Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-01-05 / No. 1
Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého , M! Č B, BEST „Mj 8 VW | | i 3 Číslo 1. Predplatná cena s počtou: na celý rok 3 zlaté r. V Skalici, dňa 5 jan. 1864. K novému roku! Pre listy Obzor-u po prvý raz nový rok zavítal a takby už táto jediná príčina dostatočná bola, aby ony svoje novoročné želanie vyslovily. Mohliby sme síce túto, nám opravdu milú povinnosť k vet. čitatelstvu našemu, velmi stručne vybaviť y krátkom a povšechne známom želaní slovenskom: Čo | si vlastné srdce žiada, nech Vám z neba v lono padá: — nuž ale pomery verejného života našeho podrobnejšie vysvetlenie prostonárodného želania toho požadujú. My tedy drahému národu slovenskému k novému roku nado všetko želáme vytrvalosť v prácach, k národnému vzdelaniu smerujúcich. Pominulý rok 1863 stal sa pre národný život náš pamätným a požehnaným , vela sme už z pomoci Božej vykonali a prekonali, avšak bolby to sebäklam záhubných následkov plný, keby sme mysleli, že teraz už rukama do lona založenýma čakať môžeme, aby nám tá, ešte len v túžbach srdca vyrastlá ovocina bez našeho pričinenia zo stromu života dolu padala. My teprv sadíme stromky národného dobrobytu našeho, a tak tedy náleží nám povinnosť i okopávať a zalievať nádeje plné sady, aby sme jich požehnanie sami dožiť, alebo aspon šťastnejším potomkom na- Sim vo vzácnom dedictve zanechať mohli. A kolko je tej práce vtomto sade osvety národnej?! Tu driemajúcich kriesiť, tam chúlostivých posilňovať, roz- kývaných upevňovať, odrodilým drahú matku pripo mínať, nevdačníkom do svedomia stúpať, bojovníkom za pravdu slovom i skutom pomáhať, našu mladistvú literatúru perom i peňažitými obeřmi napomáhať: všetko toto bude i nastalý nový rok žiadať od nás, a beda nám, keby na každom zo spomenutých miest národnej stráže našej neboli úprimní a odhodlaní bojovníci hotoví! — Ale i železná vytrvalosť ludská č asom zodiera sa, preto že i sám jednotlivý človek v ohláde na svoje sily je všeobecným zákonom svetovým podrobený Vo smysle týchto zákonov sila bez náhrady časom vyváži sa; obraz to ho máme na hýbadle terajšího sveta, na parovoze: začadený, od práce vyparený kuchta neprestajne mu pálivo a vodu dodáva, aby svoju službu i dalej konať mohol. Nuž a čože v živote národnom vynahradí vodu a pálivo, k neprestajnému pohybovaniu parostrojov potrebné? Odpovedáme svornosť a jednota, aby každá medzera delníkov, na „národu roli dedičnej“ v rade pri práci postavených, bez odkladu novým, čerstvým a poctivým delníkom vyplnená bola. Nedopytuj sa tedy, kdo si verný syn národa: prečo že ja na tejto strane roli mám pracovať? ale táž sa jedine: čo je moja povinnosť na tom mieste, kde ma služba za blaho národa postavila? Tak istotne ani prácu, ani obeť jakúkolvek lutovať nebudeš, ktorú budovanie chrámu vzdelanosti pre tvoj národ požaduje. Napokon ešte drahému národu našemu, majúc . na zreteli zvláštnu úlohu týchto listov našich, i ducha spolkovitosti prajeme. Pri všetkej svor- nosti môžu ešte sily národné byť rozdrobené, čo 1 Ročník II.