Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-08-04 / nr. 174
Vychodia šesf ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na c»lý rok ÍWO korán, na pol roka 60 korán, na štvrt roka 30 korán, na mesiac 10 korán Jednotil'é čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korán. Ročník LI. Cena čísi« SO halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Stred«, 4 sugusta 1920 Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. Do cudzozemska: na celý rok 35 korán. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným. Číslo tnlef'nu ledakcle: 56. Číslo tslsf. cdmŕistr c i e: 56 Číslo 174. Ghcú stvoriC nový národ. Po dnes celý svet, i najštudovanejší etnografi nemali ani len poňatia o národe, ktorý umele chceli by stvoriť — politikovia, diplomati. Po dnes o jestvujúcich severných Slovanoch vedeli sme, že delia sa na štyri národy: ruský, poľský, český a slovenský. Ruský národ má zas niekoľko typov, ako: Veľkorusi, Bielorusi, Malorusi. No v poslednom čase silno badať, že časť Malorusov, t. j. južného typu ruského národa, prejavuje vôľu osamostatniť sa, oddeľujúc sa od Ruska. Tí z Malorusov, ktorí túžia za neodvislosťou, nazvali sa »Ukrajinci« a dejstvujú pred svetom akoby v mene osobitného národa. Veľká časť Malorusov však i v Rusku i v Haliči a z uvedomelých Rusov mnohí i v našej republike pridŕža ú sa všeruského programmu a zatracujú Ukrajincov, t. j. prívržencov Hrušovského, Petľuru atď., považujúc ich za separatistov. V autonómnej Podkarpatskej Rusi väčšina ruského národa nemá ešte primeraného národného povedomia. Rusňákom nazve sa k vôli rozdielu od Nerusňáka, t. j. od katoljka alebo evanjelika. Spýtaš,sa ho: »Čo si, Slovák a či Maďar?« a on ti odpovie: »Ja grékokatolík«, alebo: »Ja pravoslávny.« Uvedomelá časť uhorských Rusov v čase rozpadnutia Rakúsko Uhorska utvorila »ruskú« národnú radu, a svoju zem k vôli lepšiemu präcizovaniu svojho stanoviska, nazvala karpato-ruskou. Táto Ruská národná rada má nie malú zásluhu medziiným i v tom, že na iniciatívu amerických Rusov, spolu s nimi domohla sa pripojenia uhorských Rusov k Česko-slovenskej republike. Mali sme takto nádej, že spolužitie s karpatskými Rusmi bude pre nás spojivom v stykoch s Ruskom, ktorého veľký význam mnohí »diplomati« a »politikovia« ešte ani dnes si neuvedomujú. Radovali sme sa, že naši súsedia a bratia skoro sa pozdvihnú, lebo veď treba im len prevziať už hotovú veľkú ruskú kultúru. Ale čo sa robí? Príde gubernátora povie: »V Karpatskej Rusi »ruský« jazyk je nie potrebný.« A prídu »diplomati« a »politikmi« naštvaní ľudia a povedia: »My sme nie Veľkorusi, ani Ukrajinci, my sme Podkarpa ťo ruší n i (J). Tedy »Podkarpaton<vm v Karpatskej Rusi« sú synovia nového národa! Najnovší dôkaz tohoto »podkarpatorusínštenia« podal nám nedávno užhorodský telegramm, zvestujúci založenie telocvičnej organizácie v Karpatskej Rusi pod názvom „Podkarpatorusínskv (!) Sokol«. Jasné je takto, že vo východnej časti republiky agitujúci ľudia chcú tvoriť nový národ: národ Podkarpatorusinov. A z koho? Z toho ľudu, ktorý pochádza z takýchto dedín: Ru ku Zemplínska Ruská, Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Ruská Volová, Ruské Bystré, Ruské Petrovce, Rusk ovce p. Úbreží, Ruský Hrabovec, Ruský Kručov, Ruský Potok atď. (hoci sú to dediny na Slovensku). Kto však dával mená týmto dedinám ? Azda tí, ktorí o »oroszoch« ani len počuť nechceli a svevoľne nazývali ich »ruthénmi«. Na toto nech nám odpovedia tvoritelia nového národa a nového »ruského« jazyka. Prečo tvoria nový národ? Prečo by karpatskí Rusi nemohli prevziať ruský jjazyk, už hotovú bohatú ruskú literajttúru, a prečo by mali márniť čas tvorením nového jazyka a borením sa s ťažkosťami začiatku? Slovákov kedysi veľmi bolelo, že probovali ich roztrieďovaf, že pre východných Slovákov začali tvoriť z ich dialektu novú slovenčinu, v ktorej i šľabikáre tlačili. A teraz túto istú procedúru chcú konať i v Karpatskej Rusi? Poľský recept: rozsievať nenávisť proti »moskaľom«, — sa neosvedčil, starý rakúsky recept: divide et impera! (rozdeľuj a panuj) — dnes už len naopak účinkuje, lebo tatko panovať tam,, kde je všetko rozoštvané Čo teda chcú noví veľduchovia a tvoritelia nového národa? V Karpatskej Rusi sú už Rusi, Ukrajinci i »Podkarpatorusini«, k tomu prídu ešte bieli a červení, praví a ľaví, agrárnici a neagrárnici, a bude z nej naozaj pekný babylonček na väčšiu česť a slávu iniciátorov tohoto pohybu, medzi ktorými prvé miesto zaujímajú pražskí politikovia a na ich povel účinkujúca praž'ka tlač. ' k h 3. Vo vígľašskom panstve chceli pri poľných prácach použiť zvolenskú autokolonnu. Táto však pre nedostatok benzínu nemohla potrebného počtu aut k dispozícii postaviť víglašskému panstvu. Dokiaľ sa budú takéto prípady opakovať? Či je to nie do očú bijúce, že vtedy, ked! župani a podobní páni nemilobohu mrhajú benzín, zvolenská autokolona, ktorá je pod vojenským kommandóm, nemá — vraj — ani kvapky benzínu? 4., V južnej čiastke Tekovskej župy maďarskí statkári nechávajú ležať zbožie na poli, lebo — vraj — nemajú benzínu(!) na jeho vymlátenie. Či pán minister dá vyšetriť túto vec a ak naozaj pre nedostatok benzínu nemožno vymlátiť to obilie, či sa postará o napravenie chyby, jestli však páni maďarskí vlastenci náhodou nehovoria pravdu a naschvál nechávajú hniť svoje obilie na poli, či pán minister náklonný je upotrebiť prísné štatariálné poriadky na potrestanie prípadnej renitencie? Prosíme pána ministra s úplnou mocou a správu štátnych železníc v Bratislave bezodkladne zakročiť v tejto veci. Pánu ministrovi dr Ivanovi Dérerovi a správe štátnych železníc v Bratislave- Dovoľujeme si vyzvať nášho ministra s úplnou mocou a správu štátnych železníc v Bratislave, aby obrátili svoju pozornosť na nasledujúce zvesti, ktoré nám teraz prišly zo Zvolenskej a Tekovskej župy: 1. Železničná stanica vo Zvolene nemá nadostač cyliudrového oleja a i na viacnásobné urgensy nemôže ho dostať. Keď jej vše prídu 1—2 sudy, stačí to ledva na 1 deň, tak že možno sa obávať úplného zastavenia premávky na zvolenskej stanici. Prečo správa štátnych železníc v Bratislave nestará sa, aby v týchto časoch, keď je v ietnej sezóne premávka zväčšená, zaopatrila významné železničné uzly potrebným cylindrovým olejom? 2. Najväčší veľkostatkár mesta Zvolena Alexander Fin k a necháva sožaté obilie ležať na poli a nesváža ho, vyhovárajúc sa na nedostatok pracovných síl. Zvolenská sociálno-demokratická organizácia, vidiac ohroženú vefkú časť Finkovej úrody, sama od seba ponúkla svojich členov na posvážanie Finkovej úrody. Teda len dobrovoľná pomoc môže u nás zabezpečiť živnosť, na ktorú tisíce chudobného ľudu ledva čaká? Viac rozvahy! Ozvena na článok »Viac štátnej autority !«, uverejnený v 155. čísle »Národných Novín«. V 155. čísle „Národných Novín“ pod nápisom „Viac štátnej autority!“ na úvodnom mieste vyšiel z pera p. Spišiaka, čitateľom „Národných Novín“ dobre známeho žurnalistu článok, podlá ktorého 13. júna 1920 akýsi kňaz, Hoszpodár (sie I) spieval v piešťanskej kúpeľnej kaplici maďarskú pieseň. Miestne vrchnosti musely vraj vysvetlit pánu farárovi, že dnes píšeme už rok 1920 a že Pôstyén volá sa už Piešťany a nachádza sa na Slovensku. Pan Hoszpodár opísal tento prípad v košickom kresťansko-sociálnom „Esti Ujságu •, v ktorom Slovákov osočuje a „korrigujúc trochu štatistické dáta v prospech Maďarov, počet ktorých udáva na okrúhlych 1,500.000 duší, vindikuje právo pre maďarčinu v slovenských chrámoch.“ Jestli je tomu naozaj tak, len ľutovať môžeme p. Hoszpodára, že sa dostal do Piešíaa, ktoré kúpele sa nehodia pre neho. Jemu by bol potrebný liečebný ústav so studenou vodou, aby jeho mozog viacej nevymýšľal hlúposti. Pravdu mal pôvodca otázneho článku, keď, majúc pred očima počínanie p. Hoszpodára a jemu podobných pánov, ktorých počet na Slovensku so dňa na deň vzrastá, volá „Viac štátnej autority!“ Ale nesprávué stanovisko zaujal Spišiak, keď 'piešťanské intermezzo označuje za „typický zjav na Slovensku“, a považuje ho za útok proti suverenite štátu, k vôli prekazeniu ktorého v budúcnosti „nemali by sme príliš spustiť s očú štátnu autoritu“. Prípad piešťanský by bol typickým zjavom vtedy, keby sa bol stal v Turčianskom Sv. Martine, v Trenčíne a v Banskej Bystrici, ale v Piešťanoch nie je nim na nijaký spôsob. Je síce pravda, že Piešťany sú čisto slovenským mestom, a práve preto plným právom môžeme ba zrovná máme žiadať, aby sa slovenská reč všade uplatnila. Lenže Piešťany, ako kúpele v mnohom ohľade majú i medzinárodný ráz. V hosťoch, ktorí navštevujú tieto povestné kúpele, nemáme vidieť len príslušníkov nám sympatických alebo aatipatických štátov, ale predovšetkým liečenie a zotavenie hľadajúcich nemocných ľudí, pobyt ktorých v našich kúpeľoch máme všemožpe spríjemniť, a nechcieť v prvom rade uplatniť i v kúpeľoch národnú ideu. Nezabúdajme, že naše kúpele majú i veľký národno hospodársky význam. Veď je vari zrejmé, že valná návšteva našich kúpeľov pomerne o mnoho viac zlepší našu valutu, ako na pr. exportné kupectvo. A skutočnosť nám čo dokazuje? Slovenské kúpele temer vymierajú, lebo hostia musia bojovať s ťažkými prekážkami, aby sa mohli dostať cez