Obzor, 1873 (XI/1-36)
1873-10-25 / No. 30
K3 Tento časopis vychádza : 5, 15 a 25 každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. | NOVINY ČÍSLO 30. V Skalici, dňa 25 októbra 1873. vý) = Zá 5 pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. JP ROČNÍK XI. = = = B | Predplatná cena s poštou: | ' eeloroäne 3 zl. polročne 1'/, zl. Jednotlivé čísla 10 kr. | nn -o - Zo svetovej výstavy vo Viedni. Sklový priemysel; rozličnosti. Medzi výrobkami nového priemyslu, ktoré dodávajú svetovej výstave skvelosť, v opravdivom slova smysle branú, popredné miesto zaujíma nepochybne sklo. Keď človek vstúpi do oddielov, najrozmanitejšími sklennými výrobkami naplnených, nevie veru, kam oči svoje skôr obrátiť, ked všetko okolo skveje a ligoce sa v ohnivých farbách dúhových, počnúc od malého brúseného kalíšťoka, až po ohromné zrkadliská a velikánske, z tak zvaného kryštálového skla shotovené lustre. Že v týchto oddieloch rakúsko-uhorská výstava, jak počtom vystavených článkov, tak i jejich krásou prvé miesto zaujíma, je celkom prirodzená vec, ked sklový priemyseľ novejšího veku rozvil sa hlavne v echách. Patrným dôkazom toho je, že Angličania, sem počítajúc i obyvateľstvo severných státov amerikánskych, najvzácnejším sklenným výrobkom svojim dávajú názov českého skla (Bohemian Glass), a žei Francúzi najlepší svoj továr menujú krištálom českým (Cristal de Boheme). Pravda je síce, že v Benátkach už behom 6-ho storočia po Kristu P. jestvovaly povestné sklenné huty, ktoré ale spôsob dorábänia vzácneho továru svojho v tajomstve držaly, tak že ostatná Europa skoro nič o ňom nevedela. Sklenné huty české povstaly behom 15-ho storočia. O tej dobe kvitnul v Prahe zvláštny priemy- seľ, a síce zrábänie surového českého krištálu na všakový brúsený továr ozdobný, a ked huty české počaly dorábäť výborné sklo, menovaní priemyseľníci vrhli sa i na tento výrobok. Tak povstal krásny, brúsený sklenný továr český, ktorý do dnešku na celom svete páru nemá, trebas Angličania a Francúzi v daktorých kusoch sklenného továru prednosť obdržali. Jako ale strany pevnoty a krásy, tak i ohľadom na mnoho každoročne dorobeného továru, český sklový priemyseľ stojí na mieste prvom: a trebas v ostatnej dobe všetky sklenné huty povýšily cenu výrobkov svojich o 20 do 25 proc, preca české sklo je medzi všetkými výrobkami mena toho i najlacnejšie. Za príkladom výborných českých fabrík povstaly síce i po iných krajinách našej državy dobre sriadenné sklenné huty, menovite vo slovenských krajoch Uhorska: preca dve tretiny celého vývozu skla pripadnú na Cesko. Jak velikánske ale rozmery má toho času vývoz skla z našej državy, patrne vysvitá z toho, že pred 10 rokmi (1863) celý ten vývoz dosahoval 243.383 centov, laňského roku ale (1872) vystúpil už skoro na dvojnásobnú summu 416.934 centov, majúc peňažitú hodnotu 21 mill. 300.000 zl. Hlavné siedlo českého kupectva so sklenným továrom je mesto /Zajda s okolím; všetky buty dodávajú surové výrobky svoje do Hajdy, aby tam vybrúsené, vyleštené, a vôbec ku svetovému obchodu pripravené byť mohly. Výše 130 kupeckých domov okolia hajdanského rozposiela české sklo na všetky 30