Nové Slovo, červenec-prosinec 1987 (XXIX/26-52)
1987-07-02 / No. 26
\ Založené v Slovenskom národnom povstaní roku 1944 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, HOSPODÁRSTVO A KULTÚRU Hosť Nového slova - akademik K. V. Frolov, viceprezident Akadémie vied ZSSR / A. JEDLIČKA: Stavovská česť vedúceho montéra / Diskutujeme: Doktori vied a stratégia urýchlenia I NEDEĽA: R. HOLUB: Mierny vzostup-stačí? i / Pohľadnica z Michajlovského / M. ŠMATLÁK: ; Viac pozlátky než zlata / V. HÁK: Na jednej lodi I / D. KOTOVÁ: Nevesta v knižnom rúchu Súčasný proces prestavby československého hospodárskeho mechanizmu a politického systému vôbec predstavuje kvalitatívne revolučné premeny, ktoré vychádzajú z veľmi dôležitej teoretickej požiadavky XXVII. zjazdu KSSZ o možnosti revolučných premien v rámci jednej spoločensko-ekonomickej formácie. Pri riešení otázok prestavby nášho hospodár" skeho a politického života treba mať neustále na mysli dve stránky tohto problému. Bolo by zjednodušením a politicky neodpustiteľnou chybou, keby sme sa nazdávali, že tieto premeny vyrastajú len z vnútorných príčin, akou je napríklad spomaľovanie tempa rozvoja národného dôchodku a na toto nadväzujúce spomalenie rastu životnej úrovne. Proces prestavby národného hospodárstva má takisto svoju vonkajšiu stránku, svoje vonkajšie príčiny, ako je existencia imperializmu a nemennosť jeho strategických cieľov, vědeckotechnická a hospodárska súťaž V kapitalizmu a socializmu, nevyhnutnosť predstihnúť najvyspelejšie kapitalistické krajiny v raste produktivity práce ako hlavnej podmienky definitívneho víťazstva socializmu nad kapitalizmom. Základné smery na skvalitnenie riadenia a plánovania v záujme urýchlenia vědeckotechnického rozvoja našej socialistickej spoločnosti sa formulovali na XVII. zjazde KSČ. Pred touto zložitou a náročnou úlohou dnes stoja aj všetky bratské socialistické krajiny. Hľadajú čo najúčinnejšie cesty a spôsoby riešenia tejto kľúčovej úlohy. V tomto smere majú pre nás zvláštny význam závery XXVII. zjazdu KSSZ a úsilie sovietskych komunistov o ich realizáciu. Zvlášť cenné sú poznatky o tom, že je potrebné mať správne teoretické predstavy o nevyhnutných zmenách, o tom, že zastaralé dogmy nesmú tieniť rozhľadu, brániť postupu vpred, tvorivému rozpracovaniu našej marxisticko-leninskej teórie a jej premyslenému tvorivému uplatňovaniu v praxi. Prestavba hospodárskeho mechanizmu je skutočnou revolúciou v celom systéme vzťa- Nové črty vývoja Ing. EDUARD KASPERKIEVIČ, CSc. hov v spoločnosti, v myslení a cítení ľudí, v psychológii, v chápaní súčasného obdobia a predovšetkým úloh, ktoré prináša vědeckotechnický pokrok. V tejto súvislosti najčastejšie frekventovanými pojmami, ktoré priamo vyplývajú z filozofie revolučných zmien v krajinách socialistického spoločenstva, je urýchlenie, prestavba, demokratizácia, verejná informovanosť, výmena kádrov, socialistická samospráva, čestnosť, kompetentnosť. Práve v nich sa odrážajú nové črty, tendencie politického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajín socialistického spoločenstva. Dnes viac ako kedykoľvek v minulosti naši ideoví odporcovia usilujú sa dokázať, že nevyhnutnosť prebiehajúcich zmien znamená ústup od socializmu, že socializmus sa ocitol v slepej uličke vo svojom vývoji. Preto je dôležité hlboko objasňovať revolučný charakter prestavby všetkých vzťahov našej spoločnosti, objektívne dôvody, ktoré vyvolali jej nevyhnutnosť. Ako sa už povedalo, ide o príčiny vnútorné i vonkajšie. Zatiaľ čo vonkajšie všeobecne vyplývajú z existencie imperializmu, sú vnútorné príčiny prestavby socialistickej spoločnosti spojené š úsilím čo najúplnejšie využiť objektívne prednosti socialistickej spoločenskej sústavy vo všetkých jej sférach: ekonomickej, politickej i duchovnej. Uplynulé desaťročia existencie nového spoločenského systému - socializmu - presvedčivo ukázali jeho podstatné prednosti pred kapitalizmom, jeho súlad so záujmami ľudových más, vyššiu dynamičnost’ plánovitého rozvoja ekonomiky, v ktorom sú hlavné výrobné prostriedky v spoločenskom vlastníctve. Niektoré neúspechy, s ktorými sme sa v minulosti i dnes borili, nemôžu zatieniť celkové úspechy nášho uplynulého vývoja. Za roky výstavby socializmu, spolu s úspechmi v ekonomickom rozvoji krajín socialistického spoločenstva, zvlášť v sedemdesiatych-osemdesiatych rokoch sa zostrili negatívne tendencie v rozvoji ekonomiky, vzniklo nemálo problémov objektívneho i subjektívneho charakteru: zníženie prírastku počtu pracujúcich, spomalenie tempa obnovy základných fondov, zníženie tempa rastu produktivity práce, rast materiálovej a energetickej náročnosti výroby, rast nákladov na ochranu životného prostredia, negatívne dopady nepriaznivých prírodných a klimatických podmienok, pokles efektívnosti vonkajších ekonomických vzťahov. Spolu s uvedenými problémami sa nevzali do úvahy zodpovedajúcim spôsobom zmeny v objektívnych podmienkach rozvoja výroby, nevyhnutnosť urýchlenia jeho intenzifikácie, nevyhnutnosť zmeny v metódach hospodárenia atď. Tie patria k faktorom subjektívnym. Ako vidieť, za dlhé historické obdobie sa nahromadili mnohé sociálne i ekonomické problémy. Tie súvisia s vyčerpaním možnosti extenzívnej reprodukcie. To primálo socialistické krajiny pristúpiť k vypracovaniu koncepcie urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja. Jej vyjadrením je vědeckotechnický pokrok, všestranná intenzifikácia výroby, podstatná prestavba hospodárskeho mechanizmu, vytvorenie efektívneho a pružného systému riadenia, ktorý umožní plnšie realizovať možnosti socialistického zriadenia. Vyjadrením toho je strategická línia urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnos(Pokračovanie na-4. str.) Po tyrkysovej hladine, pozláténej peniažtekmi slnka, sa potichu kĺžu pestrofarebné trojuholníky windsurfingu, do bronzová opálené telá letia v ústrety oblohe... Aj takáto môže byť ideálna podoba dovolenky, času oddychu a rekreácie, času naberania nových fyzických i psychických síl. Nuž - dobrý vietor do plachiet! Snímka archív Nie sú ľudia? Nazdávam sa, že dnes už málokto prijíma bez výhrad argument o údajnom nedostatku pracovných síl, ktorý spôsobuje neplnenie toho či onoho, poprípade viacerých ukazovateľov plánu. Iste teraz mnohí namietnu: O akom údajnom nedostatku je reč? Ten nedostatok je celkom zjavný, evidentný štatisticky podložený. A hneď omráčia potenciálnych pochybovačov kolosálnym číslom. Napríklad týmto: Len v priemysle máme 741-tisíc neobsadených pracovných miest. To už je predsa dostatočne pádny dôvod k existencii problémov, nie? Nemôžem si pomôcť, ale všetky impozantné cifry dávam do súvislosti azda celkom nevhodne s osobnou neobjektívnou a veci skresľujúcou skúsenosťou. Tak, pri rozhovore o státisícoch prázdnych pracovných miest, sa mi takmer okamžite vybaví rozprávanie môjho švagra o pracovnej morálke v strojárskom podniku, kde pracuje. Zhruba štyri hodiny denne sa tam robí a zvyšné štyri hodiny sa robotníci usilujú najmä o jedno: neprísť na oči majstrovi, čo napokon nie je také ťažké, lebo majster sa snaží nevidieť. Ešte viac musí predstierať krátkozrakosť na druhej smene a o pondelkoch nasledujúcich po pracovných sobotách. Niežeby boli všetci takí šlendriáni a leňosi, jednoducho nie je z čoho robiť. Dodávateľsko-odberateľské vzťahy zlyhávajú s obdivuhodnou pravidelnosťou. Mohol by som uviesť skúsenosti ďalších mojich známych, ale napokon, kto to nepozná. Veď každý z nás má nejakého švagra... Takže sa iste bez problémov zhodneme na tom, že podobná situácia nie je charakteristická len pre jeden podnik, a len pre strojárstvo. Hoci práve v strojárstve je neobsadených 280-tisíc pracovných miest. Ale v strojárstve máme aj obrovské rezervy vo využívaní pracovného času ľudí a strojov. Odborníci vyrátali, že keby sa dôsledne využíval pracovný čas vnútri smený, len v priemysle a v stavebníctve by nám tak pribudlo 340-tisíc ľudí! Keď uvážime, že v uplynulej päťročnici predstavoval prírastok pracovných síl pre národné hospodárstvo 240-tisíc ľudí, ešte vždy by sme mali teoreticky stotisíc pracovníkov k dobru. Okrem vnútrosmenových strát pracovného času máme však aj značné straty v dôsledku neodpracovaných pracovných dní. Neodpracované dni z titulu choroby, úrazu, takzvaných prekážok všeobecného záujmu, ako sú školenia, brigády, ospravedlnených i neospravedlnených absencií - predstavujú v československom priemysle fond práce rovnajúci sa 190-tisícom pracovníkov ročne. Prirodzene, čísla ktorými operujeme, treba brať s rezervou. Výchádzajú z rôznych prieskumov, ankiet, z údajov, ktoré nahlásili podniky. Teda, treba ich považovať za veľmi triezvy odhad skutočnosti, pretože sa našli i takí vedúci hospodárski pracovníci, ktorí boli schopní odprisahať, že ich v podniku sa pracovný čas využíva na 100 percent. Ešte zreteľnejšie sa začne nedostatok pracovných síl javiť ako optický klam, ak začneme vážne uvažovať o modernizácii výrob. Zrazu zistíme, že nám nechýbajú ľudia, ale umenie využívať lepšie ich pracovné a tvorivé schopnosti. Veď nemožno donekonečna rozširovať počet pracovných miest s nízkou technickou úrovňou strojov, vytvárať nové pracovné príležitosti a neobmedzovať neefektívne, zastarané výroby, budovať nové prevádzky a nevyužívať dostatočne jestvujúce. Verím, že nové pravidlá hospodárenia, ku ktorým budú patriť aj odvody zo mzdových prostriedkov a nevyhnutnosť zarobiť si na seba, nás čoskoro presvedčia, že to u nás s pracovnými silami nic je až také zlé. V. A. DANIEL