Obzor, 1865 (III/1-36)

1865-11-25 / No. 33

mesiaca. Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. Predplatná cena s poštou: - pre hospodarstwo, remesso a domáci život. Číslo 33. V Skalici, dňa 25 novembra 1865. Ročník III. Dorábánie syrcov klenovských. (Sdeluje R. Rod. Kubányi, z Klenovca.) Nin noo Podla verejného slubu môjho chcem v 23 čísle Obzor-u sdelený článok tým doplniť, že opíšem spô­­sob dorábinia syrcov klenovských : prosím tedy vet. obecenstvo, sprevádzať ma v duchu svojom „na sa­­laš“ do vrchov našich, aby zanímavý obraz celého pracovania lepšie oceniť a posúdiť mohlo. Na hodnom, otvorenom priestore pola stojí po­­dlhovastý, štvorhranný, z dasiek shotovený domčok : idúc k nemu vidíš ho z daleka, lebo je na naj­­vyššom mieste otáznej čiastky pola postavený, aby bača jedným razom všetko videť mohol, čo a jako deje sa okolo neho. Čierny, dýmom začadený je tento príbytok z vonku i z ňútra, lebo tam ráno i večerom každodenne „vatra“ horí: prichádzajúc bližšie uvidíš, že má dvere na užšom boku, a síce k poludňo-západnej strane sveta obrátené, aby ba­­čovi slniečko, najme z jari a pod jaseň, ku práci bez prekážky svietilo, a aby do jeho palácu — kto­­rý on s hrdým prízvukom reči kolibou volá —- i dostatočná teplota prenikala. Vkročili sme do ko­­liby, jako bača práve mlieko do galety preciedza, do neho kus kľagy (kvasu z telacího žalúdka) dáva a nádobu čistou randou zakrýva. Sotva že si umyl svoje svalovité (muškulósne) ruky a ramená — biele jako sneh — ktoréby mu nejedna velkomestská krá­­sotinka právom závidela: vezme stolec, odlevák, va­­rechu a ihlicu, stroje to k nastávajúcej práci potre- KON bné, a sadne si blízko velkého kotla, ktorý nad vatrou (ohňom), na drúčku cigáň rečenom visí. Ešte raz vyhrnie si bača široké rukávy košielky svojej hore a upevní jich, aby mu pri práci nezavadzaly : odkryje gelatu, podloží polienko pod jednu stranu, aby trochu nachýlená jemu lepšie bola na porudzí (po ruke). Teraz obráti zrak svoj hore k nebi, vzdy­­chne si a skrúšeným hlasom zavolá: Bože, pomá­­hajže! To je povšedná bačova modlitba pri práci. Po tejto telesnej i duševnej príprave zpustí ru­­ky svoje do nádoby a začne pomalí, pozorne (ani to nezbadáš na údoch tela jeho) prstami a dlaňou už sadnuté mlieko stláčať a stískať, ktorá tichá a volná práca 10 do 15 minút trvá; zatým už celú zásobu sadnutého syru vynesie veľmi pozorne na svojich herkules-ských rukách ponad syrovačku, poč­­ne ju z ruky do ruky obratne prehadzovať a stískať k tomu cielu, aby všetky vodnaté čiastky z hrudy sy­­rovej vytlačené a vylúčené boly. Ked cudzý, tieto práce neznajúci človek na to hlädí, nevie čo má viac obdivovať: či silu rúk bačových, ktorá hrudu syru, spolu s vodou ešte primiešanou i do 20 £ fažkú, len tak polahko jako dajakú loptičku (haban) z ru­­ky do ruky prehadzuje, či tú šikovnosť jeho, že mu z celého kusa syru ani najmenšia omrvinka dolu nezpadne. Týmto trvanlivým prehadzovaním syru z jednej do druhej ruky, stláča sa on porád do menšej a menšej, vždy tvrdšej a uhladenejšej guly. Teraz pochytí bača čhlicu do ruky, hádam aby „štrikoval?“ No, i tejto práci priučiliby sa napokon naši valasi: 33

Next