Obzor, 1872 (X/1-36)
1872-07-15 / No. 20
[7 = NOFINY | Tento časopis vychádza: | | 5, 15 a 25 každého mesiaca. Reklamácie u: svojej pošty. r E: 8 pre hospodárstvo, remeslo a domáci. život. ČÍSLO 20. V Skalici, dňa 15 júlia 1872. ROČNÍK X. Remeseľnícka cesta ces Turecko a Egypt do Zeme Svätej. Sdeluje Daniel Šustek, stolár. (Pokračovanie z čísla 19). 4, Pomeškanie v Afrike. Podľa spôsobu života v Alexandrii, nebolo tam pre mňa práce, odobral som sa tedy dňa 14 jan. 1811 ráno po železnici do hlavného mesta Kahýry (Cairo). Železničné kočiare sú tu napospol otvorené, tak jako u nás vozy, na ktorých stáda volov prevážajú. Zo slobodného sedliska môjho chcel som tedy kraj egyptský poobzerať , ale južný vetor hnal takú silu drobulinkého piesku (homoku) v povetrí, že som iba kedy tedy oči otvoriť mohol. Zastali sme v jednej dedine: nuž čože Vám opisovať, drahí rodáci! domy či ľudí? Dediny egyptské stojá na pospol na kopcoch, aby ked rieka Nil svoju výročitú. povodeň vyleje, jich domy nezmyla. Ale horkýže domy! Sú to koliby, v podobe okrúhleho cukrového klobúka z blata ucápané, v priemere asi 7, vo výške 9 stôp majúce. Oblokov na nich nevidet; jediná diera do ňútra slúži za dvere, ktorými tito „egyptskí občania“ von a dnu chodia : površie koliby pokryté je suchým kravským lajnom, ktoré jim slúži za pálivo, lebo tu dreva niet. Avšak videl som i letohrádky, v ktorých „tichá domácnosť“ arabská prebýva. Zazrem pred | sebou (podľa mienky mojej) kopu hodne slamena tého hnoja: myslím si: nač je ten tu nakopený, ked dolinu egyptskú rieka Ni/ svojimi. povodňami každoročne hnojí? Obzerám kopu bližšie a vidím dieru, z ktorej driapu sa von mladí, starí obyvatelia arabskí obojeho pohlavia. Dakoľko tých blatnatých kolíb, a 10 do 15 tých hnojových letohrádkov, predstavujú egyptskú dedinu, okolo ktorej celkom nahé, 13 do 14-ročné deti behajú a žobrú; ba i rodičov často „v Adamovom kroji“ videť možno. Riadny oblek pozostáva obyčajne z kusa handry, okolo pása obviazanej; ale i táto zástera toľko dier má, koľko dní, do roka. — Vozy a cesty sú v dedinách egyptských docela neznáme: Arabi potrebujú ku preprave osôb i nákladu najviac ťavy, ktoré hovädá chovajú púhou slamou. Letíme na železničnom vlaku dalej, porád ukazujú a tratia sa pred zrakom nové dediny, všetky jakoby na jedno kopyto vybíjané. V jednej z nich zastaneme, a tu videl som jednoho arabského oráča v práci. Nech to nikoho nemíli, že to bolo dňa 14 jan. ved beh povetrnosti je tu celkom iný než v severných krajinách podtatránskych, o čom ešte na inom mieste rozprávať budem. Takýto arabský pluh je nástroj veľmi jndnoduchý. Predstavme si hodne tlstý (hrubý) drúk : na hrubšom konci má dieru vyvítanú, do ktorej vopchá sa od spodu drevo, na, spôsob nohy ľudskej pristruhané, avšak o veľa tenšie, za tenší koniec drží „roľník“ svoj pluh a rípe s ním jako môže. Ale tito „roľníci“ majú i „doko- | Predplatná cena s poštou: [celoročne 3 zl. polročne 1“), zl. | Jednotlivé čísla 10 kr. 20