Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-16 / nr. 210
Vychodia šest ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na c^lý rok ISO korún, na pol roka 60 korún, na štvrť roka 30 korún, na mesiac 10 korán Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korún. Cena úísla 550 halierov. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S^. Martine. Ročník LI. Štvrtok, 16. septembra 1920. Číslo 210. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celýroi 30 kor., na pol roka 15 kor. Do (.udzozemska: na celý rok 35 korún. Noviny posielajú sa len Skutočne predplateným, číslo tälef nu redakcie: 56. Číslo telef. 8dml*iistr:cie: 56. Revoltujúci ostrov. Popri poľsko-ruskej vojne, československej smluve s Juhoslovanmi a Rumunmi a popri udalostiach na ďalekom Východe svet obracia svoju pozornosť na nerovnú borbu medzi svetovládnou Angliou a malým »Zeleným ostrovom« — Írskom. Borba táto vedie sa s takou zášťou, že sa nám, ďalekým pozorovateľom, zdá až nepochopiteľnou. A jednako ju pochopíme, jestli si pripomenieme, že niektoré národy sú akoby k večitému martýrstvu stvorené a že medzi nimi prvé miesto patrí práve synom sv. Patrika — Irčanom. Irčania totiž, odrezaní bezpríkladné nepriaznivým geografickým položením tak od europského kontinentu, ako od Ameriky, boli od akživa vydaní na milosť a nemilosť svojich jediných súsedov Angličanov; ale na lámanie chleba prišlo medzi nimi vlastne len za času anglickej reformácie. Hneď na začiatku anglickej reformácie mocnejší protestantskí Angličania uložili slabším, katolíckym Irčanom zákony, ktoré im priniesly v podiel všetko to, čo neprávosť na hanebných a krutých skutkoch vynájsť alebo vypočítať môže. Barbarským exekvovaním týchto zákonov, šliapajúcich všetky ľudské, občianske a náboženské práva, nešťastní Irčania klesli na stupeň opravdových europských bezprávnych parii. Obrat na lepšie nastal až roku 1778. V tomto roku totiž Angličania, pritisnutí o stenu svobodomilovnou Severnou Amerikou, obľahčili v jednom-druhom nevysloviteľné utrpenia svojich írskych otrokov. Zmätky napoleonských časov a nimi Anglii zapríčinené ťažkosti Irčania vykoristili k zlepšeniu svojho osudu. Ich boj, začatý roku 1812 o autonómiu, skončil sa roku 1829 víťazstvom. Ale autonómia írska neznačila ešte pre Irčanov ani tú úplnú rovnoprávnosť, ktorú požívajú iní občania »Spojeného kráľovstva«, ani národnú svobodu. Boj Irčanov za tieto práva trval ďalej a berie dnes pre Angliu, pohrúženú do ťažkých starostí najmä pre boľševické pohyby na Východe, povážlivé rozmery. Lúč vrelej a pevnej nádeje zablyskol nad Irčanmi roku 1914-ho, začiatkom svetovej vojny, do ktorej Anglia vstúpila s heslom »za práva malých a utlačených«. Toto heslo vyvolalo živú ozvenu v írskych vrchoch a dolinách, a Irčania, nemýlení ani Valérovými machináciami, ani zradou sira Rogerta Casamenta, postavili sa lojálne do radov anglických bojovníkov. O povestnej vernosti a chrabrosti írskeho vojaka rozprávajú nám boje pri Messinesoch a na rieke Somme, a oduševnenosť írskych politikov na čele so sirom Redmondom za vec spojencov nepopustila ani len na vlas vo vlastenectve Greyovi, Asquithovi alebo Lloyd Georgeovi. Ale aké sklamanie čakalo tu na Irčanov! Anglická vláda nezatvorila síce svojich očú pred írskou lojalitou a zásluhami, lež chcela sa im odmeniť skuhravým a kramárskym spôsobom — neveľkými koncessiami — zo strachu pred Ulsterčanmi a ich vodcom sirom Edwardom Carsonom. Protestantský Ulster totiž, na čele so sirom Edwardom Carsonom už roku 1912. vyhrážal sa ozbrojeným odporom vláde, keď ona vyhľadávala cesty pokonania s Irčanmi. A keď teraz Irčania, neuspokojac sa s riešením írskej otázky ani na základe takzvaných »homerulských ideí«, zotrvávajú na požiadavkách úplnej samostatnosti, zjaví sa zas ten istý Carson a, zaobaliac obratne politiku do kepeňa náboženstva, maľuje na steny opäť obraz revolúcie a občianskej vojny medzi írskymi katolíkmi a protestantmi. Alebo čože iného značia Carsonove nedávne slová: »Ak by anglická vláda nebola schopná urobiť za dosť svojim povinnostiam, hotový som i na svoju vlastnú zodpovednosť organizovať náš (t. j. ulsterský) ľud a zachovať Írsko pred zločinci!« Takýmto spôsobom vláda, postavená medzi dva ohne, lavíruje raz na pravo, raz na ľavo, usilujúc sa riešiť otázku, vyžadujúcu radikálnej kúry, polovičatými poriadky. Ale táto nerozhodnosť vlády a nepovolané zamiešanie sa Carsona do anglicko-írskeho sporu roztrpčily natolko »Sinnfeinistov«, že hotujú sa v írsku obrátiť všetko čím hore tým dolu. Tomu primerane vraždy, podpaľačstvá, sabotáže, odvláčanie významnejších osôb na neznámé miesta, pouličné vzbury, a boje a najrozličnejšie attentáty sú v írsku na dennom poriadku. Slovom, krvavá mrákava občianskej vojny začína sa rozprestierať nad hlavami nešťastných ostrovčanov ... A tu musíme podotknúť, že verejná mienka Angiié zdá sa byť vedomejšou hroziaceho nebezpečenstva, ako anglická vláda. Sympatie Angličanov totiž sú zväčša na strane Irčanov. Anglická tlač, politikovia a iné smerodajné osoby až na malú výnimku neprestávajú upomínať vládu premenením kursu írskej politiky predísť novému a väčšiemu nešťastiu. A anglickí robotníci začínajú verejnými sabotážmi napomáhať írskych povstalcov. K tomu musíme dodať tie sympatie, ktoré Írsko požíva za hranicami Angiié a najmä v Amerike, a ktorým Christianson, präzidentský kandidát, dáva výraz neobyčajne ostrými slovy: »Jestli Lloyd Georgeova vláda nie je vládou tyrannskou, nech pustí na svobodu Mac Swineya-a nech odvolá zločinskú armádu, ktorá stojí na pôde írskej republiky!« Sú to zjavy, účinku ktorých nebude môcť vyhnúť na dlhší čas ani anglická vláda, a vidiac, že nielen väčšina Angličanov, lež i celý mravný svet očakáva od Angiié, ako prvotriednej zastupiteľky kultúry a civilizácie, veľkodušnosť oproti úbohým Irčanom, odhodlá sa dať im to, čo ináčej hotuje sa dať už i Egyptčanom — vnútornú samostatnosť. Takýmto spôsobom zmizla by zas jedna z mnohých pálčivých a znepokojujúcich otázok našich., časov. A. P.-Spišiak. ZČeskO'Slovsnskej republiky. Vládna kríza. Demisia sociálno-demokratických ministrov. Likvidácia výkonného výboru t. zv. pravice. Praha, 14. sept. (čstk. fk.) Zástupcovia Česko slovenskej sociálno - demokratickej strany prijali návrh, aby ministri Tusar, Habrmann, Meissner, Derer, Markovié. Winter a Jobanis podali demissiu Ministri tento krok odôvodnili obšírnym prípisom, v ktorom poukazujú, že ohľadom na vnútorné pomery sociálno-demokratickej strany sú zástupcami len istej čiastky tejto strany a tak nemôžu zostať vo vláde. Prosbu predsedu N S. Tomáška, aby sa mohol tiež zrieknuť svojho úradu, zástupcovia strany 39. hlasmi proti 18 odvrhli. Na koniec porady pod. Bechyné vyhlásil likvidáciu výkonného výboru t. zv pravice, lebo ohľadom na dnešné usnesenie nie je potrebné, aby pravica tvorila zvláštny smer v sociálno - demokratickej strane.* Sjazdu sociálno-demokratickej strany, ktorý má byť koncom tohoto mesiaca, pripisuje sa veľký význam pre budúcnosť nášho štátu, ktorého dvojročné deiiny sú z veľkej čiastky dejinami politiky sociáluo-demokratickej strany u nás. Všeobecne sa očakávalo, že jednotu sociálno-demokratickej strany zachovajú aspoň do sjazdu. A dnes dvoma týždňami pred sjazdom sociálno-demokratickí ministri považujú sa len zástupcami istej čiastky tejto strany la podali demissiu. Vo vládnych kruhoch a v koalíci nastala veľká neistota. Dnes sa majú sísť poslanci a senátori agrárnej strany a svolala i tretia skupina koaličná, národne-sociálna strana schôdzku predsedníctva, aby rozhodovali o ďalšom pokračovaní. Až po sostavenie nohého ministerstva terajší ministri ostanú pravdepodobne v úrade. Spomínajú i priechoduý kabinet úradnícky, a treba sa pripraviť i na možnosť rozpustenia N. S. — a na nové voľby. „28. Éíjen“ už i pochováva Tusarovu vládu: „Vláda Tusarova nevykonala ničoho. Za jej vladárenia stúpala neistota, ktorá dusila celý náš život, za jej režimu rástol rozvrat, hraničiaci dnes s anarchiou. Skvelý papierový programm, storý hlásala pri svojom nastúpení, najlepšie charakterizuje skutočnosť, že táto socialistická vláda vládne dnes na Slovensku — Statáriumom. Jej nemohúcnosť a neúprimnosť prinesie aspoň v jednom smere ovocie: ukáže, ako balamutila svojich voličov a otvorí im oči pre budúcnosť.“ Minister dr. Engliš pred svojimi voličmi. Brno, 13. septembra. (Čstk. fk.) Na riadnom župnom sjazde národno-demokratickych delegátov z olomúckeho volebného okresu hovoril minister financií dr. Engliš o politickej situácii a o svojej