Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-01 / nr. 172
dávky, iítorja.i rutaiéi etrany český národ, a našich Českých úradníkov — medd nimi dozaista mnohých ľudí — opovážili Ba okydat: „Česi sú opice, chcú náa svojim objatím pohrdúsit.* „Česi sú svine, Slovensko považojó za dojnti kravu, ktorú my Slováci kŕmime a Česi doja.* „Česi vlani odviezli do Ciach naše obilie, nám platili zaň po 80 kor., Cechom v Čechách s na Morave platili po 150 kor., a Fran fúzom po 580 kor.; teraz sa pripravujú znova vyviesť našu úrodu do Prahy, a odtiaľ budú nám predávať múku po 7 kor; milí bratia, posledná hodina udrela, somkuite sa a nedajte im ani zrna.* .Česi spravili pred rokom n nás rabúnok v podobe zadržania polovičky našich odkolkovaných peňazí, a zaplavili Slovensko falošnými kolky.* aNeuznávam repulíky ani jej zákonov.* Výplyvom týchto štvanie — vraj — prítomného okresného sudcu Čecha inznltovali a železničiarom do prašivých Cechov nadávali. Eda sa takéto veci môžu diať, tam už mierné pokračovanie nemá nijakého smyslu. Ja už opozdené — a trpnou assistauciou boľševických výtržností v maďaróaskych krajoch, a ešte viac prevráteným potrestaním ladí na vražde v Romanovej nijakej ríny nemajúcich — orekenai’é H. I Cuks-slovenslij republiky Hlasovanie vo Splšl. Spišiaci nechcú patriť Poľsku. Košice, 30 júl*. (ČstW. ík) Plebiscitná komisia pre Spis vo Spišskej Belej oznamuje: Pod dojmem o delení Spiša 12 obcí, ktoré majú patriť k Pelsku, vmsly verejné hlasovanie podpisnv Pre Československú republiku hlasovalo 86''0 voličov. Všetkými hlasmi rozhodly sa tieto vobce: Nedeca, Lapšanka, Fridman, Tribš a Čierna Hora. Dnes odíde deputácia ohrežených obcí k präzidentovi republiky a do parlamentu. Noviny o rozdelení Tešinsfea Oravy a Spíš s. Paril, 30. júía. (H.) (Cstk. fk.) Časopisy zaoberajú sa rozriešením tešínskej otázky. »Joarna!« vyhlasuje že Tešinsko rozdelili v prospech Cechov. — »'étit Párisién« dúfa, že oba národy múdro podrobia sa rczhodnatia a vzdajú sa všetkých myšlienok, ktoré by porašily curop ský mier »Journal Industrielle« píše že roz bodnutie urobili na základe hospodárskych zá ujmov oboch štátov. Veľvyslaneckej konferencii išlo predovšetkým o to, aby ťažba v uhoľných okresoch sa nezmenšila a išlo o zásobovanie uhlím strednej Eoropy »Edaire« a »Evenement« vidí v tomto riešení zklamanie Poľska, ktorého záujmy sú veľmi dotknuté. spojených dosial s Vami telom i dušou, a pričiňte sa, aby hlasovanie bolo čím skorej, a jeho výsledok aby sa hned oznámil kompetentným kruhom do Prahy. Bratia, nasledujte príklad Spi šiakov a urobte svoju povinnosť proti národu a republike! Konferencia sociálne-demokratickýchj poslancov a senátorov. Bratislavu, 30. júla. (Cstk. fk.) Zvesfosvo-j lání konferencie sociálno-demokratických poslan f cov a senátorov na 3. »«gusta nezakladá sa naI pravde. Táto konferencia bude koncom hudúceho j týždňa v Bratislave Co ztrácame vo Splši? Košice, 29. júl«. (Cstk. fk.) Plebiscite ( komisia vo Spišskej Belej oznamuje k rozhoď I natiu veľvyslaneckej konferencie o rozdelení; spišského plebiscitného územia: territoriilne ztrá ' came 1/3 plebiscitného územia. Z celkového; poéta obyvateľstva plebiscitného územia 17 600, j strácame 7,800 obyvateľov. Hospodársky (t j ; čo sa týka bohatstva pôdy a dobytka) strácame viac ako polovica. Z ohromených obci odíde i zajtra depatšcia k präzidentovi a do parlamente, ako k poslednej inštancii. Horno oravským Slovákom Z oravského plebiscitného územia veľkú čiastku — 14 obcí — pridelili Poliakom, no, bez rozhodnutia obyvateľov označených obcí. Nemyslime, že by obyvateľstvo všetkých 14 obci s tým súhlasilo, tak ako nesúhlasí s parížskym rozhodnutím ani odtrhnuté obyvateľstvo Spiša, ktoré hlasovaním veľkou väčšinou osvedčilo sa, že nechce patriť Poľsku. Bratia! Postarajte sa, aby i u Vás bolo takéto hlasovanie, ktoré — vieme — neprinieslo by nám hanbu a ktoré by ukázalo vôľu Vášho ooy vateľstva I Uvažujte tento návrh, bratia, najmä Vy, v okrese námestovskom, ktori máte ztratit toľko tisic svojich bratov. 2 a nehrat na národných slávnostiach ? Preto nety znávat pravdy v nej obsalené pred našimi nepna teľmi? Nech p obujú, nech ich to poráta! Alebo nemyslím ie by bola menej sympatickou niekomu pre pohnútku, z akej sa ona e mysli básnikovej zrodila? Pri akýchkoľvek národných slávnostiach radi by sme psčuli len túto naSu starú slovanskú hymnu: „Bej, Slováci/* a to a'ebo hranú, — ah radšej spievanú Vatra. Nezabúdajme na hymnu i „Hej, Slováci!“ " # § Od prevratu skusujeme, ža na ľudových sfcrcuaždenizch a rá cduýoh slávnostiach ako hymnu š hrajú alebo spievajú u nás pieseň ,Nsd Tatrou! sa blýska...* V takej slávnostnej oh šili ucho cá- i rodovoa, jeho národný oit čaká efite na nieäo: na t woky starej slovenskej hymny: .Hej, Slováci!*! čakáš, ale márne. Nehrajú, nespievajú 1 I z&ôceŠ! skoro pochybovať, že by pieseň .Hej, Eloráoi!“| holá hymnou. Predriekal si v ánehu pieseň jednu,; »Otom druhú, vžiješ sa do ich obsahu a nápevov \ * rczmýáľas... Gtéoke s’ovo hymneo márnená ospievať, f sláviť, chváliť, a hymnou, slárospev, spev na oslave ? bohov, — niekdy n Grékov. PodI* toho významu | slova národná hymna má chváliť Boha za dary, I .toré udelil národa, alebo prosiť jeho oofcrauu u» | národ, sa vodcu národ». V nalej národnej hymne! „Hej, Sh.váci 1* ukryté sú tieto momenty. Prijaté) dary Božie a ochrana Jeho také povedomia veba-1 zaja v nis, ie my v našej hymne dosvedčujeme a vyznávame, se .naša slovenská red žije*, že. „žije duch slovenský“, ie „jazyka dar sveril nám j 8oh*, ža .Boh je s nami*, že .stojím® stále pev! >e“. (1000 ročné strpenie a oslobodenie sa i nehe.): : á. čo je ešte významnejšia, dávame výr as nádeji, i >áu »duch slovenský bade žiť na veky«. Táto My m na udržiavala v prenasledovaných študujúcich - i haň rodciásky, one potešovala v žalári našich so járod trpiacich vodcov. Pomysleli si: Bijete nás, j j ale „márné vaše proti nám sú vateky “. Nápev hymny je taký oduševňujúci, rázny,; j nelodický, že nechá v nás dojem až niekde v j Mpikcoh. Nie predarmo je ona na prvom miesta! ; ró veoci našich národných piesní. Považujem jo ; u prvú pieseň našu. Naproti tema sk&že je pieseň: .Nad Tatrou í sa blýska...*? či je ona hymna? Rozhodne I tvrdím: nie I Momentov hymny nemá. Prečo ju * ipievajú ako hymnu od prevratu? Prečo predst». vujú verejnosti sa hymna pieseň, ktorá ňoa nikdy ? nebola a nie je? Ja ona pieseň revolučná (r. 1848), (volá do boja, vzbudiť chce národ k sebavedomiu, f Poznamenávam však, ie nápevu nemá ani naj* menej revolučného. Kde sa .blýska*, kde .hromy š divo bijú*, kde „blesky hromu vzbudzujú*, kde j národ .putá si strháva*, kde treba sa chytiť šable, \ tam nebývajú zvuky piesne také mäkké melancholické, pokojné Obsah piesne a jej nápev nie sú ] v súlade. P< čiatok nápevu upomína skôr na uspájvajúcu melódiu. Pri revolučnej piesni žiadajú sa ; pozitívnejšie, ráznejšie zvuky. A toto piati i na ! pieseň, ktorá mieni budiť národ é sebavedomie, , oduševnenie. A tibo pieseň , Hr j, Slováci!* má I j Zkúsme to na dietkaoh. Ž akom pri jej spievaní Už t*k horia oäi zápalmi Oua oduševní i malé J dieťa, ako sem to videl pred 11. rokmi na sláv* cnostiach v Martine asi pri 3 ročnom synčekovi ;ji*tého nášho národovoa, ht rý počojúo hymnu, Upieval nadšene po ulici, čo si z nej najľahšie (»ohol zachovať: ,H*i, SlováciI... hrom a peklo, hrom a peklo...* t;to posledné nž na melódiu: . márné vaše... Viac vebudi a utvrdí národný cit spolupatrii nosti táto naša stará hymna. Freio ju tedy nespieval Zvesti zo zahraničia. Pofsko-ruské boje. Boľševici blížia sa k Varšave. Čo oznamujú Poliaci? Kodaň, 30. júla (K. k) (Cstk. fk.) Poľská zvesť s frontu s 29 t. m : Na severnom fronte došiel nepriateľ do Osovca. Silné vojská idúce smerom na Lomžu a Višňu sme zahnali. Začali sme akciu, aby sme vydobyli čiara Grajevo - Osovec Západne od bielovesského lesa zanechalo naše vojsko — podľa plána — pozície. Jažne od hradskej do fcobrinu naše oddiely rozohnal? boľševickú brigáda pechoty, zajaly niekoľko sto vojakov a ukoristily 17 strojných pušiek. Jažne od Brodov naše vojsko útočilo na nepriateľskú jazda. Varšava, 29. júla. (Cstk. fk.) Zves! s frontu: Na južnom fronte v území Stochoda je pokoj Na Styrn a Serein soakapajeme vojská, aby sme mohli obnovit offenziva. Osud B. Khúna. Berlín, 29. júla. (K. k.) (Wolf) (Cstk. fk.) 29 t. m. zadržali v Štetine transport ruských zajatých ka ktoréma prínáležaly aj* 2 politické osobnosti medzi nimi Bela Khúna. 22. oznámil maďarský zástupca v Berlíne, že maďarská vláda podá návrh na vydanie Minul týždeň, no ne mecká vláda návrha nedostala. Keďže osoby nachádzajúce sa dočasne vo vflzbe, zbavili slobody bez právneho dôvodí, nemecká vláda sa asniesla, Že B. Khúnovia jeho sprievodcom nebude robif prekážky, aby odcestovali do endziny, kam sa im bade lübif. Dohoda a sovietové Rusko, hóta s&ngíicrej vlátiy n londýnskej fco** ferencii poslaná sovietofánn Risku. Na konferencii v L«»dýne majú sa zúčastniť všetky dohedoré štáty a všetci súsadia Ruska-L >iulyn, 30. jul«. (K. k.) (Ö.ik. ŕi.) D Ú* 89 júla poslala anglická vláda do Moskvy na sledujúca e óta : Anglická vláda predpokladá, že nepriateľstvo msdsš savietovýsn Riskom a Poľskom čo chvíľa prestane, a preto je ochotná navrhnúť siojim spojencom, »by sa súčaatniíi na konferencii, ktorá bode v Londýne a na ktorej bude nastúpené i sovietové Rusko. Posledný telegramra «ovit t ovej vlády vsbndii istú pochybnosť v niektorých bodoch. Zdá *», ža vfdťgramme *19. júla cd trhla sovieto «á vláda účasť spojencov pri mierovom pekonávaui s Poľskom s s inými štáty, a xas sa adá, ž« posledný telegramra túto óčaaf oňpúšfa, Angi ’«ä vláda ja t» ho náhľadu, že delegáti spojených mocností len vtedy môžu rohová t úspešne s delegátmi ruskými, jestli na konferencii sa zúiastnia i delegáti súsedných štátov, tedy i pohlti delegáti H a»aoi> úlohou tejto ko* ferencie je obnovit trvalý mier v Enrcpa, a len potom zaistiť mier medzi Ruskom a Poľskom pri podmienkach, ktoré saruéi» neodvisiost Poľska a oprávnené aánjmy oboch štátov. Konferenca má rokovať i o sporných otázkach aovietového Ruska so sústduými Štáty, ktoré doteras censavrely definitívneho mieru s Rankem. Druhá nóta Angiié sovietovému Rusku. Lenďyn, 30 júla. (K. k.) (Radio) (Cstk. f<) Okrem prvej s. ó ty, ktorej text ustálili v Bonlogni, aiglická vláda poslala sovie&ovej vláde i druhú nóta, v ktorej medziiným hovorí: Angi eká vláda s radosfon víta skutočnosť, že sovietové Rusko Ba rozhodlo pokonávaf s Polákom o uzavretí prímeria a že prijíma návrh, podľa kto rého všetky sporné otázky msjá sa riešiť na londýnskej koifarencii, na ktorej sa zúčastnia všetky štáty, ktoré sa chsvaly proti sovietovčmn Rusko nepriateľsky. Anglická vláda by si priala, aby sovietu v á vláda splnomocnila Krasina a ostatných delegátov nra«riet nielen obchodnú stnlavn medzi Ruskom a spojenci, ale i pripraviť navrbnntú mierovú konferenciu. Ďalej hovorí nóta, že Vraogel nie je dôverníkom anglickej vlády a nestojí pod dozorom Angiié.