Národnie Noviny, január-marec 1920 (LI/1-73)
1920-01-14 / nr. 9
bude štátu nebezpečným. Ved Appoayl nemusel k nám ptísť, ale keď prišiel, stíhaný krutosťou bolševikov, bola vinovatosf ho zas pustiť. A či sme my Slováci ešte vž ly takí naivní, že sa dáme oklamať grófskym slabom appouycvským? * 2 Eite 12. novembra minu’ého roku vydané bolo nariadenie, že povinné výtisky tlačív z úzami a Slovenska, prvé) uhorským múzeám a knižniciam posieiavané, majú všetky knihtlačiarne na Slovensku posielať nadale) univerzitnej knižnici v Bratislave, Akokolvek je ešte vždy nie úplná slovenská knižnica Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, ale tak myslíme, predsa )e len prvá, hlavná a najväčšia slovenská knižnica naša, za také dlhé roky| poroby jediný náš kultúrny ústav, ktorý má iste najoprávuenejši nárok, aby bol všemožne podporovaný a zdokonaľovaný. Ľudí, študujúcich slovenský život, spisbu, kultúru v minulosti, v prvom rade iste jedn&ko len sbierky Muzeálne] slovenskej spoločností budú priťahovať. Prečo teda neposielať povinné výtisky ta, alebo aspoň i ta? To by varí Muzeálna slovenská spoločnosť zaslúžila I I I Yojenné pôžičky bfvallj rakdskouhorskej monarchia. Otáaka Tojeunjch pôžičiek bývalej monarchie je dnes predmetom mnohých úvah a diskusii Kto ich bode platil a v akej hodnote ich sa piati? Pravda, každý majiteľ prišil by ja bezohľadne prislašnéma novému Štátu pozostalému na troskách monarchie sa golier neuvedomiac si, 2e našej Cesko-alcvenskej republike neni vlastne nič do vojennej pôžičky vydanej svojho duša celkom proti jej záujmom. ( V lete m. r. maďarské, lepšie reôeao židovské banky na Slovenska usporiadely v Piešťanoch anketu o vojenných pôžičkách. Anketa vyvroholils v rezolúcii, v ktorej tieto peňažné ústavy iiaäaly od vlády, aby vojenné pôžičky v úplnej nominálnej hodnote prevzala a okrem toho 4°/0 úrokovala. Odôvodfiovaly to okolnosťou, že vo vojenných pôiičkáoh uložené je veľa privátneho kapitála a najmä mnoho úsporov všetkých vrstvi občianstva. Je pravda, v týchto papieroch je uložené volké množstvo súkromného kapitála. Jestvuje nariadenie jedného s bývalých uhorských ministrov finanoif, ktorým sa peňažné ústavy npczor* ňojú, aby vojenských pôžičiek nad výška základného kapitála a reservi neapisovaly. Pravda, toto varovné upozornenie neplatilo pre mnohých basatichých štréberov, ktorí zčiastký zprehnanej vlasteneckosti, z čiastky aby mohli byt aspoň za čas pred vojenskou sluibou krytí, čiže, aby sa na nich očko slúžneho a župana blahosklonne nBmievaio — opisovali o prekot a začreli hlboko do vkladov sverenýoh im na opatrovanie. Týmto ústavom hroz! teraz katastrófa a preto je volanie po prevzatí vojenných pôžičiek našim štátom. Za nejaký čas po piešťanskej ankete svolaná bola podobná porada do Prahy, na ktorej sa však zúčsatnily takmer výlučne iba nemeoké banky. Sväz českých bánk a 8väs českýoh spcfrtelen vyhovorily svoja neprítomnosť. Za annllovanie vojenných pôžičiek nebolo ani jedného hlasá a Bdruženie nemeckých bánk pražských sa osveá Silo, že „uznanie vojennýoh pôžičiek stupňovalo by štátné povedomie". Z tohoto vidno, že páni Nemci majú väčší obohodnioký talent, keďže z vojennýoh pôžičiek spravili si predmet obohoda & ochotní sú zaň i spolupracovať s nami. Honorov&t vojenné pôžičky alebo nie? Keď si uvedomíme, že za aký ciel bojovala býv. monarchia, že peniaze plynúce z tých pôžičiek Blúžily výlučne proti našim záujmom, proti našim národným Bnahám, iste všetci čestní, pove-domi rodáci a všetci statočne emýšľajáci československí republikáni budú so muon súhlasiť a žiadat bí, aby vojenné pôžičky našim štátom neboly preIvzaté. Vo vojennej pôžičke rad za radom boleBtne zainteressovaní sú naši spoluobčania, každý z nich prichodí b iným návrhom, ako by štát môhol najIľahšie prevziať a splatiť tieto pôžičky. Jeden radí, aby bolo dovolené platiť ňou daň od majetku; drahý radí, aby boly premenené na č.-si. vojenné ‘ pôžičky, iní zas radia, aby boiy premenené na í č -sl. štátne úpisy zúročiteľné, alebo na štátne úpisy >2%-vé konverzné, ktoré by boly vystavené na ma- Sjitela, aby sa nimi mohla platiť daň, v ktorom prípada poznamenané by bolo na tomto papieri meno posledného majiteľa. V poslednom prípade aby malý štátné pokladnice právo požiadať platitela dane o vymenenie tejto „konverzie" za iné platidlo atď. Návrhov ako vidno dosť, avšak opytnjem sa úcfc., ako prijde k torna uvedomelý občan a národovec, ktorý vojennej pôžičky neupísal, aby dnes aj on znášal ťarcha honorovaním tejto požiadavky , oproti bývalej monarchii a BVojim zvýšeným daňo í vaním podoprel tých, ktorí už či z prílišného „bazaííctva" alebo pre isté osobné výhody napomáhali predlžovať útrapy dlhej svetovej vojny hromadným značením vojenných pôžičiek? Ôi by Ba to neprotivilo všetkému citu Indskosti a spravodlivosti? (Dokončenie.) Elő Sándor. I Česko-slovenskej republiky. Debatta v rozpočtovom výbore o našich štátnych dlhoch a debatta o rozpočte ministerstva železníc Koľko máme štátnych dlhov. Praha, 11. jan. (Cstk. f k.) Po debatte o rozpočte min zásobovania prikročilo sa k rokovania o kapitoli 7. (štátny dlh republiky Č.-s.) Referent dr. Eeidler hovorí, že kapitola táto robí dojem pestrosti a nepodáva jasný obraz o celkovitom obraze dlhov. Kalkuluje sa b kurzom dollárov K 32 —, líry K 3 50, frankov K 4-—, libier K 140'—, ktoré číslice nezodpovedajú terajšej relatíve burzovej. Preberá jednotlivé položky a to pôžičku národnej slobody v summe 500 millionov korún, pôžička dollárovú v summe 54 millionov dollárov, drahú štátnu pôžičku v summe S80 millionov korún; pôžičky Urové v čísliciach 200 millionov lír. Ďalej štátna pôžičku bankoviek v summe 700 millionov korún, dalšie pôžičky dollárovó v summe 4, 7, 20 a 6 mill, dollárov, pôžičky vo frankoch v summe 110 millionov frankov, pôžičky v Aoglii v summe 67 mill. f. šterliogov; pôžičku v Itálii asi 150 mill, lír a položka predvojenného dlhu rakúsko- uhorského, ktorá neni číselne uvedená. Rozpočet ráta s tým, že tohoto roka bade avedená daň od majetku a že tým bude časť dlhov krytá. Navrhuje, aby kapitola 7. bola schválená a aby rýchlo bola vykonaná evidencia o celkovitom stave našich zahraničných dlhov. Po návrhu dr. Heidlera rozpočet bol schválený so zmenou, že titul I. bol rozdelený a to: §. 1. zúročené riadné 165 mill. 800 tisíc kor., mimoriadné 114,688 087 korún. §. 2. Dlhy na revolučnú pôžička v Rasku 4 mill. kor. §. S. Zálohy na predvojenný dlh 8LO milí. korún. Cien N. S. Bufivál, referuje o rozpočte ministra železníc, ktorý vyžaduje 1 603254,120 kor. Súhrnný príjem je 1333,043 670 kor. Pripomína, že by rozpočet bol aktívny keby do neho neboly zarátané položky, ktoré nepatria ta. Minister železníc, dr. Franke, sa osvedčuje, že ohľadom na doprava zemiakov, uhlia a obilia pristavuje železničná správa 90% vozňov, takže chybí 45—50°/, vozňov. Závada vzniká tým, že dráhy majú nedostatok uhlia a stav lokomotív je zlý. Oznamuje ďalej, že Košichobohuminska Meenica od októbra m. r. je v štátnej správa. Tento mesiac príde ul pod spravovanie košickej správy Česko slovenských štátnych ielezníc. Budúca schôdzka 13. januára. Rezolfieia bratislavikýck ro&atalkoY proti Hortbylio akcii, Bratislava, 13. januára. (Cstk. fk.) Na konfeencli sociálnych demokratov dňa n. t. m. bola prijatá rezolúcia, v ktorej bratislavskí robotnici protestujú proti krvavej a násilnej prctirevolúcH Horthyho v Maďarska, Vyslovujú solidarita s onou :iastkou maďarského robctnícta, ktorá cez všetky prenasledovania ostala vernou socialistickým prisypem a s ktorou bratislavskí robotníci od počiatku 0 hýbu svorne pracovali za oslobodenie proletariátu. Utvorenie organizácie slovenskej národnej strany v Trnave. Elte pred sjedootenim slovanskej národnej 1 národoo-republikánskej refa'ckej strany «riadila p\ organisáoia slovenskej národnej strany v Trnave. O tejto udalosti prinieslo „Slovensko“ nasledovnú aveať: Dňa 7. t. m. «riadená bola pri veľkej účasti rlotkých kruhov, úradníci va, obchodnlctva i roľufot«a v Troave organisáoia Slovenskej národaej strany. Sahôdsa bt la vo veľkom sále Slov. nár. ladnoty a beli otvorená redaktorom Gustávom ä. Belom, ktorý uvítal prítomných a objasnil, čo prinútilo nás uložiť slovenskú národnú strana. to blížiace sa voľby do ohol a do Národného shromaždenis. Ani sooiálno-demokratioká strana, ani slovenská ľudová strana, o sásadách ktorej zmienený rečník hovoril, nemôže nám rstručiť ozdravenie pomerov v obciach a vo vláde. Z toho dôvode prikročili sme k naloženia orgaoisáoie slovenskej národnej strsny, ktorá už vyže 60 rokov pracuje na proipech slovenského národa. Po redaktorovi Bežovi prehovoril dr. J. Zátctrecký o programme slovenskej národnej strany, s to o politiokom a národnom, osvetovom a kaltirnom, hospodárskom a sociálnom. Prítomní s porrnosfoa vypočuli «úsady slovenskej národnej strany a po vrelom vyavanl Školského inšpektora Hajdúk a prihlásili sa takmer väetcia Za predsedu organizácie zvolený bol dr. Záturecký za tajomníka redaktor Beio a za pokladníka Jurkovil. Vítame s úprimnou radosťou »riadenie organisáoia slovenskej národnej strany v Trnave. Oláme, Žs onedlho aanjme vážae miesto v našom verejnom živote a stane sa opr&vdovoa posiloa a ochranca drahého nám Slovenska. Kto je opravdovým Slovákom, neoh sdraží sa pod zástavou slovenskej národnej strany I H. Rozumie sa, Se po sjeinoteni oboch strán (slovenskej národnej a národno-repubiikánskej roľníckej) i trnavská organizácia slovenskej národnej strany vstúpi do sjednotenej slovenskej národnej, a roľníckej strany. O vyslaní 3 členov slovenskej Indovej strany do Národného shromaždenia. O vyslaní 3 členov slovenskej ľudovej strany dr. Jána Kovalíka, Floriána Tománka a Štefana Onderča do Národného shromaždenia prinášajú »Národní Listy« dňa 10. januára pod nápisom »Resignace v Slovenském Klubu« túto zvesť: Vo včerajšej schôdzke Klobo slovenských poslancov strany národná a roľnícka veľmi po- Inosovaly sa na klerikáiov, ktorí dostali podľa posledného dohovoru pp- švehla, Tasara a Šro; bára s ľadovou stranou katolíckou na Slovensku 3 mandáty do Národného shromaždenia. V snahe isť v ústrety ľudovej strane, poslanci národnej a roľníckej strany pristúpili na kompromiss v predpokladaní, že ľudová strana bude poctivé plniť záväzky, ktoré na seba vzala. Ale páni kierikáli chceli pokoriť svojich protivníkov. Kandidovali na prvom mieste známeho štvavého kaplána Floriána Tománka mnohonásobne kompromittovaniho človeka, o ktorom minulého roku sám t Slovák“ (azda „ Katolícke Noviny* ? Pozn. Red.) napísal, ie predával maďarskej vláde účastiny „Ľadových Novín" a ktorý písaval takým spôsobom, ie sa « ničom nelíšil od ktoréhokoľvek maďirón- 8hho iurnalistn. Tento pán Tománek pisavai alebo uverejňoval najzúrivejšie články proti republike a proti Cechom pred niekoľkými mesiacmi, tak že ho minister Šrobár dal internovať, čiže »Ľudové Noviny« zastaviť. A tohoto človeka, na celom Slovensku od roduverných a vzdelaných Slovákov opovrhovaného, vnútila ľudová strana za poslanca. Klub slovenských poslancov prijal kandidatúra prof. dr. Kovalíka a farára Onderču bez odporn, ale proti Tománkovi rázne Ba ozvali posl. Anton Štefánek, M. Dala, Jozef Bránecký a ostatní členovia národnej a roľníckej strany. Páni socialisti t iaatočne hlasovali za Tománka. Proti Tománkovi hlasovalo 10 poslancov, 6 za neho. Keďže bolo treba dvojtretinovej väčšiny na odmietnutie, prešiel : s-tígäBéHHSGÄ-1; J