Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-01 / nr. 172
yeftMta ászt ráz űo týz’iH: okrom pondelku každý deft. ??odplatni cena i s* ealý *ôk 120 körűn, n» poi rola ffl korón, n« Stvri roka 30 ■f-íría, as mesiac 10 korún; >%&ro«Sv« (Ms. po 50 M. Sie audzszemskai m w*5ý sok 163 korú» 8« aamá itvmov* c*»-* - eradpláca sa i na celý ro* 80 kor., na pol roka 15 kor Do cudzozemska i sa celý rok 35 korún. éasogls posiela sa laz skutočná predplateným, Otelo tgMon ntilda: 5* dite tálat, «dtnlnlirtrádai 54 Redakcia, a<tmlnlstr*cla a expedícia v Turčianskom Sv. Martino. loéaák LL Nedeľa, 1 augusta 1990. Číslo 172 Oko za oko, zub za zub? Nuž áno; keď to ináče nepôjde, — tak oko za oko, zub za zub. To predsa len nemôžeme trpieť a nemôžeme ponad to prejsť na denný periadok, aby^ Maďari utvorovali proti nám kadejaké »Ébredő magyarok szövetsége« (Sväzok zobúdzajúcich sa Maďarov), a aby proti nám úklady kuvali i v našej republike, a guľky, jedy a vraždy nám sľubovali, ktorí sme vraj — risum teneatis amici? — vlastizradcovia. Zbraňou a politickým prostriedkom maďarskej vládnej vrstvy bola lož a faloš. Klamali celý svet, klamali svojho panovníka a klamali samých seba. Až raz im to zlyhalo. No nenaučili sa ničomu: i teraz roztrubujú po celom svete, že sú v našej republike utlačovaní; hoci — povedzme si už raz verejne pravdu — je to už ozaj absurdum, ako naše vládne kruhy, vyšší činitelia pretekajú sa v poskytavani nových a nových výhod Maďarom proti nám Slovákom. Do oka najviac bijúca hanba je pre nás, že vládni činitelia Maďarom nepomerne viacej škôl dávajú, ako nám Slovákom. Ale proti tomuto nepriateľovi si takt© nepomôžeš: nehanblivec ďalej bude lož rozširovať. Ani sa neuspokojí s týmto, ale ide štvať svojich súkmeňovcov a vysiela množstvo povaľačov otravovať náš ľud. Maďarský džentrícky režim vyslal k nám hromadu boľševikov, a tí spolu s našimi maďarskými a maďarónskymi boľševikmi dostali úplne pod svoju íeruíu do svojich krážov našu celú, ale najmä na slovenskomaďarskom rečovom rozhraní nachádzajúcu sa takzvanú sociálnu demokraciu. Takzvanú preto, lebo ona by bola v tom sociálno-demokratická, že k vôli rozvratu a poškodeniu našej republiky plnou hubou volá III. internacionálu, ale ináče je to chasa číro-čisto budapeštiansko židov skošovinistická, ktorá má zavdanü úlohu, aj v sebe prechováva len úlohu maďarizácie nášho robotného ľudu. Len maličkú otázku: Akí sú to bsľševici a internacionalisti, ktorých prvou úlohou bolo, keď vlani vtrhli na Slovensko, odstrániť slovenské nápisy na želez ničných staniciach v okolí Zvolena a Lučenca ?! Slovenský robotník z tohoto musí vidieť, čo môže očakávať od tejto sociálnej demokracie. Upozorňujem našu vládu, že takzvaným sociálno-demokratickým organizáciám je nadiktovaná úloha z Budapešti, aby deputáciami, interpeláciami a všemožnými inými prostriedky naliehali na vládu československú pre dosiahnutie čím viacej maďarských škôl, aby sa maďarizácia čím ďalej mohla vykonávať a aby i len možnosť toho sa odobrala, aby sme si niečo z odoraného zpät mohli vydobyť. Nech konštatuje vláda, či toto moje tvrdenie zodpovedá pravde! Naproti tomu, ako sa majú naSi krvní bratia v Ásódé, Maglódé, Cinkote a Cabe, — to dobre vieme. Kto sa týchto zaujme ? Tam nejde deputácia za nich, ani len Drorčák neinterpelluje, lebo tá deputácia by sa živá nevrátila a ešte aj Dverčák by odvisol. Nuž a my sa jednako nezobudíme? My neutvorime ligu zobúdzajúcich sa Slovákov, ktorá by sa postarala, aby náš rod nebol škrtený tu boľševickými šovinistmi a tam celým maďarským režimom? Je abecedou, že to musíme urobiť. Táto liga sa postará, či možno tendenciózné, nespravedlivé a nášmu národu škodlivé interpellácie podávať, deputácie vysielať. Táto liga už i v tomto štádiume žiada, ba žiadame to najrozhodnejšie a najenergickejšie i bez ligy, aby naša vláda dala vyslať internacionálnu komisiu, v ktorej my Slováci budeme tiež zastúpení, ktorá určí počet a hrozné kulturálné postavenie v Maďarsku žijúcich Slovákov, postará sa, aby sa pre nich slovenské školy postavily, a nech naša vláda vyhlási, že kým v Madarsku žijúci Slováci nebudú mať slovenských škôl, ani my nepovolíme maďarských škôl. Že je to nemožné?! Verte mi, že s touto čcliadkou si len podľa zásady „Oko za oko, zub za zubu poradíme. Prosím niektorého nášho poslanca, aby v Národnom shromaždení postaral sa o interpelláciu tohoto smeru na celú našu vládu. Idem. Teraz už len prísnosťou možno zachovať poriadok. My kn staršej národnej garde patriaci Slováci, nssju ä tí, ktorí sme už pod predošlým režimom aspoň s času na Has mali príležitosť stýkať sa s maďarskými krajinskými pohlavármi a ich stoličnými exponentmi, boli sme fcn d po prevrate, čo ako hladko vyfcenanom, na čistom, že pod akýmikoľvek podmienkami bnde mier medzi nami a Maďarskom nzavrený, mnohí z našich renegátov, ako i naši na území slovenskom pozostalí maďarskí krajania, taktiež i naši fxkrsjania tak ľahko neuspokoja sa b našim osvobodením. Zcajúc ich mentalitu a ich súvis so Slovenskom — ľahko nám bolo tomu primerane zachovať sa.Preto sme naliehavé nástojili na čím skoršom očistení našej administrácie a nášho súdcboictva od elementov slovenskej myšlienke neprístupných, a na smdecí dostatočnej brannej moci. Pri prejfnuní sudcov zostaly naše konkrétni nivrby nepovšimnuté predošlých sedcov z príčin nám neznámych prevzali, sriadenie dostatočnej brannej moci natrafilo — ako sa všeobecne mysli — na odpor sodakych demokratov a vypomstilo sa na Slovenska v čase nápade boľševického. Kde sa očista administrácie podľa našich návrhov vykonala — - tam sa to neobanovalo. V ten istý čas boli sme i v tom ohľade na čistom, že konsolidovanie pomerov na Slovenska — možno len dvoma spôsobmi vykonať. Miernejšou cestou, jestli republic a postaví sa na stanovisko be«pod<6Íenečného rešpektovania súkromného práva vlseníctva a poskytne všetkým ob čanom možnosť svobodného národného vývinu, — príkrejšon cestou ale neúprosne, prísnym bránením snverenného práva slovenského národa, avšak pri šetrení národných práv menšiny v tých rozmeroch, v akých ona na rákiadé slušného kteča môže si na ne nároky robiť. Miernejšia cesta, a nám milšia — bola by pravdepodobne stabila na skoré konsolidovanie na f Sich pomerov. Tým skôr, lebo — ako vieme — j v M dórska onedlho po prevrate začal sa boľáefvieký terror, a po jeho premožení — biely. ; Tamten strpčoval život majetným, najträ kre; sťanským triedam, tento zas premoženým a bohatému vplyvnému židovstvu, ale u nás odhliadnuc od nie veľmi početných, no jednako poľutovania hed. ných výtržností proti jednotlivom nenávideným Židom hneď v prvých dňoch prevratu pódia i jednostranne pochopenej svobody spojenie sa • SioYensks s českými zemami pokojne sa vykonalo Široké massy slovenského ľudu ho s odsševnenim a radosťou vitaly Ešte i Neslováci v tých krajoch, o ktorých nebolo pochybnosti, že zostanú čiastkou našej Republiky, — chovali sa tak, že možno bolo očakávať ich spriatelenie sa s nastalou zmenou. Nedopúštali sa nijakých výtržnosti tí, ktori ovládali slovenčina upotrebovali ju ostentatívne a priznávali sa k Slovákom, ostatní však začali sa ju učif. Nôt o.o teda» v naiiefa ústredných župách iašiebo treba, len aby túto poddajnú náladu naše I širšie obecenstvo usnanim bolo honorovslo, ja ne| ignorovalo a tým menej ú štipky alebo grobian j stvárni odmeňovalo, ďalej aby hue ď a hneď bol I býval uvedený zákonný p :riadok a aby boly aspoň ďalšie výtržnosti proti bo* pe čnosti život», majetku a viere prísne stíhané a aby vo vedení nášto štátu každý bol mohol najst garancia, 'že takýto poriadok sc stane i naďalej, vtedy — verím — neble by vznikla potreba eiahnít k prísnejším prostriedkom. Ale — alel Toto nielen sa nestalo, ale nescdpocední jednotlivci, nepoznejúoi náboženského cítenia nášho Io du, dopustili sa urážok v tejto veoi — do aas nesvedomití štváči generalizovaním jednotlivých prípadov na štvanie nášho ľudu proti Cechom zosušili, s náhle náš parlament svoja zákonodarnú ôšnnost sadal, nvstnlovaly sa v ň on predlohy nijako ®a eesrovnávajúee so zásadou súkromného vlastníctva a so svo bodcu svedomia, a napokon také návrhy o volebnom práve, o eria dení munieipií a ebei, ktorých — akékoľvek r» ich liberálnosť vychvaľuje — aspoň cái sloeeaský ľud ani za 100 rokov nepochopí, a ktoré tak ľahko sa nestanú pred ním — So j® kardinálnou požiaÍdavkou každého svobodu občianstva sabezpefiajtoeho iákon« — populárnymi. Materiál takto na rosošt auie nášho pôvodne veľmi prajxébo pomeru k biaom Cechom nako ipený, rozmnožil ®a nscdii časom ešte neprijimt; n m, b» Čo ?iso, odstraňovaním i spôsobných, pri tom úplne spoľahlivých slovenských pracovníkov do j 3 štátnych sl iifcb. Smutné následky toho sú: 1. Že htroi republika doní š» veľké obete k v6i i Íj obstaraniu živnosti pre sez mestnanýdb, rebot‘niet vo a vÔbso K©sra;ttcé triedy, tieto nie sú spokojné, že majitelia väčších majetkov — pre ne istotu, ktorá ich č ká — dom nec tia sa po domácky, že roľníctvo pozbavené práva môcť svebodn» áišponovat so svojou úrodou, pritom nútené robot t níckymi organizáciami svojim pracovníkom stále : vyššiu mnou platiť, tratí chut dors but obilie, ie úrad nieto o, najmä slovenské, pre nodosti - jtoSncsf svojho piata, pre neprijímanie ho do definitívnej Štátnej služby, pre obchádzanie ho v na j slúženom postupovaní — stáva sa v konaní svojich povinnosti apatickým a vraž! na svo ich pt - j merne lepšie dotovaných českých kollegov. Takýmto spôsobom sme ta prišli, že skoro p < j dvoch rokoch nedá sa už ani pomýšľal na to, ž® j by sa konsolidovanie 81ovenska miernejším spôst - 1 bom dalo vykonať, na ktorý sme ▼ das prevratu i počítali. Na dôkaz toho uvádzam zo zvesti „Slovenského Denníka* čísla 167. — o priebehu sbromaždeni», ktoré kresťanskí soeislisti 18 t. m. vo Veľkých ’ Topoľčanoch vraj pod dozorom zástupsn tamojšieho politického úradu mali — len nekvalifikované ná-