Obzor, 1864 (II/1-36)
1864-11-25 / No. 33
NOVINY Predplatná cena s počtou: na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. Číslo 33. Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, V Skalici, dňa 25 nov. 1864. Ročník II. Užitočnosť scelkoviania pozemkov. V ostatnom a tomto čísle listov našich spomína sa v dopisoch na rozličných stranách Slovenska z čiastky už zdarne vykonaná, z čiastky nastávajúca „kommassácia“ alebo slovensky scelkovanie pozemkov; i držíme tedy za potrebné, daktoré úvahy *) o tejto tak vážnej a dôležitej otázke, najme cteným rodákom našim hospodárskeho stavu sdelit. Pod menom scelkovania pozemkov (slovo „kommassácia“ pochodí z latinčiny) rozumie sa nové, potrebám času a pokroku hospodárstva primerané rozdelenie chotáru k tomu cielu, aby každý hospodár svoje, sem i tam na všetky strany pola roztratené pozemky mal po hromade. Scelkovanie toto je alebo celistvé, ked všetky pozemky, jednomu hospodárovi náležité, vymerajú sa mu v jednom jedinom kuse zeme: alebo čiastočné, ked grunty jednotlivých hospodárov aspon tak v jedno +) O spôsobe prevedenia kommassácie, poneváč ono k politickým otázkam a zákonom náleží (podla programmu listov našich, články politické vytvárajúceho) písař nemôžeme, obmedzejúc sa na opis hospodárskej užitočnosti scelkovania pozemkov: avšak tu dejepisne spomneme, že prvé zákonné predpisy o pomernosti (proporcii) a kommassácii chotárov boly na sneme krajinskom roku 1832/36, v artikule 12-tom ustanovené; po vydaní ale najvyšších pa tentov cisárskych od 2 mar. 1853, strany usporiadania obapolných práv a povinností medzi bývalými pány zemskými a bývalými jich poddaný mi, z urbárskeho sväzku vyplývajúcich, boly ešte inými zákonnými predpisy doplnené. sú spojené, aby v každej čiastke chotáru (jako je v tripolnom hospodárstve našom na ozimné, jarné a úhorné pole rozdelený) boly po hromade. Ten prvší spôsob, totiž celistvé scelkovanie, všetel rozumní hospodári, tuzemskí i zahraniční, uznávajú sa dokonalejší, a tak mui všade prednosť dávajú. Práca scelkovania je nepochybne Ťažká a zdlhavá , nuž ale kdežeby v živote človečenstva bol dajaký patrnejší pokrok bez práce a ustávania? Hore spomenuté tažkosti scelkovania nepochádzajú z toho, jakoby schopní inžinéri ktorýkolvek chotár rozmerať nevedeli, ony vyplývajú zvlášte z príčin mravných, totiž z nedôvery a nevedomosti: bo Janko Starosvetský každý pokrok v hospodárstve iba „za škodlivú novotu“ považuje, ukrývajúc sa voždy pod otrhanú strechn toho rozumovania: „ved i môj otec, i môj dedo hospodárili doterajším © spôsobom , čožeby sme sa my mali púšťať do takého novotárstva?“ Nuž a s týmto Jankom Starosvetským budeme teraz trochu rozprávať, aby sa presvedčil, že scelkovanie pozemkov nie len žiadnu škodu jednotlivým hospodárom neprináša, ale že z neho patrné a velmi znamenité užitky pre ních vyplývajú. Medzi požehnané výhody skelkovania pozemkov prislúcha tedy po samom predku: 1.) Usporenie času pri prácach hospodárskych. Známo anglické porekadlo hovorí: čas je peniaz (time is money): prísným vykonávaním pravidla tohoto národ anglický stal sa v priemysle i hospodárstve prvým národom na we tak jako