Národnie Noviny, január-marec 1921 (LII/2-69)

1921-01-22 / nr. 17

Vychodia šesť ráz do týž­dňa: okrem Dondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 korún, na pol roka 84 korún, na štvrť roka 42 korán, na mesiac 14 kor. Jednotlivé čísla po 60 hal. Do cudzozemska: sa celý rob 260 korún. Cena tohoto čísla 0O lial Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine, Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 32 kor., na pol rok» 16 kor. Do cudzozemska; na celý rok 44 korún. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Clalo tel slona redakcie t 5t, Plelo telel, administrácie: 30, Ročník LII. Sobota. 22 januára 1921 Ôíslo 17 Spoločná porada slovenských poslancov. Otäzka slovenskej informačnej kancellárié, obecných volieb a usporiadania žup. 3. Začať čím skôr volby do obcí na celom Slovensku.' 4. Svoiať zvláštnu schôdzku slovenských strán; na nej budú rokovať len o zreformovaní žúp na Slovensku, aby sa ono čím skôr uskutočnilo. * 1 Západ a východ. Dva rozdielne svety, nielen geograficky, no vo všelijakom smysie. Kedysi na europsko-ázij­skom kontinente za západ považovali časť od atlan­tického pobrežia po uralské hory a rieku Ural. V posledných rokoch táto čiara odsunula sa hodne k západu. Východné hranice Poľska a Rumunska rozdeľujú teraz tieto dva svety. My sme na západe. Okolo nás, i u nás, ví­chrica premien; vlády a vládičky, ministri a mini­­stríkovia premieňajú sa, odstupujúc si miesta ani dni cez týždeň. D plomati, politikovia behajú ani na­solení, uzavierajú nové dohovory, látajú staré: nestihli niečo ani dobre premyslieť, už sa o tom píše, »robí verejná mienka« a tak »tlák verej­nosti . ..« No pokiaľ, biedny čitateľu, musíš prezerať ne­priehľadné množstvo udalostí, pokiaľ všelijaké tla­čové agentúry a kancellárié napĺňajú ti hlavu so strajkmi, povstaniami, vzburami, nesčíselnými kom­bináciami, kecf sa niekde nejaký trónili alebo kreslo vyprázdni, pokiaľ musíš si zapamätávať, koho si berie ten alebo onen princ (lebo to je všetko po­litikai). s kým sa so- as kým sa rozsobášil, há­dam ani nezbadáš kratučkých zvestí z tej východnej polovice starého sveta. Ak ich i zbadáš, nie veľmi si všímaš, lebo hlava je preplnená rozmanitosťou toho, čo je blízko na očiach. O východe ? Privykol si čítať povesti. A zdá sa, akoby i teraz len povesti boly. V južno-ázijskom Rusku stojí ihla — 1500 rubľov; kcľko môže stáť »styk« (ruský bajonett) a koľ<o puška? Jednako, ked takáto predrahá puška zjaví sa na rumunsko-poľských hraniciach, zaklepocú telegrafy a rozprúdi sa vzduch od elektrických iskier. Plná je tlač. Prah3, 20. jan, (Cstk. fk.) Dne3 bola tu spo­ločná porada týchto slovenských poslancov: za soc.­­demokratov: Benda, Derer, Lehocký, Pocisk a Oktá­­vec; za národnú a roľnícku stranu: Botto, Hodia, Šrobár; m ľudovú stranu: Buday, Gaiík, Hlinka, Juriga, Tománék. Dohodli sa v nasledovných bodoch: 1. Založiť v Prahe slovenskú informačnú kan­cellárig ktorá má organizovať informovanie Slo­venska, najmä o slovenských veciach v parlamente. 2. Minister pre Slovensko má svolávať sloven­ských poslancov na pravidelné porady o vážnych a náhlych otázkach. V posledné dni tlačové agentúry zasahujú ešte ďalej 11a východ; kde-tu oznámia zvesť z ďalekej Indie. Noviny ich uverejňujú — väčšinou — na druho-, ba treťotriednych miestach. Čože by tam Indovia! Kto niekedy videl Inda, sediaceho so složenými do kríža nohami, hladiaceho cez celé hodiny nerušene pred seba do diaľky a tak každý de:, ked pováži, že Ind nepotrebuje topánok, ani kuriva, zadiví sa zvestiam: Nepokoje v Indii. Veď bez slova dali si odňať poslední: mericu ryže, ktorú jedlo vojsko na europejsk' ch, ázijských a afrických frontoch. Že dali i1/, milliona chlapov do boja osvobcdzovať iných? Ved dostali samosprávu (aj Irčania majú samosprávu!). Ved buddhizmus učí nič nežiadať od života (i kresťanstvo učí nekradnúť a nezabíjať!). Kedysi hádam i mohol buddhista učiť, že ne­treba žiadať nič od života; stačí kúštik plátna — zakryť telo — a priehrštie ryže, a!e teraz — ako to sami niektorí Angličania píšu — i toto je trudno Spišiakov. Do poľa proti Hrúzovi vyšiel celý rad debattérov, dr. Markovié, M. Bodícký, župan dr. Ruman, biskup Janoška, dr Vanovič, všetci posta­vili sa proti p. levočskému fiškálovi, ktorý po ne­rovnom rečníckom boji musí porazený opúšťať bojište. Keď sa istý český žurnalist spýtal Dérera, že či naozaj jestvujú príčiny pre spoločné porady slo­venských strán, keďže každá z nich je pričlenená k zodpovedajúcej českej strane, Dérer odpovedal, že áno, sú také príčiny. Voľby do obcí a usporia­danie žúp sú také otázky, ktoré blízko k nim sto jaci slo-enskí zákonodarcovia lepšie rozumejú a lepšie môžu riešiť ako hockto iný. zadová iť si biednemu Indovi. A tých je tam ani mravcov. K tomu iste pridružuje sa i agitácia z blízkeho západu (Afganistan boli boľševici už ob­robili), a prebúdzajúce sa vedomie toho, že Euro­­pejci ich len vykorisťujú. Indmi Môže byť, že za prvou malou srážkou rnedzi a anglickým vojskom bude nasledovať i druhá, tretia atd. Celý svet tvrdí, že boľševizmus pochádza z nemeckého fígla a z jedného zaplom­bovaného vagóna, jednako, nevie si s ním rady. Tak sa môže stať, že i srážky skrze »ryžu« vy­rastú natoľko, že postavia východ proti západu a budú ich opisovať na prvých miestach. —ko. Rozvoj obcí na Slovensku. BESEDNICA Dojmy zo synody. i. V kúpeľnom hostinci Trenčianskych Teplíc, nazvanom primerane svojej veľkosti Grand Hotelom, je živo. Prichádzajú stále noví a noví hostia, ktorí nie pre pohodlie v zimnom čase vyhľadávajú toto známé kúpeľné mestečko, ale ktorí prišli sem s man­dátom svojich ev. spoiuveriaeich, aby rokovali o významných veciach, hlboko zasahujúcich do života ev. cirkvi na Slovensku. Všetci títo noví hostia sú členmi takzv. ev. synody, ktorá tu v Trenčianskych Tepliciach bude zasedať. Hoci otvorenie synody určené je na 18. t. m., Grand Hotel v Trenčianskych Tepliciach plní sa synodálnymi vyslanci už 17. t, m. Príčinou toho je prípravná porada svolaná na popoiudníe 17 t. m., ktorá popretriasa programm slávnostného otvorenia synody v Trenčíne. Podľa plánu táto prípravná 1 porada mala ndrieť len pečať na programm otvá­rajúcej slávnosti už vopred vypracovaný. Ale nestalo sa tak, prvá porada synodálov nemohla sa obísť bez istých oppozičuých prejavení spišských ne­meckých synodálnych vyslancov, zástupcom ktorých na tejto prípravnej porade ukázal sa byť levočský advokát dr. Hritz. Dr. Hritz už či výplyvom svojich náboženských alebo iných, domaďarónskeho chápania zaobalených, náhľadov má rozličné obavy pre spôsob verifikovania mandátov, pre predsedanie na slávnost­nom otvorení synody, pre hlasovacie právo členov sy­nody z úradu atď. Jeho námietky však hned a zaraz lámu sa na skalopevných dôvodoch protirečníkov, ktorí Bvojimi slovami lahko odrážajú všetky obavy * * * * ' Svitol deň 18. januára. Celý vidiek obliekol si biele rúcho, polia a vrchy pokryly sa čerstvým snehom, po včerajšom ľavnom teplom čase začína byť zimný, sychravý deň a páni synodáli vstupujúc do elektrickej železnice vezúcej nás do Trenčian­skej Teplej, obdivujú takúto rapídnu zmenu pri rody a spomínajú vrikavosť času. Je pravda, že čas je vrtkavý, ale vrtkavý je i náš doterajší osud. A tu mi prichodí na um otvorenie poslednej zákonodarnej ev. synody v Budapeští z r. 1891 a jej priebeh, na ktoré udalosti mám rozpomienky zo svojho detského veku, ked z Národných Noví a a Cirkevných Listov učil som sa poznávať krivdu, aká sa stala vtedy slovenskému evanjeüctvu so strany zatvrdilých maďarských barbarov a tyran­ských madarizátorov. A teraz aká zmena oproti roku 891! Vtedy naši niekofkí synodálni vyslanci vo vedomí svojej číselnej slabosti išli na buda­peštiansku synodu postúpiť tam nerovný boj s moc­nými sveta tohoto, ktorý mohol sa skončiť len ví­ťazstvom neúprosných maďarských šovinistov, teraz však naši synodáli v hojnom počte idú na svoju vlastnú synodu a nemusia sa na nej obávať zlo trilých plánov maďarských a maďarónskych zlo­duchov. Ci nemáme ďakovať osudu za takúto nám priaznivú vrtkavosť? V Trenčianskej Teplej presadáme do osobitného vlaku, ktorý nás vezie do Trenčína. Tak sa zdá, Tak často v prítomnom čase hovorí a píše sa o zaostalostí obci ra Slovensku a pri všetkom ukazuje sa, že tieto slovenské obce maďarská vláda zanedbávala nárhčky. Obce, kde ľud bol národne že železničné úrady v Trenčianskej Teplej prea­­stavovaly si ev. synodu za nejaký anglický parla­ment, ktorý je, ako vieme, z parlamentov sveta najpočetnejší, lebo pripravily nám dlhý vlak, do ktorého by sa mohlo zmestiť s 20 terajších ev. synod i s batožinou všetkých svojich členov. No nič nerobí, hlavná vec je, že sa môžeme komótne, hoci i v nevykúrených vozňoch, viezť. . Cesta z Trenčianskej Teplej do Trenčína je krátka, trvá všeho všudy štvrť hodinky a tak sme čosi-kamsi v Trenčíne, áostupujeme z vlaku a po­náhľali e sa k polkruhu ľudí, ktorý na nádraží utvoril sa okolo človeka vysokej postavy, elegantne oblečeného: nášho slovenského ministra dr. Mičuru. Na nádraží je už i biskup Žoch, ktorý nás na automobile predišiel, aby mohul primerane uvítať ministra dr. Mičuru. Odznely privítanky. Najprv reč biskupa Žocha, ktorý víta ministra a zástupcov korporácií, potom reč trenčianskeho župana Bellaya, reč inšpektora trenčianskej ev. cirkvi L. Staňka a reč trenčian­skeho mešťanosta Svobodu. Teraz nasleduje hlavný moment privítanky: reč ministra dr. Mičuru. Všetci si napíname sluch, čo povie minister, dávajúc pozor na každé jeho slovo. Darmo je, ministra i v demokratickej republike obtáča istá gloriola a jeho slová padajú na váhu viac ako slová iného smrteľníka. A minister za vrelé uvítanie dava vrelú odpoveď. Prízvukuje, že s ra­dosťou prevzal úlohu zastupovať vládu C.-s. re­publiky pri otvorení synody, lebo vie, že dejiny ev. cirkvi na Slovensku úzko súvisia s dejinami slovenského národa a konštatuje, že dnešný sviatok slovenských evanjelikov je sviatkom celého národa. Praje hojné Božské požehnanie prácam synody. Všeobecná „sláva“ volanie ozýva sa v polkruhu,

Next