Pravda, január 1971 (LII/1-25)

1971-01-13 / No. 10

Mzügne fudskvcli líranni Stranícke 1 vládne orgány sta­vajú stále do popredia v konso­lidačnom úsilí aj upevňovanie pracovnej disciplíny na všetkých úsekoch národného hospodár­stva. Opatrenia, ktoré urobili.na totaito úseku, platia pre všetky rezorty. A nevyhnutnosť ich dô­sledného- uvádzania do- života v záujme rozvoja našej ekonomiky podčiarklo aj decembrové plé­num ÜV KSC. Upevniť disciplínu treba naj­mä na železnici. Prvý tajomník ŰV KSČ to otvorene povedal aj delegácií železničiarov, ktorú prijal pri príležitosti ich vlaňaj­šieho sviatku. K modrej unifor­me naozaj treba pridať aj dis­ciplínu. Dokazuje to veta prí­kladov. Rozbor príčin nehôd, ukazuje, že niektorým pracovní­kom neprirástla k srdcu zásada väčšiny statočných železničia­rov, že dobre pracovať, pre-sne vykonávať služobné povinnosti treba najmä na železnici, ktorá je nervovým centrom národného hospodárstva, ktorá zodpovedá za tisíce ľudských životov a mi­liardové hodnoty štátu. Falošný prístup k pracovným povinnostiam, kt-orý' zanechal na železnici tav. ohro-dzo-vací pro­ces, sa ešte stále prejavuje. A to dokazuj© aj táto bilancia. Ne­dostatky v discipline majú po­diel aspoň jednou tretinou na tom, že v obvode Východnej drá­hy, teda v oblasti Slovenska bo­lo vlani usmrtených pri želez­­ničných nehodách 23 a zrane­ných 92 osôb. V čase, keď ná­rodné hospodárstvo potrebuje každú korunu, následky nehôd ochudobnili štátnu pokladnicu o vyše deväť a pol milióna korún. Ďalšie škody vznikli národnému hospodárstvu tým, že d-oprav-a b-ol-a po nehodách prerušená na 340 hodín. Stal sa aj taký prí­pad, že výpravca vlakov v Sta­rej Kremničke dal prednosť kar­tám pred služobnými povinnos­ťami. Mariáš, ktorý hral, bol kr­vavý. S-tál štyri životy železni­čiarov. V ostatnom čase sa hromadia nehody aj na železničných prie­cestiach. Odborníci na tieto problémy vravia, a' to dokazuje aj štatistika, že ich najčastejší© zapríčiňujú vodiči motorových vozidiel. Hoci majú železničné priecestia dobre vyznačené pred­­zves-tia, návesti-a a signalizačné zariadenia, niektorí vodiči ich nerešpektujú. A sú aj takí hrdi­novia, čo predchádzajú vlaky, ktoré sú už takmer na precho­de. Hazardujú teda nielen so svojím životom, ale aj so životmi svojich spolucestujúcich. Pódia štatistiky jazdia cez železničné priecestia najneo-patrnejšie vodi­či nákladných áuit, ktorí zapríči­nili vlani zo 72 až 42 nehôd. Vo­diči osobných áut majú na sve­domí 23, motocyklisti. 8, trak­toristi 8 a štyri maj-ú na konte vodiči autobusov. Prevažná väčšina železničiarov statočne vykonáva svoje povin­nosti. No jednotlivci ich prácu znehodnocujú, na železnicu vr­hajú zlé svetlo. Príčiny sú v tom, že sú na železnici ešte pracov­níci, ktorí necítia zodpovednosť za svoju robotu. Ked robotník vo fabrike urobí nepodarok, stojí to štát peniaze, ale nie toľko ako nepodarok, ktorý za­príčiní železničnú nehodu. Sú to milióny — hodnoty všetkých nás, celej spoločnosti. No a príčiny sú aj v tom, že sme zmierliví voči narušovatelem discipliny. Často sa podlieha falošnému ka­marátstvu. A to nie j© dobre. Myslime si, že boj o upevnenie disciplíny musia rozhodnúť pre­dovšetkým vedúci hospodárski pracovníci, čo sú v stálom stylku s ľuďmi v prevádzke. Teda vedú­ci pracovníci rušňových dep, že­lezničných staníc i ďalších vý­konných jednotiek. Veď oni naj­lepšie poznajú povahy ľudí, ich klady i nedostatky, ich problé­my a potreby. A teda vedia, ako s nimi zaobchádzať, ako k nim pristupovať, ako na nich výchov­ne vplývať. V minulosti sa o týchto prob­lémoch písalo málo. Vravelo* sa, čo sa doma uvarí, mech sa doma i zje. Nie je to správne. Myslíme si, že verejnosť sa má dozvedieť o príčinách, o ľuďoch, ktorí mám ujedajú zo spoločného* chleba, ,ktorí mám berú to najcennejšie — ľudské životy. Dovŕšenie ekonomickej konso­lidácie na železnici, ktorej sú­časťou je aj boj o upevnenie pracovnej disciplíny, si vyžadu­je angažovanosť každého komu­nistu. Je povinnosťou straníc­kych organizácií a každého ko­munistu podporovať vedúcich pracovníkov, ktorým dala strana dôveru, v ich organizátorskej a riadiacej práci a podporovať ich v úsilí najmä na úseku upevňo­vania disciplíny. JOZEF BARANČOK ■ ■■ Ľudia našich dní V šľapajachotca Medzi nami žijú ľudia, ktorí sa od útlych detských rokov brodili úska­lím života, zápasili s prekážkami, žili statočne. Nik si ich nevšímal, nepí­sal o nich, a predsa ich život tvoril podivuhodnú históriu krajších dní... Jedným z nich je aj prešovský ro­dák Michal Kačeňák, čestný človek, starý komunista, ktorý si dnes ako 84-ročný môže povedať, že svoj ži­vot nežil nadarmo. Keď nedávno bi­lancoval 30 660 dní života, vyšiel mu krásny výsledok. K zlatej svadbe mu prišlo blahoželať osem detí, tridsať­šesť vnúčat a tri pravnúčatá. Mamke Kačeňákovej vypadla aj slza dojatia pri pohľade na takú rozvetvenú rodi­nu. Ak zalistujeme v knihe života uja Kačeňáka, každá jeho stránka je po­značená trápením, starosťami o* rodi­nu, ale aj odvahou zvíťaziť. Už od detstva sa prebíjal ako* robotník a príležitostnou robotou pribúdali mo­zole na jeho tvrdej dlani. Ale ne­vzdal sa. Neskôr, keď sa oženil, pri­chádzali ďalšie starosti o rodinu. Trinásť detí priniesla na svet mamka Kačeňáková — z toho päť umrelo- a p osem sa spolu s mužom starala. Keď nebolo inej roboty, odchádzali rodičia na žatevné práce a deti sa opatrovali navzájom. Väčšie už po­máhali zarobiť rodine dajaký groš. Otca ako komunistu nezriedka vy­hodili zo* zamestnania, ked sa opo­vážil zastať robotného* človeka. Jeho chlebodarcom sa nepáčilo, že stál v radoch tých, čo medzi robotníkmi Šírili ideu komunistickej strany a po­máhali pri Jej zakladaní. Naviac Mi­chal Kačeňák bol jedným z mnohých, Čo bojovali za Republiku rád. Svoje presvedčenie vštepoval aj do sŕdc detí, z ktorých sú štyria komunisti. Sedemnásť rokov pracoval na rozľič mých stavbách Pozemných stavieb v Prešov© ako strážnik a aj dnes, ked je na zaslúženom odpočinku, ži­vo sa zaujíma o život v tomto pod­niku. Jeho záujem o podnik, v ktorom žil a pracoval skoro dve desaťročia, je len samozrejmý. Veď v ňom pra­cujú jeho traja synovia a dcéra. Najstarší Ján už od znárodnenia. Za­čínal ako úsekový stavbyvedúci na Hrozí cestnej doprave zadusenie? Štrbské Plesu (Od nášho redak­tora) — Súčasná motoristická expló­zia, ktorej sme svedkami, svedčí síce o zvýšení životnej úrovne, no priná­ša aj množstvo problémov. Najhlav­nejší z nich je — ako v budúcnosti vôbec zabezpečiť cestnú dopravu v mestách, ako vôbec zabezpečiť pre­pravu ľudí do a zo zamestnania. Sú dve alternatívy, jedna stavia na in­dividuálnom motorizme, druhá je za hromadnú dopravu osôb. Zjednotiť stanoviská, nájsť reálny spôsob deľ by dopravnej práce má za úlohu ce­loštátna konferencia s medzinárod­nou účasťou, ktorú včera otvorili vo Vysokých Tatrách. Druhou úlohou konferencie je upozorniť na dôleži­tosť cestnej dopravy, ktorá pri ďal­šom raste počtu motorových vozidiel hrozí zadusením akéhokoľvek pohybu na cestách veľkých miest a napriek tomu sa jej dnes u nás ešte neve­nuje dostatočná pozornosť. —bn— výstavbe administratívnej budovy bý­valého KNV v Prešove. Postupne pod starostlivým dozorom vyrastali mno­hé stavby v okresoch Stará Ľubovňa, v Podolínci, Sabinove, šarišských Michaľanoch, Orlove, Plavči, Prešove a takmer v celom Východosloven­skom kraji. Mimoriadne zásluhy na jeho konto možno pripísať za vý­stavbu zariadení pre majstrovstvá sveta v lyžovaní vo Vysokých Tat­rách. Ako komunista aj tu zvládol úlohy na výbornú. Teraz je výrob­ným inšpektorom v Bardejove a aj tu stavebná správa vykazuj© pekné výsledky. Ján Kačeňák má už nie­koľko vyznamenaní. Jeho mladší brat Július je vedúcim 23-členného omietkárskeho kolektí­vu, brigády socialistickej práce. Ako komunista sa stará tak o pracovnú disciplínu, ako aj o ideovo-politický rast svojich najbližších spolupracov­níkov. O tom, že sa mu táto práca darí, svedčí skutočnosť, že v čate je deväť komunistov. Za dvadsaťročnej činnosti v Po­zemných stavbách v Prešove zastával Július Kačeňák i mnohé stranícke funkcie. O jeho práci svedčia najvyš­šie vyznamenania, ktoré získal. V sú­časnosti pracuje jeho kolektív v Pre­šove na sídlisku III. Najmladší, 32- ročný Štefan, už dlhší čas robí ako kúrenár v kolektív© BSP súdruha Kasteloviča. Ťažiskom jeho práce sú kotolne i výmenníkové stanice v Pre­šove, Michalovciach, Vranove, Vyso­kých Tatrách a inde. G. DUDEKOVÄ, Prešov 2 13. JANUÁRA 1971 Primátor Bratislavy Ing. L. Martinäk odovzdáva súdruhom J. Lenártovi a P. Colotkovi celomestský záväzok. Snímka dop. ČSTK BRATISIAVOANIA SVOJMU MESTU (Dokončenie z 1 str.) ne občanov Bratislavy presvedčenie, že obdobie, v ktorom oslávime pol­storočné jubileum KSČ, využijú všetky stranícke a odborové organizácie, od­bojári, robotníci a technici našich závodov, JRD, vedeckí a umeleckí pra­covníci, ženy, mládež, školskí, kultúr­ni a další pracovníci na to, aby roz­množili doteraz prijaté záväzky zame­rané na: skrášlenie a zveľadenie miest a Rad práce A. Procházkovi Praha (ČSTK) — Pri príležitosti BO. narodenín odovzdal včera pred­seda ÚKRK KSČ Miloš Jakeš za prí­tomnosti predsedu byra ÜKRK Václa­va Hájka Rad práce pracovníkovi DKRK KSČ Antonínovi Procházkovi. Súčasne mu odovzdal pozdravný list ŰKRK KSČ, kde sa oceňuje jeho obe­tavá práca, ktorú vykonal pri výstav­be socializmu a jeho zásadné marxis­­ticko-Ieninské postoje a vernosť pro­letárskemu internacionalizmu. Prišli lektori SED Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÜV KSČ pricestovali predvčerom do ČSSR lektori DV Jednotnej socialistickej strany Nemecka — zástupca vedúceho oddelenia propagandy OV SED Klaus Gäbler a vedúci katedry politickej ekonómie socializmu na Inštitúte spo­ločenských vied ÚV SED prof. Ger­hard Schulz, doktor vied. Na svojich prednáškach počas pobytu v ČSSR vy­stúpia pred aktívom strany a spolo­čenských organizácií k aktuálnym otázkam ideologickej práce SED a k ekonomickému systému socializmu v NDR. Elektrina z Váhu Bratislava (ČSTK) — Od 15. ja­nuára dodajú vodné elektrárne váž­skej kaskády denne asi o 700 MWh viac elektrickej energie ako doteraz. Bude to možné vďaka tomu, že veľ­mi priaznivé vodné pomery v roku 1970 umožnili utvoriť vysoké zásoby vody, hlavne v oravskej nádrži. Dnes je v tomto prírodnom rezervoári asi o BO miliónov kubických metrov vo­dy viac ako v januári uplynulého ro­ku, a preto ibudú z neho vypúšťať do riečišťa Váhu namiesto doterajších 40 ra3/sek. až o 25 % viac. Vodné elek­trárne na Váhu dodávajú v súčas­nom období denne 4100 MWh elek­trickej energie. Všetky elektrárne pracujú bez porúch a problémov. Za­tiaľ nerobí starosti ani zamŕzanie prí­vodných kanálov. pamiatok, rozvoj telovýchovných a športových zariadení, zveľadenie a údržbu bytového fondu, zlepšenie vy­bavenosti školských, kultúrnych a zdravotníckych zariadení a skvalitne­nie ich služieb, rozvoj a skvalitnenie služieb obyvatelstvu zariadeniami ob­chodu, dopravy, komunálneho hospo­dárstva, utvorenie nadpíánových zdro­jov finančných prostriedkov v podni­koch a organizáciách na území mesta, rozvoj masovopolitickej práce a kul túrnovýchovnej a spoločenskej čin­nosti. Hodnota týchto záväzkov vyjadre­ných konkrétnymi akciami, na ktorých odpracujú občania 3 333 977 brigád­nických hodín, dosahuje nateraz 87 152 000 Kčs. Celková hodnota zá­väzku na rozšírení a skvalitnení slu­žieb dosahuje 5 B84 000 Kčs. Výška nadpíánových zdrojov, ktoré chcú do­siahnuť z prekročenia výrobných úloh, zo zhospodárnenia a z racionalizácie výroby a z celkového zvýšenia jej efektívnosti v podnikoch a organizá­ciách na území nášho mesta, dosa­huje 53 822 300 Kčs. Za týmito číslami je odhodlanie, um, pracovité ruky staršej 1 mladej generácie, ktoré za pomoci bratislav­ských národných výborov, straníckych a odborových organizácií a všetkých zložiek Národného frontu chcú takto prispieť k zveľadeniu materiálneho bohatstva a kultúrnej práce svojho mesta. zlepšenie životného prostredia, rozvoj Sme si vedomí, že týmto záväzkom bytovej výstavby, najmä jej občianskej sme si sami otvorili účet dôvery. Zá­­a technickej vybavenosti, zveľadenie leží teraz na nás, aby sme ho v duchu a záchranu kultúrnych a historických najlepších revolučných a budovateľ­ských tradícií dokázali vyrovnať. Jeho obsah tvorí výstavba, rekonštrukcie a úprava nových ciest s plochou 32 000 m2, výstavba a úprava nových chodníkov s plochou 37 000 m2, výsad­ba a úprava novej zelene na ploche 91 ha, výsadba nových stromov a krí­kov na ploche 17 644 m2, vybudovanie 18 nových a úprava 14 detských ihrísk, vybudovanie promenády pri Dunaji od tunela smerom na Karlovu Ves, úpra­va jazera a výstavba strediska det­ských hier na Štrkovci, úprava jazera na letné vodné športy na Pasienkoch, vybudovanie autocampingu v Petržal­ke, dostavba kúpaliska a štadióna v Rači, parkoviska pred štadiónom TJ Inter, úprava záhrady Domu pionie­rov pre účely verejného parku, vý­stavba kúpaliska v Devíne, úprava znehodnotených pozemkov na Trnáv­ke a v Ružinove pre účely záhrad­kárstva, úprava a zveľadenie brati­slavského lesoparku a ďalšie al(Cie, ktoré svojím charakterom prispejú k zlepšeniu životného prostredia a krásy nášho mesta. Na splnenie našich predsavzatí a zámerov potrebujeme každú pracovitú ruku. Veríme, že každý občan svojou statočnou prácou pomôže nám splniť zámery a ciele obsiahnuté v tomto záväzku. Náš záväzok nepovažujeme za uza­vretý a vyzývame ďalšie pracovné kolektívy, organizácie a podniky, aby ho obohatili svojím podielom.“ ZATIAĽ LEN PREDBEŽNÉ VÝSLEDKY IBV Rekordmi počet bytov Bratislava (ed) — V našej akcii Byt — rodina — spokojnosť sme informovali verejnosť o sú v dokončovaní rodinných domov Súťaž organizovalo Ministerstvo vý­stavby a techniky SSR a pre okresy, ktoré dosiahnu naj lepšie výsledky, určili finančné prostriedky. Získajú ich aj oikiresy, ktoré splnili plánované počty bytov dokončených v rodinných domoch. Pravda, pre pracovníkov ná­rodných výborov vznikla z toho po­vinnosť všestranne stavebníkom po­máhať a utvárať im podmienky, aby úspešne splnili svoje zámery. Išlo o pomoc najmä pri zaobstarávaní do­končovacích materiálov a získavaní fi­nančných zdrojov. Výsledky tejto činnosti sú viac ako úži okresných národných výborov pekné. Podľa predbežných hlásení z okresov dokončili si stavebníci v rámci individuálnej bytovej výstav­by namiesto plánovaných 12 677 až 15 524 bytov. Z toho v Západosloven­skom kraji je to* 6677 bytov, v Stre­doslovenskom 5158 a vo Východoslo­venskom kraji 3537 bytov. Vynikajúce výsledky dosiahli v okrese Považská Bystrica, kde namiesto* 435 bytov do­končili až 917, v okresoch Galante, Dunajská Streda a v dalších. Výsled­ky nie sú ešte definitivně a dokon­čených bytov, najmä vo* Východoslo­venskom kraji, má byť viac. Keď treba, prídu o polnoci... Človek sedí v kuchyni, pootvorenými dvermi díva sa do predsiene a po dlhej chvíli mu to v mozgo­vých závitoch „zapne“: Načo svieti v predsieni svetlo? Ozaj, načo? Vstane a svetlo v predsieni zahasí. Vráti sa do kuchyne a sadne si s pocitom, akoby urobil velmi Šľachetný skutokI Komu to takto „zapne“ každý deň, urobí naozaj dobrý skutok. Dá sa to urobit aj inakšie. Rozprával mi o tom priateľ s početnou rodinou. Ako discipli­novaný občan, chcel poslúchnuť výzvu na šetrenie elektrinou. Ale nešlo len o výzvu. Šlo o úsporu. Me­sačne sa v jeho trojizbovom byte spálilo okolo 150 kW. Urobil to takto: Najmladšieho syna, ktorý doteraz musel poslúchať starších súrodencov, po­veril dozerať nad zbytočným plytvaním energie. Bol splnomocnený každého, kto zabudol zhasnúť v kúpeľni, na WC, v predsieni alebo v izbe svetlo, napomenúť, vytknúť mu nedostatočný zmysel pre hospodárnosť. Synček plnil svoju úlohu svědomitě, lebo vybadal, že tým získal autoritu, jeho ener­gické odhaľovanie malo nielen výchovný účinok — elektrické hodiny jasne ukázali pokles spotreby o takmer celú štvrtinu. Sadol som si do dispečingu Západoslovenských energetických závodov a so s. Novákom sledoval dennú spotrebu elektrického prúdu. O spotrebe vy­dáva oddelenie diagramy, ktoré sa porovnávajú so spotrebou včera,pred týždňom atd. Vedú aj osobitnú evidenciu o spotrebe v našich najväčších závodoch. Hneď na prvý pohľad zbadáte, že naše závody si počínajú veľmi disciplinovane. Napríklad taký veľ­ký závod ako je Duslo v Sali vedel na výzvu znížiť spotrebu elektrickej energie denne priemerne o 12 percenti Disciplinované sú aj iné veľké závody, napríklad BEZ v Bratislave a CHZJD v Bratislave. Niet takmer závodu, ktorý by nevykazoval úsporu. Výzva na šetrenie energiou teda neminula cieľ, a treba veriť, že nedisciplinovanosť nebude prí­činou, ak by sa terajšia situácia zhoršila. Keď som sa ohlásil súdruhovi Szabóovi, riadi­teľovi závodu Elektráreň L v Bratislave, privítal ma takto: „O nás sa nepíše nikdy. Vy redaktori chodíte len do Vojan, do Novák, prípadne do Tu­­šimíc. Ale mäte pravdu. Jeden blok vo Vojanoch vyrobí viac elektriny ako všetky bratislavské elektrárne dokopy...“ Ale ja som sa nedal odbaviť. Priviedol ma sem dobrý chýr. Na jednej porade som počul a dobre si zapamätal: „Keby to bolo všade tak ako v zá­vode Elektráreň I. v Bratislave, dobre by bolo!“ „Nebuďte skromní, súdruh riaditeľ, pochváľte sa!" — hovorím. „Nemáme sa čím chválit — on na to — a ak ste počuli, že sme dodali pät miliónov kW nad plán, to je výsledok toho, že sme zariadení na mazut! Nemáme problémy. Mazutu dodáva Slovnajt koľko potrebujeme, nezamrzne nám, nemáme starosti s vykládkou, odpadli nám všetky ťažkosti, s ktorý­mi sa napríklad trápia v susednej elektrárni na Vajnorskej ulici. A vďaka našim technikom sme zariadení aj na plyn — vieme to prepnúť za dve a pol minúty.“ „A prečo nevieme zabezpečiť »mazutizáciu« ďal­ších elektrární?“ — vyhrklo zo mňa. „Návrhy existujú dosť dávno. Rokovalo sa o tom na úrovni ministrov. Ale vždy do toho čosi prišlo — raz nebolo peňazí, raz dodávateľov, alebo na­opak ... ale ja som nie kompetentný.“ V takomto duchu plynie náš rozhovor a ja sa zasväcujem do problémov, ktoré dnes hýbu našimi mysľami, sú najaktuálnejšou témou dňa. Dozvedám sa, ako sa na túto zimu predvídavo pripravovali. Rozobrali minuloročné ťažkosti a povedali si, že sa viac nesmú opakoval. A už vopred predvídali zvý­šený odber! „A čo, keď nastane porucha?" — pýtam sa. Keď nastane nepredvídaná porucha, vyvinie sa maximálne úsilie, aby netrvala dlho. A pri oprave poruchy majú toto predsavzatie. Opraviť ju čo naj­kvalitnejšie, aby sa na tom istom mieste neopa­kovala! Ale aj to by možno nebolo všetko, keby nemali svedomitých ľudí. Majú ich. Riaditeľ súdruh Szabó hovorí: „Našim ľuďom netreba dva razy hovoriť. Prídu, ak treba, aj o polnoci. Teraz, keď je situácia taká napätá, takmer, cítiť ich zvýšený pocit zodpovednosti. Sú navyše vždy pripravení, ak nás o to žiadajú, vyrobiť zvýšené množstvo elektriny a tepla.“ V čom je príčina porúch? V zastaranom zaria­dení, v nedostatku náhradných dielcov a ak ide o rekonštrukčné práce, v nedodržaní termínov, jeden príklad. Pokazil sa im kotol. Oprava by ne­mala trvať viac ako štyri mesiace. CKD Praha ho ,.opravuje" už — dva roky! Ale ani to pracovníkom Elektrárne I. v Bratislave nebráni, aby svoje úlohy neplnili tak ako treba. Svoj obvod, do ktorého patria aj také veľké závody, ako Kablo a ZMDŽ, zásobujú elektrinou a vodou, ale pracujúci týchto a ďalších závodov nemusia sa strachovať, že im vypnú prúd. A tak sme zasa pri výroku: „Keby to bolo všade tak ako v závode Elektráreň I. v Bratislave, dobre by bolo!" O ľudí v elektrárňach sa netreba báť. Tí vedia, čo majú robiť, netreba im hovoriť dva razy. Nežia­dajú ani, aby sa písalo o ich pracovných hrdin­stvách. Žiadajú pomoc od nás obyvateľov. Nie veľkú. Len takú, aby nám to pri sedení v kuchyni a pri pohľade cez pootvorené dvere do predsiene „zaplo". Aby sme vstali a v predsieni zahasili svetlo... A ak máte doma viac ratolestí, poverte toho najmladšieho dozorom. Bude si vážiť získanú autoritu! JOZEF JERG.4 krátke informácie ★ Aktív v M. Boleslavi. Predseda ŰKRK KSČ Miloš Jakeš sa. včera zúčastnil na aktíve funkcionárov KSČ v AZNP Mladá Boleslav. Na aktíve sa hovorilo o úlohách vyplývajúcich z decembrového pléna ÜV KSČ a o konkrétnom zabezpečení vý­ročných členských schôdzi strany, naj­ma o kádrovom upevňovaní výborov ZO KSČ a o aiktivIzácH všetkých členov strany. ★ Zomrel P. Bújnák. Včera ráno zo­mrel po ťažkej chorobe súdruh Pavol Bujňá'k, nositel vyznamenania Za záslu­hy o výstavbu, predseda JRD Pokrok v Jabloňové, okres Spišská Nová V*es, a predseda okresného poľnohospodárskeho združenia, spoluzakladateľ jedného z pr­vých JRD na Slovensku, v ktorom zo­trval až doteraz. V súdruhovi Pavlovi Buj­­ňákovi, ktorý len nedávno oslávil svoje 50. narodeniny, stráca naše poľnohospo­dárstvo neúnavného bojovníka za socia­lizáciu dediny, za neustále dvíhanie ži­votnej úrovne poľnohospodárov. ★ Slovenský raj. Pre propagáciu prí­rodných krás chránenej krajinskej ob­lasti Slovenského raja a možnosti jeho využitia ‘na oddych a rekreáciu inšta­lovali vo Vlastivednom múzeu v Spišskej Novej Vsi ako prvú v novom roku vý­stavu Slovenský raj *a cestovný ruch. ★ Úlohy päťročnice. V Bratislave bola včera celoslovenská porada riaditeľov podnikov, príspevkových a rozpočtových organizácii lesného a vodného hospodár­stva SSR. Na porade prerokovali výsled­ky plnenia vykonávacieho plánu za mi­nulý rok a zabezpečenie úloh plánu na rok 1970 a päťročného pláňu, ako aj úlo­hy vyplývajúce z dokumentov decembro­vých plenárnych zasadnutí 0V KSČ a OV KSS pre lesné a vodné hospodárstvo. ★ Rekord. Baníci Hnedouhoľných tysní a briketární v Sokolove vyťažili predvče­rom 63 000 ton uhlia. Je to o 10 500 ton viac, aiko im ukladá denný plán. Rekord­ná produkcia — dosial najvyššia v tom­to roku — sa rovná výkonom z pove­ternostne priaznivých letných mesiacov. ★ Odborári o pláne. Účasťou odboro­vých orgánov a organizácií na plnení úloh hospodárskeho rozvoja v roku 1970 sa zaoberá v Bratislave dvojdňové ple­nárne zasadnutie ÚV Slovenského odboro­vého zväzu pracovníkov obchodu, roz­šírené o predsedov krajských a okres­ných výborov zväzu. ★ Vietnam 1970. Výstavu fotografii Vietnam 1970 v pražskej mestskej ľudo­vej knižnici, ktorú usporadúva Minister­stvo kultúry ČSR a veľvyslanectvo VDR v Prahe otvoril včera námestník minis­tra kultúry ČSR Ing. Jifl Štěpánek a viet­namský veľvyslanec Nguyen-huu-Ng*. ★ Pripravujú veltrh. Na 3-dňové ro­kovanie o účasti na chystaných výsta­vách v Brne a najmä na XIII. medziná­rodnom strojárskom veľtrhu zišli sa vče­ra v Brne zástupcovia obchodných ko­môr a obchodných zastupiteľstiev socia­listických krajin. ★ Ceny televízie. Tvoriví pracovnici Čs. televízie prevzali včera v televíznom klu­be v Prahe z rúk ústredného riaditeľa dr. Jana Zelenku, CSc., výročné ceny a uznania Čs. televízie za najlepšie prog­ramy v roku 1970. V oblasti spravodaj­stva a publicistiky dostali cenu Jaroslav Hužera, Ján Koščo, Karel Pech, Ján Ko­hút a kolektív ostravského programu Lo­vy bez zbraní; za umelecké programy dr. Ernest Strie, Ján Kedro, Vladimír Opletal, Ivan Úradníček, Gustav Oplustil a kolektív dublngového štúdia Brno. De­siatim ďalším pracovníkom odovzdali uznania Čs. televízie. Tiene dňa ■ Dôchodkyňa 72-ročná Paulina U. si vo svojom byte v Nitre zapla v kuchyni elektrickú ipiecku; «d • -Hot sa . zapálil gauč, koberec a žiaľ, aj šaty na sta­renke, ktorá popáleninám na mieste pod­ľahla. Mŕtvu v byte našla jej dcéra. ■ Vo Višňovom, okres Trenčín, zhore­la pojazdná maringotka spolu s ôsmimi oblekmi robotníkov. Maringotku malo JRD požičanú od OSP. Požiar zavlnil Jo­v zef H., ktorý po odchode neuhasil oheň kachliach, Škodu odhadli na 30 000 korún. ■ Mŕtvu po ťažkých popáleninách na šli 85-ročnú Annu M. v Novej Vsi nad Žltavou. Starenka sa zohrievala pri spo­ráku, od ktorého jej začal. horieť odev. Keďže jej nikto včas nepomohol, zrane­niam podľahla. ■ Medzi Kopčanmi a Holíčom pred­biehal vodič osobného auta Stanislav j. dve za sebou idúce nákladné autá. Pri predbiehaní zrazu zbadal, že oproti ide autobus ČSAD. Prudko zabrzdil, dostal šmyk a narazil do autobusu. On aj jeho spolujazdkyňa 13-ročná Blažena O. sa ťažko zranili. Škodu na aute odhadli na 30 000 korún. ■ V Cukrovare v Trebišove 64-ročný brigádnik Ján K. mazal vo Výške asi 4 metrov stroj, jeho šaty zachytil hriadeľ ktorý ho hodil cez zábradlie na betóno­vú dlážku. Z bezvedomia sa už nepre­bral. Prípad sa vyšetruje. B V kameňolome vo Včelároch, okres Košice, pri jazde dolu svahom sa vodili nákladného auta 20-ročný, Alexander N zrazil s protiidúcim ťahačom T 180. Ťaž­ko sa pritom zranil a pri prevoze do ne­mocnice zomrel. Škodu na aute odhadli na 50 000 korún. Prípad sa vyšetruje. PREDPOVEĎ POČASIA a NA DNES; Prevažne polojasno, zrána predpoludním v nižších polohách hmla. Nočné teploty mínus 9 až mínus 14 stupňov. V horských dolinách okolo mínus 17 stupňov. Denné teploty 0 až mínus 5 stupňov. Slabý vietor. Na ho­rách naďalej pomerne teplo. NA ŠTVRTOK A PIATOK: Súčasný ráz počasia ešte potrvá. Prevažne len malá oblačnosť. Zrána a predpoludním v niž­ších polohách aj naďalej hmla alebo oblačnost z hmly. Nočné teploty mínus 8 až mínus 15 stupňov. Najvyššie denné teploty plus 2 až mínus 3 stupne. Na horách ešte pekne a teplo. Návštevy—prijatia Bratislava — Jeden zo zakladajú­cich Členov KSČ, člen Kontrolnej revíznej komisie ÚV KjSS Emil Peťkoa iprišiel včera medzi poslucháčov novi­nárskeho kurzu pri Ústrednej straníckej škole v Bratislave. Pri príležitosti 50. výročia založenia KSČ oboznámil novi­nárov v osobných spomienkach so zlo­žitou cestou, ktorou komunistická stra­na prešla od ľubochnianskeho zjazdu. Praha — Kandidát Predsedníctva a ta­jomník ÚV KSČ Alois Indra prijal včera radcu veľvyslanectva Maďarskej ľudovej republiky dr. Ing. Bálu Kovácsa a zotrval s ním v súdružskom rozhovore. Bratislava — Predstaviteľ Spoločnos­ti sovietsko-čs. priateľstva P. J. Goroškin navštívil včera v sprievode generálneho konzula ZSSR v Bratislave M. M. Dejeva a konzula M. S. Poloskova SÚV ZČSSP. Vedúci funkcionári zväzu informovali so­vietskych hostí o činnosti slovenskej or­ganizácie a hlavných úlohách na rok 1971. V srdečnej besede si prekonzulto­vali a spresnili otázky vzájomnej spo­lupráce medzi Spoločnosťou sovietsko­­čs. priateľstva a SÚV ZČSSP. Bratislava — Včera navštívil gene­rálny konzul MĽR v Bratislave Pál Sztan­­kó predsedu Slovenskej rady odborových zväzov Ladislava Abraháma. Zaujímal sa o súčasnú situáciu v ROH na Slovensku a o uplatňovaní záverov plenárneho za­sadnutia ÚV KSČ v odboroch. Predseda SROZ Ladislav Abrahám informoval ge­nerálneho konzula o hlavných úlohách Slovenskej rady odborových zväzov a jeho orgánov v nastávajúcom období. Bratislava — Podpredseda SNR Ján Stenči prijal včera ministra spojov ČSSR Ing. Karla Hoffmanna. Minister Hoffmann informoval súdruha Stenčia o niektorých konkrétnych úlohách, vyplývajúcich pre pracovníkov novoutvorenej Ústrednej správy spojov v Bratislave z tohtoročného plánu, a prezrel si pracovisko bratislav­skej medzimestskej ústredne. V popolud­ňajších hodinách odletel do Prahy. Podpora uzneseniam ÚV KSČ Bratislava (ČSTK) — Predsed­níctvu DV Slovenského zväzu žien zaoberalo sadila svojom včerajšom za­sadnutí o. T závermi posledných ple­nárnych zasadanutí ÜV KSČ a ÜV KSS, ich aplikáciou na podmienky ženského flkýia a zároveň ohlasmi na tieto ra^Lania medzi ženami na Slovensku. «Bjadruje jednomyseľný súhlas a plff' podporu záverom a uzneseniam tttvyšších orgánov stra­ny, ktoré Zt'Ä žien rozpracúva na podmienky organizácie. V listoch adresovaných ÍTV KSČ a ŰV KSS Predsedníctvo Ov SZZ ubezpečuje stranícke orgány, že ženy Slovenska prispejú svojím dielom pri ďalšom rozkvete našej vlasti. Zväz žien v spolupráci so štátnymi a spoločen­skými organizáciami využije tohto­ročný MDŽ na to, aby zainteresoval širokú verejnosť na riešení konkrét­nych úloh, najmä na odhaľovaní skrytých rezerv v závodoch a druž­stvách, mestách a na dedinách. Nová dohoda — dvojnásobný obchod Praha (ČSTK) — Zo Sofie sa včera vrátila späť do Prahy československá vládna delegácia na čele s ministrom zahraničného obchodu Ing. Andrejom Barčiákom. Viedla tam záverečné ro­kovanie o dlhodobej obchodnej doho­de medzi ČSSR a BER na roky 1971 až 1975, ktorú v nedeľu 10. januára podpísala. Nová dohoda o výmene to­varu a platieb predpokladá zhruba dvojnásobný rast obratu oproti sta­rej dohode, platnej na roky 1966 až 1970. Už v tomto roku sa má oproti vlaňajšku zvýšiť objem obratu o 10 percent. Víťazná Ľubica Bratislava (ČSTK) — V celoslo­venskej súťaži Odkaz mája 45 — na počesť 25. výročia oslobodenia na­šej vlasti Sovietskou armádou získa­la prvá miesto dedinská organizácia SZM v Ľubici, okres Poprad, za vý­sledky v budovateľskej činnosti a za pomoc družstvu. Je to najväčšia DO SZM — má 112 členov. Na dru­hom mieste je DO SZM Okoč v okre­se Dunajská Streda a na treťom mieste obec Koš v okrese Prievidza za ideovovýchovnú, budovateľskú a mimopracovnú činnosť. Táto organi­zácia plní na počesť 50. výročia za­loženia KSČ záväzok odpracovať 1200 hodín na budovaní klubu mládeže a v akcii Pomoc dedine. Rozšíria sieť mestskej dopravy Bratislava (ČSTK) — Ešte v tomto týždni rozšíri Dopravný podnik mesta Bratislavy sieť mestskej dopravy; na do­terajšej autobusovej linke č. 12 Žaboto­­va ulica—Vojenská nemocnica začne v piatok premávať v 4-minútových inter­valoch osem trolejbusov. Dopravný pod­nik mesta Bratislavy skvalitní aj dopra­vu z Kútikov. Ak Pozemné stavby a Do­­prastav včas dokončia úpravu vozovky na nadjazde v Kútikoch, bude od piatku v prevádzke nová autobusová linka č. 46 z Kútikov na Mierové námestie. Do­pravu tu bude zabezpečovať sedem au­tobusov v 8-minútových intervaloch. Čo stoja facky a vyhrážky — § Obľúbenou, dosť častou spoločenskou témou lai­kov z kruhov mimo justi­cie bývajú dohady, čo stojí jedna facka, a v kto­rých prípadoch by sa ju vlastne vyplatilo dať. Od­poveď na takéto „gustí­­rovanle“ možno nájsť v príbehoch, o ktorých bude reč. Pavol Lendák, kuchár zo Štrbského Plesa pite vraj len občas, no vtedy to už stojí za to. Raz pri­šiel takto dobre podna­pitý domov, čo mu man­želka dôrazne vytýkala. Lendák na to odpovedal fackami a potom ešte veľmi svojrázne: vtlačil ju do vane a ďalej bil topánkou, takže ju mu­seli na polikltntke ošet­rovať. Syn, čo matku brá­nil, to tiež odniesol, lebo ho podarený otecko zmlá­til gumenou hadicou. Možno sa to niekomu bude zdať divné, možno niekto povie, že takáto ,.výmr’"n "á-----r" >o --i dinnou záležitosťou Len­­däkovcov, no vec sa do­stala pred súd. Takéto nepřístojné chovanie, rozpore s občianskou dô v stojnosťou, je prečinom proti socialistickému spo­lunažívaniu, za ktorý Len­­dáka, v minulosti už viac­krát trestaného, odsúdil samosudca na stratu slo­body v trvaní štyroch me­siacov — nepodmienečne. Nielen facky, ale ani rôzne vyhrážky sa môžu naozaj nevyplatiť. Pre­svedčil sa o tom aj Ste fan Garančovský, pracov­ník pridruženej výroby JRD Záhradné. Opil sa, ostal bez peňazí a v ta­komto stave si išiel do kancelárie JRD pýtal zá­lohu. Vedúci mu ju od­mietol dať a súčasne mu pohrozil, že ak sa bude ďalej opíjať a mat absen­cie, rozviažu s ním pra­covný pomer. Garančov­ský sa s príslušnou dáv­kou alkoholu v sebe cí­til veľmi silný, hodil na stôl pracovný doklad, vraj — nech pracovný po­mer rozviažu okamžite. Vedúci mu vyhovel, Ga­rančovský si to však po­tom na ulici rozmyslel, vrátil sa a chcel pracov­ný pomer obnoviť. Keď mu vedúci odmietol vy­hovieť, vyhrážal sa, že ho zabije, čo potom opako­val aj neskôr v hostinci, kde obaja nezávisle od seba prišlt. Do tretice vy­hrážky, že vedúceho za­bije, opakoval Garančov­ský aj pred orgánmi VB. Najprv ho nechali pre­nocoval na záchytke a potom postavili pred sa­mosudcu, ktorý konštato­val, že Garančovský ne­přístojným správaním sa, najmä vyhrážkami a uráž­livými výrokmi, narušil riadne občianske spoluži­tie. Dopustil sa takto pre­činu, za ktorý ho odsúdil na stratu slobody na je­den mesiac, ale nepod­mienečne. (jar) i

Next