Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-04 / nr. 174
naše hranice. Prejde viac týždňov, ba i mesiacov, kým si vymôžu cestovný pas. Mnohým pravda za tento dlhý čas prejde i rheuma, odíde i chuť ísť do slovenských kúpeľov. Bolo by už na čase sriadiť nejaký osobitný úrad, ktorý by mal na starosti slovenské kúpele. A naše obecenstvo nemalo by sa obávat kúpeľných hostil Čo že nám môže vykonať, úbohý Poliak, alebo Rakúšan, alebo chromý Madar ? Česi si v tomto ohľade inaašie počínajú. Oni sa ani najmenej neobávajú maďarských, poľských, rakúskych hostí. Karlové Vary, Marianske Lázne sú plné cudzozemskými občanmi. Štát im dopomohol ku priaznivému železničnému spojeniu, osobitné kúpeľné rýchliky idú v každom smere. České kúpele preto i prosperujú a Česi — bohatnú. My, Slováci, však len kričíme „viac štátnej autority“ a vrecká nám ostanú prázdné. Hlaďme tedy i my, Slováci, spríjemniť pobyt cudzozemských hostí v našich kúpeľoch, pravda, nie tak, aby sme im nedovolili ani len v kúpeľnej kaplici raz vo svojej reči zaspievať nábožnú pieseň. Takto hladiac na veci nemôže ani jeden roduverný Slovák mať námietky proti tomu, keď sa raz i maďarsky spieva v kúpeľnej kaplnke, ktorú v peknom počte navštevujú i Maďari, ktorí nechvália Boha v sobotu. V Trenčíne, 10. júla 1920, Fraňo Považský. Pozn. redakcie. Náš spolupracovník A. P. Spišiak písal článok „Viac štátnej autority“ pod dojmom neustáleho provokovania, ktoré so dňa na deň cítime so strany našich maďarónov a Maďarov. S článkom p. A. P. Spišiaka súhlasíme i po uverejnení terajšieho ohlasu a to tým skorej, lebo Piešťany považujeme za také slovenské mestečko, ako hoci i Turčiansky Sv. Martin. Ohlasu dali sme miesta len na dôkaz našej známej nestrannosti. ZČesko-slovenskej republiky. Pozoruhodné hlasy o rozdelení Tešínska. »Reforma« denník živnostenskej strany píše: Rozdelenie Tešínska poskytlo väčšine českých novín vhodnú príležitosť napľuvaf si do tvári. Človek by neveril ani vlastným očiam, ked číta v českých novinách, že krádež Tešínska nie je ani takým veľkým nešťastím, a dohoda vraj dala nám všetko, čo potrebujeme, alebo čo nám patrilo, a tak rozhodnutie dohody je vlastne našim ú pechom. U nás v Čechách je všetko možné. Len pred niekoľkými dňami sme volali, že Tešínska nedáme, dnes div, že neďakujeme dohode, ked nás zbavila sliezskych Nemcov a Poliakov Niet ničoho nad dôslednosť! Skoda času a miesta zaoberať sa pánmi, ktorí sa spravujú podľa porekadla: »Kam vietor, tam plášť!« »Vossische Zeitung« píše: Postavenie československého ministra zahraničia dr. Beneša je otrasené. Poslanecká snemovňa i senát poslaly ho do Sp a s pevným príkazom: urýchliť plebiscit na BESEDNICA. Zápisky z mestského domu. Popis i7-ročných pre assentírku. „Zas assentírka! Koľká že je to uži vari ich tam parom berie, že už i deti idú assentovať. Ba čo im moje chlapčisko pomôže, keď už starí ničoho nezmohli!? Takto a podobne sa rozčuľovaly ženy, keď sa zjavily plakáty, že v 1900-roku narodení majú sa hlásiť na popis. Rozčuľovalo to i nás úradníkov a pisárov, lebo práce pribúdalo, ako čo by ňou boli chceli nahradiť mizerný plat, a chybujúcu živnosť. Tešilo to asi najviac 17-ročných rekrútov. Prišli vysmiati, mnohí s cigarkou, akoby na dôkaz že sú „chlapmi.“ Pri popise sa vždy veľmi stručne dávajú otázky, tak som to robila i ja. I spytujem sa v istom prípade na meno hlásivšieho sa. Odpoveď: Ján Horica. „Otec?“ „Ďuro Horica. „Matka?“ „Tá už umrely“. „Nerobí nič, len' povedzte! „Hej, veru, im nerobí nič, ale ja som od tých čias, ako umrely, poriadnych halušiek nejedol! Druhý šuhaj zas po odpovedi, ako sa volajú otec a matka, povedal matkino krstné meno s priezviskom mužovým. Na otázku, aby odpovedal ako je narodená, zvrtol sa, že nevie. — O chvíľku príde s hotovou odpoveďou, že v roku 1875. Medzi mnohými dvaja šuhaji zaostávali a ča kali na koniec popisu. Konečne kancellária sa Tešínsku a on sa vrátil do Prahy, ked sa na konferencii veľvyslancov dobrovoľne zriekol plebiscitu... Ztratené je mesto Tešín, ztratené 50.OCO Nemcov, ktorí bývajú na území pririeknutom Poľsku Ešte nerokovali o osude ľudu tak svevoľne, ako o týchto 50 000 Nemcoch, ktorí vždy ohlasovali, že budí hlasovať za Česko-Slovensko a preto ich poľskí úradníci všemožne prenasledovali. Česi z Vitorazska präzidentovi. Praha, 2. augusta (Čstk. fk.) Prä ident republiky dostal tento telegram m: Česi z Vitorazska, shromaždení 31. júla v Českej besede v Dolných Veleniciach, vzdávajú hold a vdaku a sľubujú, že budú vždy vernými republike. Sibírski legionári cez Nemecko cestujú domov. Praha, 2. augusta, (čstk. fk.) Podľa zvesti česko slovenského vyslanectva v Berlíne otázku transportu sibírskych legionárov cez Nemecko riešili už definitívne, a to tým spôsobom, že všetky transporty pôjdu cez Bavorsko na Brod. Amerika rozhodnutia o Tešínsku ešte doteraz nepodpísala. Praha, 1. augusta. (Čstk. fk.) Americký veľvýslanee v Londýne nepodpísal ešte rozhodnutia o Tešínsku. O zákone o prevzatí vojenných pôžičiek. V najbližšom čase vydajú nariadenie o exekvovanl zákona o štvrtej štátnej pôžičke a o spôsobe čiastočného upisovania tejto vojennými pôžičkami rakúsko-uhorskými a to predbežne nakoľko sa týka privilegovaných majiteľov vojenných pôžičiek (§ 3 zákona). Týmito sú rozličné peňažné a poisťovacie družstvá, spoločenstvá a spolky, remeselnícke spoločenstvá a priemyselné sbory, náboženské obce, kostolné majetky, základiny, ústavy a korporácie s povahou všeobecných prospešných zariadení atd. K vôli zjednodušeniu celej upisovacej akcie finančná správa zamýšľa zariadiť upisovanie tým spôsobom, že by upisovňami boly sväzy, jednoty, sdruženia atd. v ktorých by sa sdružili patriční upisovatelia. Generálna finančná správa vyzýva všetky podobné spoločnosti, Ktoré by boly ochotné prevziať úlohu týchto upisovieň, aby to za 3 dni oznámily. Výlohy spojené s prácami nahradia sa upisovniam podľa élohodnutia. Generálna finančná správa. íozsiriiiiti mum Himitd vyprázdnila ostali iba títo dvaja. Ani jeden nechcel ísť prvý k popisu. Ja som šípila, že majú oba nejakú zatajovanú vadu, i poprosila som jedného z nich, aby išiel po sluhu do dvora a zatiaľ sa mi druhý chytro zdôveril, že nemá otca, a nechce aby to kamaráti zvedeli, lebo že je mať veľmi dobrá a poriadna. Prišiel druhý a tento mal tiež podrobný žiaľ v svojom srdci. Toto bývalo opravdu dojemné, ako ťažko to nesú deti, keď niet otca. Zvesti zo zahraničia. Pofskoruské boje. Čo oznamujú Poliaci? Varšava, 2. augusta. (K. k.) (Čstk.[fk.) Zvesť s frontu i. t. m.: Pozdĺž rieky Pissy a Narvy situácia sa nezmenila. Juhovýchodne od Tykocinu obsadili naše vojská Slinu a cestu Semjatiči až po Brest-Litevský, kde sú tuhé boje. Pri Brodoch vyviňuje sa naša akcia priaznivé. V bitke pri Toporove padol náčelník nepriateľského jazdeckého vojska, u ktorého sme našli operačné rozkazy. Ukoristili sme mnoho vojenného materiálu. Na Seretu odrazili sme všetky nepriateľské útoky. Rusi prekročili Narev a Bobr. Čo oznamulú ruskí boľševici? Moskva, i. augusta. (Radio.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu z 3i. júla: Smerom na Lomžu vynútili sme si priechod cez rieku Bohr a Narev. Severovýchodne od Kobrina zlomili sme tuhý odpor nepriateľa a obsadili sme viac dedín. Boľševici sú od Varšavy na 50 km. Viedeň, 2. augusta. (Čstk. fk.) Viedenské noviny oznamujú, že boľševici sú na 50 km. od Varšavy. Vo Varšave obecenstvo ešte nevie o ruských podmienkach prímeria. Generál Rozwadowski vyhlásil, že je potrebné pripraviť sa na ďalšie boje, pri ktorých bude heslom: my alebo oni. Ruskí generáli a prímerie s Poľskom. Berlín, 2. augusta. (K. k.) (Čstk. fk.) »Acht uhr Abendsblatt« oznamuje z Varšavy, že ruskí generáli nechcú zastaviť v postupovaní boľševické vojsko. Len bezodkladné prijatie podmienok prímeria, daných hlavným veliteľstvom boľševickej armády, môže zastaviť ruské vojsko v tých pozíciách, v ktorých sa nachádza. Optimistické hlasy o Poľsku Paríž, 2. augusta. (Agence Havas.) (Čstk. fk.) Parížske noviny konštatujú tuhý odpor poľskej armády proti ruským boľševikom. Najmä prízvukujú, že obnovenie a opevnenie poľského severného frontu ide rýchlym tempom a skladajú dôveru v generálovi Hallerovi, ktorého poľská vláda vymenovala za veliteľa severo-východného frontu, a ktorého vojenské schopnosti sú známé na širokoďaleko. Vojenný materiál, ktorý dohoda posiela Poľsku, pravidelne dopravujú z Gdánska do Poľska. Rumunsko nemobilizuje. Keď „španielka" kosí V roku 1917 zavítala i k nám „španielka“. Kde kto sa ponosoval, hlava ma bolí, kole ma, pichá, ma v boku, v údoch ma láme atď. Ale prešla naším mestom celkom skromne, nesoberúc sebou nikoho. No, nie tak v roku 1918. Teraz kto sa začal ponosovať, že ho hlava bolí alebo pichá, ak neľahol hneď, odležal si to a mnohí ani viac nevstali. Smrť, oblečená v rúcho španielky, kosila ako usilovný kosec prvú lúku pred Jánom. Mreli starí, mladí i deti. Matriku mŕtvych som si už hneď ráno prichystala, veď každý deň bola potrebná, či div, že i mnobé šťastné manželstvá rozdvojila, alebo nejedného manžela zpod papuče vyslobodila. Medzi týchto „vyslobodených“ v prvom rade počítal sa Pavel Kožuch. Pavel Kožuch žil so svojou drahou polovičkou Terkou asi 40 rokov, ktorá mu bola dobrou ženou už i preto, že v manželstve nosila „klobúk“. Kým boli mladí, milo sa to poslúchalo i vtedy, keď Terka kommandovala: „Palkó môj, choď mi do záhrady pre zelené, choď mi kúpiť do sklepú mydla, pokolíš trochu Janíka.“ Ale keď iokmi stal sa z „Paľka môjho“ Pavol alebo „starý“, tu už veru hundrajúc odkladal šitie, bol totiž krajčírom, aby vyplnil žiadosť Terinu. Keď roky na ich tváre nahroma-Viedeň, 2. augusta. (K. k.) (Čstk. fk.) Rumunské kráľovské komisárstvo vo Viedni dementuje dily vráskov, ich štihlé postavy stratily svoju elasticitu prvotnú a deti rozisly sa svetom, ztratila sa celkom i láska i škoda. Terka rada kričala a Paľko zas hundral. Prišla však španielka a navštívila i Kožuchovcov, obdariac Terku bolestnými kŕčami v celom tele. Starý Kožuch sa akosi potuteľne, akoby škodoradostne usmieval, keď videl bezmocnosť svojej žeňy. Ale keď nemohol vyhovieť jej žiadostiam a celú noc nespal pre Terkine vzdychy, celý skľúčený chodil-bebai za liekmi a prišiel i do našej kancellárié pýtať poukážku na cukor, aby mohol žene variť čaj na celé litre. Ked som sa ho opýtala, ako sa má, len rukou hodil, ale v tvári bolo toľko žiaľu či mrzutosti, že som ho viac otázkami neobťažovala. Koľké bolo moje podivenie, keď na nasledujúci deň, hneď ráno, ľahkým krokom ani mládenec a s vysmiatou tvárou ponáhľa sa do našej kancellárié. Vníde a ani „dobrého rána“ nezaželal, len akoby mu náhlili zvestuje mi usmiaty „už umrela“ I „Kto?“ spytujem sa. Zbadal sa i chcel vziať na seba hodne smutnú tvár, ale nešlo to, oči, tie staré oči sa blyšťaly, keď mi hovoril „moja stará, moja žena Terka, umrela dnes v Pánu, prosím ju do matriky zapísať.“. H. V tie časy, keď „španielka“ tak riedila svet, umrel i starý Gajdoš. Ženy čakajúce pred kancellárion na „nejaké lístky“, hneď ráno mi hovorily, že už Pán Boh oslobodil Gajdošku, bo jej muž v no*>i umrel. „Nuž a či bol taký zlý, keď hovoríte, že ju Pán Boh oslobodil?“ „Ach, veru zlý! Nie je síce pekne mŕtveho ohovárať, a nech mu Pán Boh hriechy odpustí a