Obzor, 1867 (V/1-36)
1867-07-15 / No. 20
%9 B © | Tento časopis vychádza : | 5, 15 a 25-ho každého slúžiť. Red. 119708 mesiaca. of pre hospodärstwo, remesso a domáci ziwotk. A Číslo 20. V Skalici, dňa 15 júlia 1867. * © Predplatnä cena s pošťou: na cely rok 3 zlate r. polročná 1 zl. 50 kr. TO O% Ročník v. TEE VE Velact. obecenstvo naše úctive žiadame o čím skoršie obnovenie predplatkov z tej príčiny, že po vydaní čísla 21-ho (25 júl.) nebudeme môcť všetký mi číslami druhého polročia Zo svetovej výstavy v Parízi. II. (Pôvodná zpráva). xx V pondelok dňa 1 júl. vykonal v Parízi sám cisár Napoleon slavnostné rozdávanie medailií, účastníkom svetovej výstavy prisúdených, a síce podla programmu, v Odzore (čís. 18) už opísaného. Výstavníci z uhorskej krajiny sú nasledovne vyznačení: dostalo sa jim 14 zlatých medaillií, z ktorých 8 za naše vína, 6 ale za múku pripadne. Rozličné vetvy obchodu a priemysľu boly 35 striehornými a 47 spiežovými medailliami vyznačené, medzi ktorými vyznačencami nachodí sa i pochválne známy rodák náš, pán Jozef Pozdech z Pešti. Okrem týchto 96 medaillií dostalo sa ešte výstavníkom uhorským 41 diplómov „čestného spomenutia“ : avšak nektorí z nich v nespokojenosti svojej reklamovali za slušnejšie vyznačenie. So zvláštnym potešením ešte pripomíname, že zvony pána Fozdech-ove na jich železnej stolici, medzi všetkými zvonmi celej výstavy. najvätšieho uznania došly. Hlavná totiž cis. francúzska kommissia požiadala menovaného pána priemyseľníka, aby dovolil svoje zvony odviezť do palácu na poliach elisejských, kde pri velikánskom kon| O ne ini P E a certe v čas rozdávania medaillií dejstvovaly. Samo sebou rozumie sa, že spomenutá kommissia všetky peňažité útraty odvezenia zvonov k tej slávnosti, jako 1 jich nazpak dopravenia vyrovnala. A teraz vet. čitateľstvu Obzor-u nektoré pamätnosti tejto výstavy, podľa jednotlivých oddielov stručne opíšeme. Po samom predku pripomíname tu oddiel 1. s výtvormi maliarskeho umenia a sochárstva. Počeť všetkých diel umeleckých mena tohoto je 3.652; medzi nimi najzanímavejšie sú anglické a francúzske, nadovšetko ale nizozemské či holland„ské obrazy. Sú ony vo zvláštnej, národne pristrojenej budove v tom krásosade, pri hlavnom paláci umiestené, a najmä tým okuzlujú zraky početných divákov: že či z blízka či z ďaleka na ne pozeráme, všetky jich čiastky 10vnako zretelne pred oči vystupujú, a že menovite svetlo nepochopiteľne živými a vernými farbami vyobrazujú. Videl som tam ku pr. veľký obraz, ktorý tú čiastku posvätného dejepisu kresťanského predstavuje, keď pastieri došli k jesličkám s fakľami, aby prvú poctu svojmu Vykupiteľovi preukázali: to svetlo fakiel tak umelecky je vyvedené, že človek je prinútený veriť: „toto svetlo, ak nie na samom obraze, istotne za ním horí“. — Opravdivú Tútosť a žiaľ, spojený s hanbou vidno na utešenom obraze, jehož nápis je „ztratený ráj“ (le paradis perdu), keď Eva plače pri Adamovi, roniac slzy jako perly, ktoré i najbystrejšie oko za skutočné drží. Velebno-krásny je ďalej obraz, podľa evanj. Matúša 14 kap. v. 27 ť 20