných pôžičiek? Ôi by Ba to nepro­tivilo všetkému citu Indskosti a spravodlivosti? (Dokončenie.) Elő Sándor. I Česko-slovenskej republiky. Debatta v rozpočtovom výbore o našich štátnych dlhoch a debatta o rozpočte ministerstva železníc Koľko máme štátnych dlhov. Praha, 11. jan. (Cstk. f k.) Po debatte o roz­počte min zásobovania prikročilo sa k rokovania o kapitoli 7. (štátny dlh republiky Č.-s.) Referent dr. Eeidler hovorí, že kapitola táto robí dojem pestrosti a nepodáva jasný obraz o cel­­kovitom obraze dlhov. Kalkuluje sa b kurzom dol­­lárov K 32 —, líry K 3 50, frankov K 4-—, libier K 140'—, ktoré číslice nezodpovedajú terajšej rela­tíve burzovej. Preberá jednotlivé položky a to pô­žičku národnej slobody v summe 500 millionov korún, pôžička dollárovú v summe 54 millionov dollárov, drahú štátnu pôžičku v summe S80 mil­lionov korún; pôžičky Urové v čísliciach 200 mil­lionov lír. Ďalej štátna pôžičku bankoviek v summe 700 millionov korún, dalšie pôžičky dollárovó v summe 4, 7, 20 a 6 mill, dollárov, pôžičky vo frankoch v summe 110 millionov frankov, pôžičky v Aoglii v summe 67 mill. f. šterliogov; pôžičku v Itálii asi 150 mill, lír a položka predvojenného dlhu rakúsko- uhorského, ktorá neni číselne uve­dená. Rozpočet ráta s tým, že tohoto roka bade avedená daň od majetku a že tým bude časť dlhov krytá. Navrhuje, aby kapitola 7. bola schválená a aby rýchlo bola vykonaná evidencia o celkovitom stave našich zahraničných dlhov. Po návrhu dr. Heidlera rozpočet bol schválený so zmenou, že titul I. bol rozdelený a to: §. 1. zúročené riadné 165 mill. 800 tisíc kor., mimo­­riadné 114,688 087 korún. §. 2. Dlhy na revo­lučnú pôžička v Rasku 4 mill. kor. §. S. Zálohy na predvojenný dlh 8LO milí. korún. Cien N. S. Bufivál, referuje o rozpočte mi­nistra železníc, ktorý vyžaduje 1 603254,120 kor. Súhrnný príjem je 1333,043 670 kor. Pri­pomína, že by rozpočet bol aktívny keby do neho neboly zarátané položky, ktoré nepatria ta. Minister železníc, dr. Franke, sa osvedčuje, že ohľadom na doprava zemiakov, uhlia a obilia pristavuje železničná správa 90% vozňov, takže chybí 45—50°/, vozňov. Závada vzniká tým, že dráhy majú nedostatok uhlia a stav lokomotív je zlý. Oznamuje ďalej, že Košicho­­bohuminska Meenica od októbra m. r. je v štátnej správa. Tento mesiac príde ul pod spravovanie košickej správy Česko slovenských štátnych ielezníc. Budúca schôdzka 13. januára. Rezolfieia bratislavikýck ro&atalkoY proti Hortbylio akcii, Bratislava, 13. januára. (Cstk. fk.) Na konfe­­encli sociálnych demokratov dňa n. t. m. bola prijatá rezolúcia, v ktorej bratislavskí robotnici pro­testujú proti krvavej a násilnej prctirevolúcH Hor­­thyho v Maďarska, Vyslovujú solidarita s onou :iastkou maďarského robctnícta, ktorá cez všetky prenasledovania ostala vernou socialistickým pris­ypem a s ktorou bratislavskí robotníci od počiatku 0 hýbu svorne pracovali za oslobodenie proleta­riátu. Utvorenie organizácie slovenskej ná­rodnej strany v Trnave. Elte pred sjedootenim slovanskej národnej 1 národoo-republikánskej refa'ckej strany «riadila p\ organisáoia slovenskej národnej strany v Tr­nave. O tejto udalosti prinieslo „Slovensko“ na­sledovnú aveať: Dňa 7. t. m. «riadená bola pri veľkej účasti rlotkých kruhov, úradníci va, obchodnlctva i roľ­­ufot«a v Troave organisáoia Slovenskej národaej strany. Sahôdsa bt la vo veľkom sále Slov. nár. ladnoty a beli otvorená redaktorom Gustávom ä. Belom, ktorý uvítal prítomných a objasnil, čo prinútilo nás uložiť slovenskú národnú strana. to blížiace sa voľby do ohol a do Ná­rodného shromaždenis. Ani sooiálno-demokratioká strana, ani slovenská ľudová strana, o sásadách ktorej zmienený rečník hovoril, nemôže nám rstručiť ozdravenie pomerov v obciach a vo vláde. Z toho dôvode prikročili sme k naloženia orga­­oisáoie slovenskej národnej strsny, ktorá už vyže 60 rokov pracuje na proipech slovenského ná­roda. Po redaktorovi Bežovi prehovoril dr. J. Zá­­tctrecký o programme slovenskej národnej strany, s to o politiokom a národnom, osvetovom a kal­­tirnom, hospodárskom a sociálnom. Prítomní s po­­rrnosfoa vypočuli «úsady slovenskej národnej strany a po vrelom vyavanl Školského inšpektora Hajdúk a prihlásili sa takmer väetcia Za predsedu organizácie zvolený bol dr. Záturecký za tajom­níka redaktor Beio a za pokladníka Jurkovil. Vítame s úprimnou radosťou »riadenie organisáoia slovenskej národnej strany v Trnave. Oláme, Žs onedlho aanjme vážae miesto v našom verejnom živote a stane sa opr&vdovoa posiloa a ochranca drahého nám Slovenska. Kto je opravdovým Slo­vákom, neoh sdraží sa pod zástavou slovenskej národnej strany I H. Rozumie sa, Se po sjeinoteni oboch strán (slo­venskej národnej a národno-repubiikánskej roľ­níckej) i trnavská organizácia slovenskej národnej strany vstúpi do sjednotenej slovenskej národnej, a roľníckej strany. O vyslaní 3 členov slovenskej Indovej strany do Národného shromaždenia. O vyslaní 3 členov slovenskej ľudovej strany dr. Jána Kovalíka, Floriána Tománka a Štefana Onderča do Národného shromaždenia prinášajú »Národní Listy« dňa 10. januára pod nápisom »Resignace v Slovenském Klubu« túto zvesť: Vo včerajšej schôdzke Klobo slovenských poslancov strany národná a roľnícka veľmi po- Inosovaly sa na klerikáiov, ktorí dostali podľa posledného dohovoru pp- švehla, Tasara a Šro­­; bára s ľadovou stranou katolíckou na Slovensku 3 mandáty do Národného shromaždenia. V snahe isť v ústrety ľudovej strane, poslanci národnej a roľníckej strany pristúpili na kompromiss v predpokladaní, že ľudová strana bude poctivé plniť záväzky, ktoré na seba vzala. Ale páni kierikáli chceli pokoriť svojich protivníkov. Kandidovali na prvom mieste známeho štvavého kaplána Floriána Tománka mnohonásobne kom­­promittovaniho človeka, o ktorom minulého roku sám t Slovák“ (azda „ Katolícke Noviny* ? Pozn. Red.) napísal, ie predával maďarskej vláde účastiny „Ľadových Novín" a ktorý písaval takým spôsobom, ie sa « ničom nelíšil od ktoréhokoľvek maďirón- 8hho iurnalistn. Tento pán Tománek pisavai alebo uverejňoval najzúrivejšie články proti re­publike a proti Cechom pred niekoľkými me­siacmi, tak že ho minister Šrobár dal internovať, čiže »Ľudové Noviny« zastaviť. A tohoto človeka, na celom Slovensku od roduverných a vzdelaných Slovákov opovrhovaného, vnútila ľudová strana za poslanca. Klub slovenských poslancov prijal kandidatúra prof. dr. Kovalíka a farára Onderču bez odporn, ale proti Tománkovi rázne Ba ozvali posl. Anton Štefánek, M. Dala, Jozef Bránecký a ostatní čle­novia národnej a roľníckej strany. Páni socialisti t iaatočne hlasovali za Tománka. Proti Tománkovi hlasovalo 10 poslancov, 6 za neho. Keďže bolo treba dvojtretinovej väčšiny na odmietnutie, prešiel : s-tígäBéHHSGÄ-1; J

Next