Nové Slovo, červenec-prosinec 1973 (XV/27-52)
1973-11-08 / No. 45
Založené 24. septembra 1944 Ročník XV. 8. XI. 1973 Cena Kčs 1,50 Občianske i pracovné záležitosti na programe verejných straníckych schôdzí Živý záujem o veci verejné V týchto dňoch a týždňoch ožili agitačné strediská, spoločenské miestnosti, závodrä kluby a iné priestory, v ktorých sa stretávajú obCania, komunisti aj nestraníci, aby si na verejných straníckych schôdzach spojených s pohovormi s voličmi pobesedovali so svojimi predstaviteľmi o plnení línie XIV. zjazdu KSC, zámerov päťročnice a volebných programov Národného frontu. Toto posudzovanie cášho doterajšieho vývoja a profilovanie jeho ďalších ciest je najvlastnejším prejavom socialistickej demokracie, naplnením onoho Gottwaldovha: Celom k masám a konkrétnou i účinnou formou priamej účasti pracujúcich na riadení socialistickej spoločnosti. Dnes ešte nemožno celkove hodnotiť priebeh verejných straníckych schôdzí, spojených s občianskymi pohovormi, v meste a okrese Trenčín. Ich doterajší priebeh však mnohé naznačuje. Máme na mysli najmä ich prípravu v rámci agitačných dní a kvalitu jednotlivých vystúpení na týchto schôdzach. Verejnosť zúčastnená na zhromaždeniach oceňuje skutočnosť, že sa verejné stranícke schôdze konajú, že ÚV KSC takto informuje pracujúcich o plnení záverov XIV. zjazdu, že ľudia majú prehľad nielen miestny a okresný, ale aj celoštátny, pokiaľ ide o plnenie volebného programu. Pochopiteľne, odznievajú aj kritické pripomienky. V závodoch poukazujú napríklad súdruhovia na dôslednejšie využívanie pracovného času v záujme plnenia úloh štátneho plánu a na nevyhnutnosť zlepšiť vzťah niektorých pracujúcich k majetku v socialistickom vlastníctve. Na mnohých pracoviskách kritizujú pracujúci nedostatky v maieriálno-technickom zásobovaní, nedostatok náhradných dielcov, či už v strojárstve, alebo v stavebníctve. Mnoho ponôs sa sústredilo na meškanie robotníckych vlakov a na nie vždy vyhovujúce autobusové spojenia najmä na popoludňajšie smený, čo mnoho ráz negatívne vplýva na plnenie úloh štátneho plánu výroby. V obciach sa sústreďujú pripomienky obyvateľov k samotnému rozvoju obce, ktorý je často nerovnomerný, (Dokončenie na 3. str.) Právo na mier slobodu a pokrok MICHAL S T A S Z V predvečer výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie stalo sa Moskva na desať dní hlavným mestom tej väčšej časti sveta. Pokrytá snehom, pritúlila, dalo by sa povedať: univerzálne, reprezentatívne fórum svetovej verejnosti, tých, ktorým naozaj leží na srdci osud našej planéty, ktorí majú nielen záujem, ale sú ochotní aj prispieť svojím dielom k nastoleniu vzťahov adekvátnych terajšiemu finále dvadsiateho storočia, keď sa zjednoteným úsilím, predovšetkým krajín socialistického spoločenstva a ostatných mierových síl, kladú základy skutočne trvalého mieru. Konai sa Svetový kongres mierových síl. Budúcnosť sveta sa na tomto kongrese po prvý raz posudzovala v najširších súvislostiach a predstavitelia miliónov sa v Zjazdovom paláci zhodli na tom, že treba „odstrániť vojnu zo života ľudskej spoločnosti, zabezpečiť každému národu právo voliť si samostatne vlastnú cestu a dať veľké vymoženosti vedy a techniky do služieb spoločenského pokroku". Boj za trvalý mier je bezprostredne spojený najmä s právom národov na slobodu, zvrchovanosť; so sociálnym pokrokom pre najširšie masy, s vyriešením najvážnejších problémov, ktoré trápia ľudstvo, alebo mu v najbližšej budúcnosti hrozia. Vo významných kongresových dokumentoch sú zhrnuté výsledky týždennej práce štrnástich komisií. Pri ich čítaní vidieť, že išlo o dôkladnú a premyslenú prácu na tomto - ako ho v závere charakterizoval predseda Svetovej rady mieru Romeš Čandra — „kongrese bojovníkov za mier a budovateľov života". V komuniké — nesporne inšpirovanom historickým prejavom generálneho tajomníka ÜV KSS Leonida Brežneva - sa predovšetkým jasne a nedvojzmyselne hovorí, že boj za mier, za mierové spolužitie neznamená uzákonenie bezprávia kolonializmu, rasizmu a agresie, naopak, vyslovuje sa plná podpora právu národov bojovať všetkými nevyhnutnými prostriedkami za politické a hospodárske oslobodenie, za spoločenský pokrok. Fronty tohto boja sú jasné: ukázala ich dôkladná analýza problémov súčasného sveta, ktorú urobil v prejave Leonid Brežnev; konkrétni sú aj odporcovia tohto úsilia mierumilovného ľudstva. Nemenej konkrétna je však aj tá siia, ktorá sa stala rozhodujúcou pri určovaní ďalšieho svetového vývoja. Je to koordinovaná sila socialistického spoločenstva. Jej mierové základy sa kládli pred viac ako polstoročím v rodiacej sa krajine Sovietov leninskou výzvou „Mier národom" a pre potrebu dnešných i budúcich dní a generácií sa zaktualizovali. Programom mieru z XXIV. zjazdu sovietskych komunistov. Tento program sa stal i naším programom. Stal sa na celom svete hrádzou proti temnu reakcie a garantom mieru a všestranného pokroku. „Ľudstvo potrebuje trvalý mier“, povedal v prejave súdruh Brežnev. „Kedy nastane a aký bude, to však závisí od schopnosti všetkých mierumilovných síl využiť plne možnosti, ktoré sa už vytvorili." Ešte stoosemdesiatdva škridlíc a moja piata mierová strecha pre dvadsaťštyri rodín v štvrti Gia Lam sčervenie radosťou Mladý umelecpedagóg - spoločnosť Hovoríme s rektorom VŠMU dr. RUDOLFOM MRHANOM Vysoká škola múzických umení pripravuje mladých adeptov umenia, aby sa dôstojne zapojili do tvorivého života a kontextu slovenského kultúrneho frontu. Je to nesporne zodpovedná úloha. Práve v týchto dňoch otvárajú časť nových priestorov VŠMU v historickej, zrenovovanej Acedemii Istropolitane. O tom všetkom sme hovorili s rektorom VŠMU profesorom dr. RUDOLFOM MRLIANOM. 0 Umelecké a umenovedné školstvo je témou častých diskusii. Hovorí sa o ňom z rôznych aspektov i rôznych pohľadov. predovšetkým však z hľadiska spoločenskej potreby, o prijímaní poslucháčov, o úrovni a pripravenosti pedagógov a absolventov ... Touto problematikou sa zaoberalo v júni t. r. aj Predsedníctvo 0V KSS, prijalo uznesenie k niektorým otázkam súčasného stavu a ďalšieho rozvoja umeleckého školstva na Slovensku. Ktoré opatrenia z tohto uznesenia sa konkrétne týkajú Vysokej školy múzických umení? Spomínané uznesenie organicky súvisí so všetkými uzneseniami ústredných výborov našej strany o ideologických otázkach l o výchove mladej generácie, aj keď sú v ňom vyčlenené javy dotýkajúce sa špecifických problémov výchovy socialistických umelcov a umenovedcov, ale aj súčasného stavu umenia a umenovedy. aspekty sú z hľadiska Obidva našej školy neobyčajne závažné v tom zmysle, že výchovu umelcov a teoretikov umenia nemôžeme odtŕhať od spoločenskej potreby. Socialistická spoločnosť kladie veľký dôraz na komplexné a harmonické obohacovanie vedomia človeka, pričom významné miesto sa pripisuje estetickému pôsobeniu. Socialistickí umelci majú povinnosť vytvárať kvalitatívne novú estetickú koncepciu sveta, ktorá sa opiera o vedecké poznanie a marxistický svetonázor a ktorá vo svojej diametrálne odlišnej podobe oproti všetkým mimosocialistickým a buržoáznym filozofickým systémom ukazuje cestu nášmu človeku za ľudským šťastím. Uznesenie predsedníctva ÜV KSS nás opätovne upozornilo na tieto princípy socialistického umenia, ktoré sme sa pokúšali vo vypracovanej koncepcii VŠMU nielen formulovať, ale hľadať aj primerané formy v pedagogickej práci. Predovšetkým (Dokončenie na 11 str.) Stavebníctvo v centre investičnei výstavby Ing. JÁN BRÖSKA, minister stavebníctva SSR Stavebníctvo má v procese investičnej výstavby ako hlavný dodávateľ stavebných prác kľúčové postavenie. Nesie ťarchu rozhodujúcich fáz každého investičného diela, musí sa vyrovnať so všetkými problémami nedostatočnej pripravenosti pri začínaní stavieb, je rozhodujúcim činiteľom pri zabezpečení pripravenosti stavieb na montáž technologických i netechnologických zariadení a aj o fáze dokončovania rozhodujú najmä jeho kapacity. Preto Je predmetom pozornosti najširšej verejnosti, a teda aj vinníkom, ak výstavba nejde podľa predstáv plánu. Stavebná organizácia je na stavenisku správcom a hospodárom, ktorý väčšinou zabezpečuje obsluhu všetkých poddodávatelov, nemožno ho oslobodiť od podstatného podielu zodpovednosti za postup a dokončenie diela. Stavebníctvu vymáhame Iba jemu primeranú mieru celospoločenskej zodpovednosti. Robíme tak preto, že je výrobno-spracovatelským odvetvím národného hospodárstva, ktorého finálna produkcia — každé stavebné dielo — predpokladá širokú kooperáciu takmer so všetkými ostatnými odvetviami národného hospodárstva. Hoci v uplynulom štvrťstoročí socialistického rozvoja sa z niekdajšieho remeselného stavebníctva stalo výkonné velkovýrobně odvetvie cestou veľkorysej výstavby závodov prefabrikácie i závodov odvetvia priemyslu stavebných látok sa postupne dobudovává progresívna materiálno-technická základňa, ktorej výrobné schopnosti rýchlo rastú, rozsah kooperácie s ostatnými odvetviami národného hospodárstva sa nezmenšuje, ale naopak — rastie. Je to prirodzený vývin deľby práce, v rámci ktorej (Dokončenie na 4. str)