Nové Slovo, červenec-prosinec 1973 (XV/27-52)

1973-11-08 / No. 45

Realita je realita (Od nášlio vyslaného redaktora MIKULÁŠA ŠIMKU) Z prvých stránok viedenských novfn už po niekoľko dni kričí nečisté svedomie. A je to dost zábavné. Kraji­na vždy ochotná dávat iným lekcie, je teraz ako málo úspešný itudentik pred výročnou klasifikáciou: Dajú ml prejsť, nedajú? „Arabi sa radia, či sme priatelia“ (titulok v utorňajšom Kuriéri), „Rozhodnutie o mož­nom naftovom bojkote odložené na itvrtok“ (podtitulok Die Presse). Pre každý prípad buržoázne noviny vyslali do „bratského“ Holandska osobitných korešpondentov, aby onen možný bojkot nepristihol ich čitateľov nepri­pravených. A hospodárski odborníci radia, ako by sa Rakúsko mohlo zabezpečiť proti tým najkrajnejším dô­sledkom energetickej krízy, ktorá podľa ich predpovedí postihne celú Európu: rozumne regulovať automobilovú dopravu, znížiť vykurovanie bytov a úradov na 20 stup­ňov, zhospodárniť odber elektriny. Pod Európou, prirodzene, tn sa ešte stále rozumejú samozrejme Rakúsko, potom všetko od neho na západ a ešte Grécko a Turecko. Podľa ich zemepisu, také Čes­koslovensko je len Východ a ak Európa, tak nevyhnutne s prívlastkom — východná. Myslím, nie rakúsky zeme­pis ako taký, ale zemepis tých, ktorí toho času robia v tejto krajine a v jej hlavnom meste politickú muziku. A ktorí teraz nad touto svojou Európou žialia: úbohé Arabmi „trestané“ Holandsko sa musí vrátiť k bicyklom a konským poťahom, zatiaľ síce iba po nedeliach; ale ktovie čo bude ďalej, a márne čaká na solidaritu ostat­ných „Európanov“. „Reťazová reakcia (arabského boj­kotu — pozn.) je omnoho rozvetvenejšia, než tu možno naznačiť: dotýka sa podstaty Atlantickej aliancie a zá­roveň odhaľuje, že európski spojenci v núdzi prepadajú iba senilnému egoizmu“, smutne skonštatoval v sobotu Die Presse. Nuž čo, keďže neutrálne Rakúsko vie, že v prípade Izraela a Arabov nebolo neutrálne, a nie je tak celkom bez viny, rado by sa stalo aj nčiteľpm európskej soli­darity. Ak vo štvrtok vyslanci piatich arabských krajín, Egypta, I.íbye, Iraku, Libanonu a Saudskej Arábie — akreditovaní tu vo Viedni, vyhlásia nad nimi ortiel, taká solidarita by sa im celkom dobre hodila. No, a ak sa prešmykne, určite si bude počínať práve tak, ako tí, čo v núdzi prepadli „senilnému egoizmu“. Realita je realita, do svetovej politiky vtrhla niekdaj­šia periféria. Kedysi veľkí a mocní musia to brať na zreteľ. Isteže, nejde všetko naraz a vždy dobrovoľne, ale his­tória je neúprosná. A naša doba je priaznivá pre upev­ňovanie pozícií rozumu a politickej logiky v každom medzinárodnom probléme. Vidno to aj tu vo Viedni na konferencii o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe, ktorej zmyslom je upevniť a doplniť politiku uvoľňovania na našom kontinente vojenským uvoľnením. A to napriek tomu, že z úvodných prejavov vedúcich delegácii de­vätnástich krajín, prednesených v dvojdňovom otvára­com ceremoniáli a z dvoch tlačových konferencii — vedúceho holandskej delegácie Quarlesa van Ufforda, ktorý hovoril za NATO a vedúceho poľskej delegácie Strulaka, ktorý hovoril za Varšavskú zmluvu — badať odlišnosť koncepcií a cieľov, týchto dvoch vojensko-po­­litických zoskupení na súčasných rokovaniach. Naše krajiny sa chcú dohodnúť na obmedzení tak zahranič­ných, ako aj národných pozemných a leteckých síl zú­častnených štátov v stanovenej oblasti strednej Európy. Toto obmedzenie nesmie znížiť bezpečnosť žiadnej stra­ny a žiadna z nich nesmie dosiahnuť jednostranné vý­hody na úkor strany druhej. My zastávame názor, že tre­ba obmedziť aj jednotky vybavené jadrovými zbraňami a dohodnúť sa, ako konkrétne, akou metódou obmedze­nie ozbrojených síl a výzbroje uskutočniť, či v rovna kom percentuálnom pomere, alebo v rovnakom množ štve; obmedzením sa nesmie narušiť terajší pomer sí v strednej Európe a na európskom kontinente vôbec. Tento pomer síl sa má udržať, ale na nižšej úrovni. Štáty Varšavskej zmluvy by boli ochotné znižovať stavy ozbrojených síl a výzbroje už v roku 197S. Delegácie NATO zotrvávajú naďalej — a v rozpore so záverečným komuniké prípravných rokovaní — na ter­míne a duchu tzv. vyváženého zníženia ozbrojených síl. Podľa nich by sa mali odstrániť disparity, ktoré vraj sú v terajšom pomere vojenských síl; redukcia sa má zatiaľ obmedziť na pozemné vojská a konkrétne doho­dy spájajú s možnosťami verifikácie a kontroly. Veľmi zdôrazňujú uvážlivost a obozretnosť a preto rátajú s dl­hým trvaním konferencie. Napríklad vedúci delegácie NSR Wolfgang Behrens sa nasťahoval už s manželkou a troma dcérami do vily na okraji Viedne a teší sa na rodinnú lyžovačku po viedenských vŕškoch. Na takýchto konferenciách je bežné, že sa nerozbalí všetko hneď na začiatku. V utorok sa začala séria dô­verných plenárnych zasadnutí, ktoré majú byť zatiaľ každý týždeň vždy v utorok a vo štvrtok. Ale novinári mali možnosť stretnúť sa s členmi delegácií v pondelok večer na koktejll. Nálada je optimistická. Zrejme každá strana má svoj pracovný plán postupu a dobre odhadnu­tý postup druhej strany. Sú to príliš dobrí diplomati a príliš dobrí odborníci aby vedeli, že problém, ktorý prišli riešiť sa musí vyriešiť, — ako súčasť dobre sa rozvíjajúcich sovietsko amerických vzťahov i pozitívne­ho procesu medzi európskymi štátmi, pri ktorých sú do­terajšie náklady na udržiavanie bezpečnosti nelogické a zbytočné. Dohoda, pravda, predpokladá čas a aj keď formálne väzba medzi Viedňou a Ženevou, medzi tunajšou kon­ferenciou a konferenciou o európskej bezpečnosti a spo­lupráci nejestvuje, iste ovzdušie jednej bude ovplyvňo­vať ovzdušie druhej, ale najmä Viedeň bude v počia­točnej fáze zrkadlom Ženevy.i Viedeň, 7. novembra 1973 Ľvaja v kaši (9) A: Bartolomej, vynáša sa... B. Konečne, le ml dávaš za pravdu, Aljonzl A.: Z tohto podniku sa vynášajú aj najtajnejšie informá­cieI Musíme odhalit kanály. B: Súhlasím, len ako? A: Zoberme si posledný prípad — Kapustu. O jeho chystanej degradácii vedeli predsa iba dvaja ľudia. B: Ty a ja. A: Ano, a dnes už o tom čvirikajú vrabci na strechách. Kapusta stihol zmobilizovat všetkých známych v Brati slave, a tak sme sa ocitli s naším plánom kde? B: No, v kaši. Jeden z nás to musel... A: Ja teda určite niet B: Ani jati A: Takže Kapusta si to vymyslel, chceš povedat, však áno? B: Mohol si sa o tom prerieknut doma. A: Alebo ty niekde pri pohárikul B: Pozri, nebudeme sa hádat, Alfonz, nemá to zmysel. Ostatne, všetko je na niečo dobré. Teraz aspoň vieme, čoho je Kapusta schopný ak mu ide o teplé miestečko. A: Nuž hej, so všetkým hneď beží do Bratislavy. B: Vidíš, to on vynáša, to on je ten kanál! (VJ) jediná otäzkä Jediná otázka: Ako je Dom čs.­­sovietskeho priateľstva pripra­vený wa tohtoročné oslavy Veľ­kého októbra? Odpovedá PAVEL MATEJKIN, riaditeľ Domu CSSP v Bratisla­ve. Zaiste viete, že oboznamuje­me našich občanov so Soviet­skym zväzom a s budovateľský­mi úspechmi sovietskych ľudí po celý rok. Môžeme teda pove­dať, že sa u nás práve začína nový rok priateľstva so Soviet­skym zväzom. Nie je ľahké vy­brať z podujatí, ktoré sa u nás uskutočnia pri tejto príležitosti, práve tie nové a hlavné. Z no­vých podujatí si zasluhujú po­zornosť napr. výstava 50 rokov medzinárodnej knihy, ktorá uká­že najnovšiu produkciu vydava­teľstva Moskva, vrátane gramo­platní a umeleckých reproduk­cií. Ďalej to bude výstava tvori­vosti sovietskych študentov v oblasti umenia a architektúry. Okrem toho sme pripravili se­riál podujatí charakteru ume­leckých a publicistických prog­ramov a prednášok. K novým programom, ktoré sa stanú sú­časťou kmeňového repertoáru Zbytočné tragédie S rastúcou životnou úrovňou sa u nás čoraz väčšmi rozvíja motorizmus.*'Z roka na rok sa zvyšuje ruch na cestách. Cest­ná premávka má však stále ve­ľa tieňov. Pribúdajú dopravné nehody. Za deväť mesiacov t. r. došlo na Slovensku na cestách k 14 511 dopravným nehodám, čo je o 739 viac ako za rovnaké obdobie v roku 1972. Zahynulo pri nich 556 osôb, 7448 ľudí utrpelo ťažké alebo ľahké zra­nenie a škody nimi spôsobené predstavujú vyše 102 miliónov korún, o 6 miliónov viac ako za rovnaké obdobie minulého roku. Príčiny nehôd zostávajú naďa­lej tie isté. Najväčší podiel na nich má neprimeraná rýchlosť, nedanie prednosti v jazde, al­kohol a nesprávne predchádza­nie. Výstrahou a veľkým vý­kričníkom zostáva alkohol za volantom, lebo tieto nehody končia spravidla s najťažšími následkami. Treba zdôrazrííť, že hlavné príčiny spočívajú v hru­bom porušovaní dopravných predpisov a ich nerešpektova­ní. Najviac nehôd pribudlo vo Východoslovenskom kraji, po­kles zaznamenala samotná Bra­tislava o 76 nehôd. Štatistika tiež potvrdila, že aj v najfrek­ventovanejších mesiacoch — júl a august — keď sa robili in­tenzívne opatrenia, dopravná nehodovosť klesala. Za tieto dva mesiace v porovnaní s minulým bolo na cestách Sloven-Domu, patria t publicistické programy Medzi nami, Slovo a melódie a Náš hosť zo Soviet­skeho zväzu. Prvý z týchto ve­čerov uviedol vedúci tajomník SÚV ZCSSP dr. Karol Savel, v ďalšom vystúpil zástupca gene­rálneho konzulátu ZSSR v Bra­tislave. Sú to rozhovory na ak­tuálne témy, o súčasnej medzi­národnej situácii, o práci Zväzu a i. Slovo a melódia budú roz­hovormi s významnými soviet­skymi osobnosťami, pôsobiacimi t. č. na Slovensku. Melódie bu­dú zase reprezentovať recitály populárnych plesní, najmä z re­pertoáru angažovanej tvorby. V treťom programe, nazvanom Náš hosť, vystúpi o. í. aj ama­térsky moskovský vokálno-in­­štrumentálny súbor Iskateli. To sú len zhruba niektoré no­vé podujatia, ktoré sme pripra­vili pre našich návštevníkov. K skvalitneniu našich progra­mov prispeje určite aj Dom so­vietskej- vedy a kultúry v Pra­he, s ktorým sme v poslednom čase prehĺbili spoluprácu. V priebehu mesiacov priateľstva navštevuje naše programy prie­merne 150 až 200 tisíc ľudí z Bratislavy i okolia. Veríme, že aj tohto roku budú spokojní s tým, čo sme pre nich pripra­vili. —ky— ska o 47 mŕtvych a o 128 rane­ných menej a aj spôsobené ško­dy boli o viac ako 400 tisíc ko­rún nižšie. Za tri štvrte roka postihli prí­slušníci VB vyše 150 tisíc vo­dičov, z toho 8255 vodičov, kto­rí riadili auto pod vplyvom al­koholu. a V záujme zlepšenia situácie po dobrých skúsenostiach z tohtoročného apríla ako me­siaca dopravnej disciplíny, chce Verejná bezpečnosť vyhlásiť druhý štvrťrok budúceho roku za štvrťrok dopravnej discipli­ny. Bilancia nehôd nabáda uvažo­vať. Stále ich pribúda. Mnohé sú naozaj zbytočné, z nerozváž­nosti, riskovania. Žiada viac opatrnosti, ohľaduplnosti a dô­sledné dodržiavanie pravidiel cestnej premávky zo strany všetkých užívateľov ciest. MARTIN HROZ Nie na úkor slabých! Zvlášť nie na úkor prírody! Nástup vedeckotechnickej re­volúcie začal hlboký a vo svo­jich dôsledkoch temer nedo­zerný proces premien prírod­ného prostredia a životných podmienok ľudí na celej Zemi. Je to proces, ktorý podľa prognóz značne ovplyvni celú našu prírodu, základné zložky nášho životného prostredia, ale aj spôsob života, formy mysle­nla a konania, proste celú bu­dúcnosť ľudstva. Preto treba uvítať, že Nové slovo, ako týždenník pre politi­ku, kultúru a hospodárstvo ve­nuje tejto problematike adek­vátnu pozornosť. Veď ako to' ukazujú príklady zo ZSSR a ďal­ších krajín, problematika ochra­ny prírody a zveľaďovania ži­votného prostredia je vážnym problémom ekonomických, kul­túrnym, a teda nesporne i po­litickým. Človek si sám svojou činnos­ťou do značnej miery ovplyvňu­je životný priestor: zásahmi do prírodného prostredia, čerpa­ním prírodných zdrojov, pre­tváraním krajinného prostredia atď., ale i utváraním a dotvá­raním svojho prostredia obyt­ného 1 pracovného. Ľudstvo dnes disponuje pro­striedkami, ktorými v podstate môže vysoko zvýšiť uspokojova­nie svojich potrieb a zlepšiť tak životné podmienky všetkých dnešných i budúcich generácií. Súčasne však disponuje aj ta­kými prostriedkami, ktoré mô­žu na istých miestach celkom zničiť, alebo ohroziť život na Zemi. Preto je potrebné, aby sa všet­ky otázky -spojené zo zásahmi do biosféry správne vysvetľovali a osvetľovali. Dnes už nestačí iba vajatať za ochranu „krás­nej“ prírody, vybraných druhov rastlín či živočíchov, dnes tre­ba koncepčne pristupovať ochrane prírody ako celku, ako k základnej a ničím nenahraditeľ­nej zložky nášho životného pro­stredia. Za to, že takto chápe­te uvedenú problematiku, patrí Vám vďaka i prosba, aby ste ju ešte väčšmi predkladali našej verejností. DUŠAN JANOTA Slovkoncert jubiluje Československá umelecká agentúra Slovkoncert jubiluje: pracovníci tejto agentúry i šir­šia kultúrna verejnosť si pripo­menú pätnáste výročie činností. Nie je to málo. Najmä ak si predstavíme kvantum organizá­torskej a podnetnej práce tejto Inštitúcie, ktorá sprostredkúva, pripravuje a propaguje predo­všetkým hudobnú produkciu našich popredných telies skupín. Slovkoncent (predtým a Koncertná a divalená kan­celária — KDK) má na sta­rosti vystupovanie praktic­ky každej profesionálnej hu­dobnej skupiny na Slovensku (ale často aj v Cechách a v zahraničí), Slovkoncert sa sta­rá o kvalifikačné kritériá sku­pín, organizuje vystúpenia sú­borov a folklórnych skupín, organizuje koncerty vážnej hud­by a pod. Je to činnosť bohatá a široko rozvrstvená. Vďaka tej­to inštitúcii videli na Sloven­sku diváci stovky, hádam tisíc­ky podujatí, mnoho skupín vy­stúpilo na zahraničných pó­diách a ďalšie skupiny a hudob­né telesá- -z cudziny vystúpili na našich pódiách^ Pravdaže, takáto rozsiahla činnosť pri­náša so sebou tňnôžstvo organi­začných problémov a neraz i ťažkostí. Agentúrna a organi­začná činnosť Slovkoncertu sa však bez nejakých tých pro­blémov nezaobíde, napriek to­mu je pätnáste výročie činnosti Slovkoncertu príležitosťou pri­pomenúť si, koľko táto inštitú­cia vykonala pre rast — kva­litatívny i kvantitatívny — na­šej hudobnej kultúry. L. JURlK Západonemecký televízny program je známy len v čes­kých pohraničných krajoch. Pravda, keď je niekto natoľko vyznávačom západnej kultúry, ako sú nimi Pavel Kohout a Ludvík Vaculík, mohol by, há­dam, vedieť, že televízna publi­cistická relácia Magazín ZDF, ktorú moderuje jeden z naj­­reakčnejšich západonemeckých novinárov Gerhard Löwenthal, je typickým antikomunistickým programom, robeným z tých najmeštiackejších pozícií. „Sr­dečnou“ záležitosťou pána Lô­­wenthala je v posledných ro­koch Československo, ktorému venuje skoro toľko pozornosti ako Sovietskemu zväzu. Z hľa­diska pána Lôwenthala sme zrejme komunistickou veľmo­cou, najmä keď uvážime, koľko jedovatých slín a podlých úto­kov vyslal už na našu adresu. Spisovatelia Pavel Kohout a Ludvik Vaculík považovali za potrebné vystúpiť práve v LÖ- wenthalovom Magazíne ZDF. Hosťami tohto programu boli., už predtým viacerí čs. emigranti. Tak v ňom vystúpil bývalý ge­nerál Šejna a podplukovník La­dislav Bittman, dvaja prebehlí­ci, na ktorých sa vzťahuje trest vlastizrady a ktorých zapožičali z veľkej lásky k pánovi Lôwen­­thalovi páni z Pentagonu a CIA, samozrejme aj preto, aby ich chránencom mohol Mr. Löwen­thal patrične podporiť západo­­nemeckými markami. Partnerom pri rozhovoroch so Šejnom a Bittmanom v Magazíne ZDF bol stály Lôwenthalov spolupracov­ník, taktiež emigrant, Jozef Ve­selý, pred viacerými rokmi od-súdený ako redaktor čs. televí­zie pre špionáž v prospech NSR. Medzi ďalších spolupracovníkov pána Lôwenthala patrí aj býva­lý šachový majster Luděk Pach­­man, ktorý sa po svojom od­chode z ČSSR do NSR živí pre­dovšetkým vefmajstrovským ohováraním svojej — dúfajme, že už len bývalej — vlasti Prečo považovali za nutné Pavel Kohout a Ludvik Vaculík vystúpiť v Magazíne ZDF? Pre­dovšetkým preto, že boli veľmi urazení, keď nedostali odpoveď na svoje listy ministrovi kultú­ry ČSR Milanovi Klusákovi. Ako vyznelo z ’„príhovoru“ Pavla Kohouta a ešte zreteľnejšie z vystúpenia Ludvika Vaculíka, zrejme viac českých pravičiar­­skych spisovateľov sa v týchto listoch kriticky ohradilo proti tomu, že z ich zahraničných ho­norárov sa zrážajú podľa ich názoru neúmerne vysoké dane. Bez toho, žeby sa páni ako Kohout a Vaculík zaujtmali o to, aké dane platia západone­­mecki spisovatelia, rozhodli sa urobiť zo západonemeckej tele­vízie hlásnu trúbu svojich zá­ujmov. Prirodzene, že obidvaja tak­ticky zamlčali, aké ich diela vy­chádzajú v cudzine a ako nimi prospievajú svojej vlasti, ktorej záujmy inakšie vždy do omrze­nia omieľali. Pripadá mi to ne­raz, ako keby špióni v zahranič­nom žolde, pôsobiaci v Česko­slovensku, pýtali od nášho štá­tu daňové úľavy pre svoje ho­noráre z BDN (Bundesnachrich­tendienst — západonemecká spravodajská služba) a CIA. (Tým, že sa Kohout a Vaculík dostali v Magazíne ZDF do spo­ločnosti ľudí, ako sú Šejna a Bittman, myslím, že vo svojich myšlienkach nezachádzam veľ­mi ďaleko od podstaty veci.) Priateľom a osvedčeným spo­­pracovníkom pražských veli­kášstvom omámených spisova­teľov bol niekoľko rokov Hans Peter Riese, bývalý pražský ko­rešpondent rozhlasovej stanice Deutschlandfunk a denníku Stuttgarter Zeitung, ktorému za­čiatkom septembra t. r. odňali naše úrady akreditáciu pre spo­luprácu na ohováračskom tele­víznom šote o ostravskom pra­­vičiarskom expertovi a spisova­teľovi Otovi Filipovi. Tento prí­pad poznajú čitatelia v Česko­slovensku iste z našej tlače i z ukážok v našej televízie. Po návrate do NSR sa Hans Peter Riese poponáhľal uplatniť svo­je čs. skúsenosti referátom o účasti socialistických krajín na v Frankfurtskom knižnom veľtrhu konzervatívnom denníku Frankfurter Algemeine (15. 10. 73). Vo svojom narýchlo zlá­tanom a dosť neprehľadnom článku sa H. P. Riese osobitne dôkladne venoval čs. účastL Tak mu napríklad veľmi chýbalo, ža medzi čs. knihami neboli diela Franza Kafku a posledného bur­žoázneho čs. prezidenta Edu­arda Beneša. Nuž, hádam by bo­lo dobre, keby pán Riese ne­chal na čs. vydavateľstvách, či považujú Kafku (ktorý písal po nemecky) a Beneša za klasikov českej literatúry. Ďalej sa Rie­se veľmi pozastavil nad údajnou absenciou súčasných spisovate­ľov Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska a NDR v našej pre­kladovej literatúre. Nuž, keď vezmeme do úvahy, že Riese žil asi tak v období 1970—73 v Prahe, je dosť nevysvetliteľné, ako prišiel na takéto absurdné konštatovanie. Pochopiteľne, že kultúrny „bo­jovník“ Riese sa vôbec nepo­zastavil nad tým, že bestseller­mi frankfurtského knižného veľ­trhu boli Festova kniha o Hitle­rovi a Mailerov značne pochyb­ný „životopis'“ Marilyn Monroe­­ovej. Už dávno sme mohli konšta­tovať, že kultúrne rubriky zá­padonemeckých denníkov sa vyžívajú v útokoch proti kul­túrnemu životu v socialistic­kých krajinách, čím sa snažia zakryť úplnú komercializáciu kultúrneho života v NSR. O tom, že pravičiarski čs. spisovatelia sa snažia plne podporiť tieto tendencie, sme sa tiež pre­svedčili už dávnejšie. IVAN BONKO List z Bonnu

Next