Obzor, 1866 (IV/1-36)

1866-10-25 / No. 30

; 8 Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25-ho každého mesiaca. % 5% p A Aa © © Predplatná cena s poštou: 6 na celý rok 3 zlaté r. | polročná 1 zl. 50 kr. Baka v * Číslo 30. V Skalici, dňa 25 októbra 1866. Ročník IV. Hospodársko-lučbárske listy. date babo; Dobr LÁ dlho o 3 + » Aadénpnadnk V /nioh, nitrinnekej. List VII. O hnojení. (Dokončenie 2 čísla 29-ho.) Opatrovanie hnoja na hnojnici. Zvláštnu po­­zornosť hospodárovu zasluhuje opatrovanie hnoja na dvore, vohnojnicách *) či kopách hnojových. Ide tu zvlášte o zachránenie dusíku vo hnoji, kto­­rý v ňom v podobe ammoniaku (spojenie vodíku s dusíkom, NE) jestvuje, prezradzujúc sa každé­­mu zvláštnym zápachom, na pr. z hnilého moču vystupujúcim a hryzením v očiach. Ammoniak mů­­že sa právom pokladať sa silu hnoj oživujúcu. Dokým je ammoniak vo hnoji, nebude sa rozpadú­­vať a podrží silu svoju, keď ale počne z hnoja miznúť, i roztvorenie a hynutie hsoja pokračuje. Akby toto miznutie (kapanie) ammoniaku stalo sa ešte na hnojnici: nuž výsledok ten bude, že o po­­lovicu hnoja menej obdržíme, preto, že druhá po­­lovica, (rozumieme ammoniak) už zo samej kopy hnojovej do povetria vyletela, alebo ináče: náš hnoj *) V obyčajnej reči slovenského ľudu hnojnica znamená te­­kutinu, klorá z moču a vody dáždovej nasbiera sa okolo kopy bnojovej "vo dvore, a ktorú potom nerozumný ľudia na ulicu vypúšťajú. My túlo tekulinu hnojovicou volá­­me a meno hnojnice dávame kope hnojovej, ktorá ale názov hnojišlie nosiť môže. || vyvetrel. A preto úlohou našou bude: z ad ržať ammoniak vo hnoji. Poneváč ale ammoniak na­­chodí sa hlavne v moči dobytka: preto bedlivosť naša k tomu má byť obrátená, aby sme moč po­­celom hnoji čo najlepšie rozdelili, potom ale aby sme vypareniu hnoja prekazili. Prostredky k to­­mu sú veľmi jednoduché; a preca najmä u menších hospodárov našich zanedbávajú sa docela. Usporiadajme tedy hnojištie naše tak, aby moč maštalný netiekol do neho, než do osobitnej jamy, kde sa sosbierať, potom ale čas po čase vyčerpať a na hnoj porozliev ať môže. Ďalej pri vynášaní hno­­ja zo stajni treba k tomu bedliť, aby sme ho ne­­naložili na prívysokú kopu, ale na rovnaké, asi [2 stopy tlsté (hrubé) vrstvy, z ktorých každú posy­­peme zemou asi na jeden palec, potom rozlejeme po nej moč a tak zase novú vrstvu hnoja ukladať počneme. Táto vrstva zeme slúži zvlášte k tomu, - aby ammoniak netratil sa. z hnoja do povetria. Päť © takých vrství hnojových, potom jako sa náležite usadly, dáva kopu hnoja vo výške asi 4112 stopy, čo práve najlepšia výška bude. Keď sme ostatnú vrstvu hnoja uložili, treba celú kopu na 2!/z palca, (colla) zemou pokryť a močom, v susednej jame nashromaždením častejšie polievať. Následkom po­­| lievania tohoto a na hnojištie padajúceho dážďu na­­ | <hiera sa pod kopou časom veľa hnojovice, kto­­rá keď do zeme vsiakne, ztratíme i tie hnojivé lát­­i | Ky, ktoré v nej boly rozpustené. Aby sa to tedy nestávalo, treba spodok jamy hnojovej spraviť plyt- 30 % O E A

Next