Pravda, február 1971 (LII/26-49)

1971-02-23 / No. 45

Utorok 23. februára 1971 ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Ročník Lll. • Číslo 45 A* 50 halierov SPOĽAHLIVÁ a pevná záštita D ňa 23. februára slávia sovietske ozbrojené sily 53. výročie svojho zrodu. Ich existencia je neodlučne spätá s existenciou a vývojom prvého socia­listického štátu sveta a jeho obranou proti medzinárodnému imperializmu a kon­trarevolúcii. Za 53 rokov od čias, čo sa postavili sovietske vojská pri NARVE a PSKOVE na rozhodný odpor nemeckým uchvatiteľom a prešli svojim úspešným bojovým krstom, vyrástli sovietske ozbrojené sily v najsilnejšiú armádu na svete. Je to armáda s vysokou úrovňou vycvičenosti a morálnymi a bojovými vlastnosťami, s najmodernejšími zbraňami a dostatočným množstvom modernej bojovej tech­niky, skutočná spoľahlivá záštita nielen Sovietskeho zväzu, ale celého socia­listického tábora. Výročie Sovietskej armády je pre nás preto príležitosťou nielen pripomenúť si jej siávnu bojovú históriu, ale aj zdroje jej sily a mohutnosti. V. I. Leninovi bolo od počiatku jasné, že mladú sovietsku moc nemôže trvale obrániť miličný systém Červených gárd, solidarita a obetavá pomoc medziná­rodného proletariátu. Zabezpečenie sovietskej moci, odrazenie náporu vycvi­čených imperialistických armád mohla zabezpečiť len dobre pripravená, vycvi­čená, vyzbrojená a morálne pevná mnohomiliónová, pravidelná Sovietska armá­da. V. I. Lenin povedal, žé keď chce nová vládnúca trieda - proletariát — vládnuť, musí to do­kázať aj svojou vo­jenskou organizá­ciou. Už v januári 1918 podpísali dekrét o zriadení Robotnicko­­roľnickej armády. Tvorila sa z najuve­­domelejších a najor­ganizovanejších prí­slušníkov pracujú­cich vrstiev na zása­de dobrovoľnosti. Do ich radov sa pri­hlasovali vyspeli ro­botníci, uvedomelí vojaci a námorníci starej armády. Boľ­ševická strana poverila prácou v Červenej armáde a Červenom loďstve svoje vyspelé kádre. Tisícky zakalených komunistov a revolucionárov tvorili jadro armády nového typu - armády diktatúry proletariátu. Prinášali so sebou nielen skúsenosti z troch ruských revolúcií, triednu pevnosť a odhodlanosť - ale aj robotnícku organizovanosť a disciplinu. Novej armáde bola cudzia národnostná neznášanlivosť. Príslušníkov mnohých národnosti zjednocoval spoločný odpor k triednemu nepriateľovi, imperialistickej vojne, biede a hladu - ktoré plodí buržoázna spoločnosť. Červená armáda sa stala nositeľkou triednych záujmov medzinárodného proletariátu, odporu ich boja proti medzinárodnému kapitálu. Vďaka svojmu charakteru, ktorý si zachovala po celý čas svojej existencie, najmä úzkej spätosti s ľudom a vedúcej úlohe komunistickej strany, Sovietsku armádu podporovali všetci pracujúci a čestne a víťazne obstála vô všetkých skúškach. Odolala mohutnému náporu intervencie a vnútornej reakcie, vyhnala intervenfov a rozdrvila bielogvardejskú vzburu. V priebehu druhej svetovej vojny Sovietska armáda nielen niesla ťarchu všetkých bojov a oslobodila svoju krajinu od fašistických uchvatiteľov, ale priniesla siobodu mnohým európskym krajinám, vrátane našej Československej republiky. Pre svoju veľkosť, mohut­nosť a modernosť sovietske ozbrojené sily dávno prerástli svoj význam a stali sa skutočnou záštitou a zárukou nedotknuteľnosti celého socialistického tábora a vymožeností medzinárodnej robotníckej triedy. Sovietske ozbrojené sily rozhodne vystúpili roku 1956 proti maďarskej kon­trarevolúcii. Svojim vplyvom a podporou zabezpečili víťazstvo kubánskej revolú­cie a socialistický vývoj tejto krajiny na americkom kontinente. Svoj triedny, internacionálny charakter potvrdili pri riešení krízy na Blízkom východe a v suez­skej oblasti. Nemenej významné poslanie spolu s bratskými armádami krajín Varšavskej zmluvy plnili pri záchrane socializmu v našej vlasti, keď v dôsledku vlastných chýb a pôsobenia pravicovooportunistických síl bola ohrozená samot­ná existencia socialistického zriadenia v Československu. V čase druhej svetovej vojny sa stala Sovietska a naša armáda ozajstnými bojovými druhmi. Po boku Sovietskej armády sa formoval I. čs. armádny zbor. Bok po boku hrdinskej Sovietskej crmády sa spoločne preliatou krvou spečatilo naše bratstvo, rodila sa naša sioboda a samostatnosť. Podľa vzoru hrdinskej Sovietskej armády a na základe jej skúsenosti sme v duchu ustanovení Košic­kého vládneho programu začali budovať našu Čs. ľudovú armádu. Naša ľudová armáda sa stala neoddeliteľnou súčasťou obranného spoločenstva socialistic­kých krajín - Varšavskej zmluvy. Práve pre svoj ľudový charakter, pre svoje spojenectvo s bratskou Sovietskou armádou sa stala terčom útokov pravicových síl. Sústredený útok sa ani v takom mocenskom nástroji robotníckej triedy, ako je armáda, neminul účinkom. Dnes je opäť naša ľudová armáda pevným člán­kom socialistického spoločenstva členských štátov Varšavskej zmluvy. So Sovietskou armádou nás spájajú pevné putá nielen spoločne preliatej krvi, ale aj spoločné ciele a úlohy. Prítomnosť sovietskych jednotiek na našom teri­tóriu dáva veľa možnosti k utuženiu tradičných priateľských zväzkov. Sovietske skúsenosti pomáhajú zvyšovať bojovú pripravenosť našich útvarov a zväzkov. Rozvíja sa družná spolupráca medzi veliteľmi, politickými pracovníkmi, stranic­kými a mládežníckymi organizáciami. Spoločné cvičenia, ostré streľby, vzájom­né návštevy a výmeny skúsenosti družobných útvarov prispievajú k prehlbovaniu internacionálnej výchovy, k vzájomnému poznávaniu a zbližovaniu našich brat­ských armád. Nadväzujú a upevňujú sa aj putá osobného priateľstva. Našim spoločným záujmom a cieľom je - stáť jednotní a pripravení kedykoľvek čeliť agresívnym plánom nepriateľa a v zárodku ich zmariť. Chrániť pokojnú prácu a revolučné výdobytky našich robotníkov, roľníkov, inteligencie. V družnej spolupráci napĺňajú sa slová bojovej piesne, ktorá sa rodila v bojoch pod Duklou a zhudobnil ju Vít Nejedlý: „...nás s Rudou armádou nikdo nerozdrtí. My svorni a silni pěsti své zvedáme, společně v boj, půjdeme vpřed anebo spolu padneme!..." Len v nerozbornom bratstve so Sovietskou armádou a ostatnými armádami socialistických krajín je záruka mieru a bez­pečnosti. V internacionálnej jednote je sila, ktorú nezdolá žiadna akcia medzi­národného imperializmu a reakcie. 53. výročie vzniku sovietskych ozbrojených síl je radostnou bilanciou veľkého rastu bojovej sily a pripravenosti socialistickej armády. Je to veľký úspech Komunistickej strany Sovietskeho zväzu; ktorá sa pripravuje na svoj XXIV. zjazd, je to výsledok budovateľského úsilia sovietskeho ľudu, tvorivej práce popredných vedcov a vynálezcov. Napokon je to veľká zásluha v bojoch zakale­ného, so stranou a ľudom pevne spätého veliteľského zboru bratskej Sovietskej armády. Pri tejto príležitosti želáme všetkým príslušníkom Sovietskej armády veľa úspechov v plnení náročných úloh bojovej a politickej prípravy, pri za­bezpečovaní mieru a bezpečnosti celého nášho socialistického spoločenstva, veľa zdravia, úspechov a šťastia v osobnom živote. Generálporučík SAMUEL KODAJ pröletäri všetkých KRAJÍN, spojte saj predseda vlády ČSSR dr. Lubomír Štrougal v Budapesti ] ŠIROKA TEMATIKA SPOLOČNÝCH ROKOVANÍ Praha (ČSTK)— Na niekoľkodennú oficiálnu pria­teľskú návštevu, ktorá sa koná na pozvanie predsedu Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky Jenő Focka, odcestoval včera do Budapesti predseda vlády ČSSR dr. Ľubomír Štrougal. K osobitnému lietadlu ho prišli odprevadiť podpredsedovia vlády ČSSR Joset Od nášho stáleho budapeštianskeho redaktora Korčák, František Hamouz, prof. dr. Karol Laco, DrSc., a Ing. Jindřich Zahradník, ďalší členovia fede­rálnej vlády a čs. predstavitelia. Pri odlete bol prítom­ný aj chargé d’affaires MLR v ČSSR dr. ing. Béla Kovács. Budapešť — Na letišti Ferihegy privítal dr. L. Štrougala maďarský premiér J. Fock, podpredseda vlády dr. M. Ajtai a ďalšie oficiálne osob­nosti. Na privítaní sa zúčastnil aj československý veľvyslanec ■ v Buda­pešti Ing. F. Dvorský a maďarský veľvyslanec v Prahe J. Vincze. Ešte predpoludním sa začalo v bu­dove maďarského parlamentu roko­vanie. Československú delegáciu vie­dol predseda federálnej vlády dr. L. štrougal, ďalej boli prítomní námest­ník ministra zahraničných vecí K. Kůrka, fis. veľvyslanec v Budapešti Ing. F. Dvorský, podpredseda Štát­nej plánovacej komisie Ing. K. Újhá­zi, vedúci odboru zahraničných vecí a protokolu predsedníctva federál­nej vlády Inig. V. Vík a . pracovník sekretariátu predsedníctva . vlády dr. J. Kolář. Na celé maďarskej de­legácie bol predseda vlády Jenő Fock, ďalej sa zúčastnili prvý ná­mestník zahraničných vecí Frigyes Pujá, veľvyslanec MĽR v Prahe József Vincze, vedúci informačného úradu vlády Péter Vá-rkonyi, podpredseda celoštátneho plánovacieho úradu Jó­zsef Drecln a vedúci odboru , minis­terstva zahraničných vecí László Perczel. .1 Ďalšie rozvíjanie vzájomných česko­­siovensko-madarských vzťahov vo vše'tkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o rozvoj spolupráce, kooperácie a špe­cializácie na úseku priemyslu, poľno­hospodárstva a védeckotechnickej čin­nosti, je možné a žiadúce. Konštato­vali to predsedovia maďarskej a čes­koslovenskej vlády Jenő Fock a dr. Lubomír Štrougal v rozhovoroch, kto­ré sa niesli v piateľskom, súdružskom a otvorenom ovzduší. Obaja štátnici sa navzájom infor­movali o otázkach vnútropolitického života, o úspechoch dosiahnutých pri budovaní socializmu vo svojich kraji­nách, ako i o problémoch a ďalších úlohách. Obsahom rozhovorov boli aj najdôležitejšie medzinárodné otázky, ktoré sa týkajú oboch socialistických krajín. Pri ich hodnotení sa konštato­vala úplná zhoda názorov. Popoludní prijal hosti, predseda pŕezidiélinéj' rady MLR Pál Loaonczi, Večer usppriadal maďarský premise I. Fock véče’ru. . □ □ ' . . ,, ...... '. Maďarská tlač priniesla správ« o nastávajúcej návšteve už v nedeľu, (Pokračovanie ha 7. sťr.j Včera dopoludnia sa začalo v budove maďarského parlamentu rokovanie me­dzi maďarskou vládnou delegáciou, ktorú vedie predseda vlády Jenö Fock Idruhý zľava) a čs. delegáciou, ktorú vedie predseda čs. federálnej vlády dr. Lubomír Štrougal f druhý sprava). Telefoto ČSTK —-MTI Komplexne o problematike práce národných výborov V ústrety zjazdom a voľbám Celoslovenský seminár funkcionárov NY s predstaviteľmi vlády • Dôraz na masovo­­politickú prácu • Lepšie uspokojovať potreby obyvateľstva • Seminár dnes pokračuje Bratislava (jar) — Pravidelné stretnutia predstavi­teľov vlády SSR s poprednými funkcionármi národných výborov sa stali už dobrou tradíciou. Dvojdenný takýto seminár predsedov, podpredsedov a tajomníkov kraj­ských a okresných národných výborov sa začal včera v Bratislave. Zúčastnil sa na ňom predseda vlády prof. dr. Peter Colotka, podpredseda vlády Ing. Július H a-, n u s, minister vnútra gen. Egyd P e p i c h, minister školstva prof. Ing. Štefan Chochol, minister obchodu ing. Dezider G o g a , zástnpca vedúceho oddelenia Ov KSS Ing. Daniel Š e ď o, námestník ministra vnútra dr. Ján F i 1 k o, zástupcovia ministerstiev a ďalších centrálnych „ VgálHJV. Seminár otvoril minister vnútra gen. Egyd P e p i c h, ktorý odovzdal slovo podpredsedovi vlády Ing. Júliusovi Hanušovi. Jeho vystúpenie bolo zamerané na hlavné úlohy národných Prezident blahoželá baníkom Praha (ČSTK) — Prezident republi­ky armádny generál Ludvík Svoboda poslal blahoprajný list kolektívu ba­níckej brigády socialistickej práce ZCSSP a 25. výročia oslobodenia, ve­denému Jánom Skriniarom, ktorý je prvým nositeľom titulH Kolektív 50. výročia vzniku KSC, k dosiahnutému rekordu v razení banských chodieb v bani CSM Stonava pri Karvinej. Stretnutie bojovníčok Washington (ČSTK) — Naj­mladšia britská poslankyňa Berna­dette Deviinová, ktorá zastupuje v Bulnej snemovni jeden volebný okres Severného írska, navštívila v nedeľu večer v kalifornskom väze­ní známu černošskú bojovníčku za občianske práva Angelu Davisovú. Ako je známe, Davisovú, ktorá je členkou KS USA, obvinila polícia z napomáhania ozbrojeného prepadu pri pojednávaní s Čiernymi panther­­mi a bez dostatočných dôkazov uvrhla do väzenia. Bernadette Dev­iinová sama strávila niekoľko mesia­cov v severoírskom väzení, pretože sa zúčastnila na demonštráciách v Londonderry. Po 20-minútovom roz­hovore s Davisovou povedala Berna­dette Deviinová novinárom, že podľa jej presvedčenia by Davisovú neu väz­nili, keby nebola černoškou a člen­kou komunistickej strany. výborov v súčasnom období. Kladne hodnotil doterajšiu činnosť národných výborov, v poslednom období veľmi intenzívne sa rozvíjajúcu prácu ich poslancov, výsledky súťaženia okre­sov, miest a obcí na počest 25. výročia oslobodenia i na počest 50. výročia vzniku KSČ, o čom uviedol konkrétne príklady. Osobitne sa zaoberal prob­lematikou riadenia národných výbo­rov na Slovensku vládou. Uplynulé dva roky v tejto súvislosti — napriek začiatočným ťažkostiam — znamenali veľký prínos pre riešenie špecifických problémov Slovenska, či už na úseku ekonomiky, kultúry, spoločenskej spo­treby alebo pri uplatňovaní republiko­vej štátnosti. Pritom — ako povedal súdruh Hänus — vláda si plne uvedo­muje mnoho problémov, ktoré sa vy­skytujú pri každodennom riadení ná­rodných výborov. Medzi najvážnejšie skutočnosti, ktoré nie vždy pozitívne vplývajú na činnosť NV, patrí nedo­statočná sklbenosf rezortného pôso­benia pri zabezpečovaní jednotnej hos podárskej politiky vlády. Vyskytujú sa jednostranné rezortné pohľady na činnosť národných výborov, ktoré sťa­žujú ich prácu. Často sa niektoré mi­nisterstvá domnievajú, že Ministerstvo vnútra nesie zodpovednosť vo vzťahu k NV aj za zabezpečovanie úloh iných odvetví. Rezortná pôsobnosť tak v hos­podárskej činnosti, ako aj v oblasti štátnej správy je nezastupitelná. Pokial ide o nedostatky vo vzájom­ných vzťahoch zo strany národných výborov, hovoril súdruh Hanus o pred kladaní mnohých neopodstatnených požiadaviek a návrhov, ktorých cie­ľom je často získať neodôvodnené vý­hody. Vyskytujú sa aj prípady ne­správneho výkladu opatřeni vlády, ne­o pochopenia ich zmyslu, ide najmä uplatňovanie mzdovo-politických opatrení, smerníc vlády zo strany via­cerých ONV. Vláda si tieto problémy uvedomuje a snaží sa ich postupne cieľavedome odstraňovať. Podpredseda vlády informoval o po­stupe prác i obsahu pripravovaných riešení ďalšej výstavby a vnútornej organizácie národných výborov. V zá­(Pokračovanie na 2. str.) V okrese Veľký Krtíš si tak ako i na iných miestach vysoko cenia a pochvaľujú pomoc, ktorú im poskytujú prí­slušníci Sovietskej armády. Teraz 6-členná skupina sovietskych vojakov-odbomíkov pomáha na STS vo Veľkom Kr­­tíši připravovat stroje na nový poľnohospodársky rok. Na obr.: sovietski vojaci cez prestávku besedujú s riaditeľom STS vo Veľkom Krtíši Ondrejom Galákom [celkom vpravoJ. Snímka Dubovský — ČSTK Zhromaždenia v Bratislave, Prahe a ďalších mestách Pozdravy oslobodileíke Bratislava (Od našich redaktorov a ČSTK) — Na oslavu 53. výročia vzniku Sovietskej armády a vojnového námorníctva bola včera v bratislavskom kine Slovan slávnostné zhromaždenie, ňa ktorom boli prítomní členovia Predsedníctva ŰV KSČ, prvý tajom­ník 0V KSS Jozef Lenárt, predseda vlády Peter Colatka, ďalej pod* predsedovia SNR a vlády SSR, ako aj významní predstavitelia most* ských straníckych a štátnych orgánov. Na zhromaždení sa zúčast­nil aj konzul ZSSR v Bratislave A. I. Biriukov. Slávnostný prejav predniesol pred­seda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSS Viliam Šalgovič. Súdruh V. Šalgovič poukázal na slávnu a víťaznú cestu, ktorou prešla Sovietska armáda od svojho prvého bojového krstu pri Pskove a Narve vo februári 19X8. Národy Európy a celé­ho sveta nikdy nezabudnú na obete, ktoré podstúpila Sovietska armáda v boji s nenávideným fašizmom. Po krokové a mierumilovné fudstvo preto právam uznáva Sovietsku armádu za armádu osloboditeľku. Sila a nepre­možiteľnosť Sovietskej armády je v jej nerozlučnom spojení s ľudom, pod­čiarkol rečník. Keď si pripomíname významné vý ročie zrodu Sovietskej armády, nemô­žeme nepripomenúť jej nehynúce zá­sluhy a pomoc pracujúcemu ľudu na­šej vlasti, zdôraznil V. Šalgovič a kon­štatoval, že na oslobodzovaní Česko­slovenska sa priamo a aktívne zú­častňovali významní predstavitelia ZSSR, veľkí priatelia nášho ľudu 4 hrdinovia ČSSR — L. I. Brežnev, mar* sali ZSSR Grečko, Zacharov, Jakubov­­skij, Moskalenko, Konev a armádny generál Leľušenko. Pripomenul, ž» v tomto ťažkom zápase s nenávide­ným fašizmom po boku Sovietskej ar­mády bojovali aj príslušníci Prvéha československého armádneho zboru pod velením terajšieho prezidenta ČSSR armádneho generála Ludvíka Svobodu. Tak isto natrvalo ostana v srdciach a mysliach nášho ľudu ne­zištná pomoc Sovietskej armády náš­mu ľudu v jeho slávnom a historickom Slovenskom národnom povstaní. Súdruh V. Šalgovič upozornil,- Ž* Ústredný výbor našej strany a ve­denie štátu ihneď od začiatku socia­listickej výstavby venovali mimoriad­nu starostlivosť ochrane a zabezpeče­niu výdobytkov socializmu, a preto sa podľa vzoru slávnej Sovietskej ar­mády budovali a upevňovali českoslo­(Pokračovanie na 2. str.J’^ fAŽKÁ CESTA DO STRANY Keď som skončil besedu s mladými komunistami v bani Cigeľ, prišiel mi na myseľ prejav súdruha Kle­menta Gottwalda, ktorý po­vedal mladým komunistom na celopražskom aktíve 25. apríla 1947. Keď hovoril o ’ vlastnostiach správneho mladého komunistu, klá­dol na prvé miesto aktiv­nost a obětavost pri plne­ní úloh, ktoré ukladá re­publika a strana. Ďalej je to láska ku vzdelaniu, kto­rú tnusí mladý človek v sebe pestoval: „Vlastnos­ťou mladého komunistu,“ povedal súdruh Gottwald, „musí byť aj statočnosť a smelosť. Musíte byť bojov­ní a smelí, ako sa ňa mla­dého človeka patrí. Neboj­te sa nových myšlienok, nebojte sa biť za náhľady, ktoré pokladáte za správ­ne, nebojte sa árii. chýb, nebojte sa kritizovať. Po­­trebujeriie takého dúcha ako soľ v celom verejnom živote a chceme ho mat ai v strane.“ Tieto slová sú platné aj dnes. Neviem, či Igor Perhiš 'ento prejav čítal, ale spo­­nínané vlastnosti má. Veď vyrástol v komunistickej rodine, jeho otec, robotník, vstúpil do komunistickej strany bojovníkov, ktorí z obrany republiky pre­chádzali do útoku, do bo­ja za nové ľudovodemokrar tické zriadenie. Aj jeho ďalší traja bratia sú komu­nisti. A veru vo veľkej de­väťčlennej rodine sa neda­lo žiť v prepychu. Tú sa učil skromnosti i poriadku, svedomitosti i láske. Všet­ci jeho bratia i on vyštu­dovali. na priemyslovkách. To bola■ nielen žiadosť je­ho otca, ale aj vlastná túž­ba, lebo. mladý človek sa najradšej púšťa do toho, v čom■ vidí prekážky. „A tie-prekážky boli aj v tom — povedal súdruh Perniš, že nás bolo veľa a rodičia mali s nami veľa starostí Aby sme im urobili radost, tak sme sa usilovne učili “ v ' Súdruh Perniš pracoval pionierskej organizácii i vo. zväze mládeže. Držal sa aj na vojenčine, patril medzi vzorných vojakov. Preto ho útvarová organi­zácia navrhla za kandidáta strany. Legitimáciu však pred odchodom do civilu neíiostal. Prihlášku poslali na jeho pracovisko na Banské stavby, kde ho po vojenčine prijali ako refe­renta technického rozvoja. Dekrét však nedostal. Čo un vedel, že na to treba aj dekrét. Myslel si, že stačí vzdelanie, prax a chuť do práce. A tak pracoval bez dekrétu, len raz sa do­zvedel, že dekrét nä jeho miesto dostal iný, ktorý mal už v roku 1962 kádro­vé chyby. Pravdaže sa pro­ti tomu ohradil. A to- né­mái robit, lebo sa dostal do nepríjemností s vede­ním. Predsa kritizovat a. vyniesť na svetlo nespráv­nu kádrovú politiku bolo neprijateľné. A tak dostal 14-dňovú výpoveď. Nemo­hol zostať pracovat ani ako pomocný robotník. To, pravda. nebolo všetko. Miesto nemohol nájsť ani v niektorých závodoch, le­bo mašinéria pracovala. Dôvody neudali, len ho neprijali. Napodiv, tam sa stratila aj jeho prihláš­ka do strany, akoby to bol špendlík alebo iná bez­významná vec. Teda ani cesta do strany nie je ľah­ká, najmä pre človeka, ktorý nepasuje ľuďom, čo sa do nej dostali z prospe­chárstva, ktorý chce byt čestný a spravodlivý a toto vyžaduje aj od iných. Iný by bol možno zane­vrel, no on začal odznova — ako zámočník v bani Cigeľ. Pracoval svědomitě a prihlásil sa ako nestra­ník na Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu. Aj tu bola cesta tfnistá. Vedúci mu nechcel povoľovať vol': no, na ktoré mal nárok. Ale neptal len on takého vedúceho. Zo štyridsiatich zostali v tretom ročníku siedmi. V novembri ho me­novali za vedúceho rege­neračného strediska. Preto­že statočne obstál pracov­ne i politicky, prijali ho za člena strany. Má 31 rokov. V strane už mohol byt naj­menej 8 rokov, nebyt zlo­myseľnosti a priam proti­­straníckeho počínania ľu­dí, ktorí mu uškodili. Súdruh Perniš je na pra­covisku obľúbený. Pravda, nie pre populárnu politiku, s ktorej pozostatkami má dost práce. Ale ' pn hovorí tak: „Na robotníka netre­ba kričať, ale mu treba vy­svetliť, ukázať. A netreba mu ani sľubovať to, čo nie je možné, ako to robili mnohí vedúci v roku 1968, aby si získali popularitu. To je lacné. A čo je láché, nemôže byť dobre.“ Keď som potom sedel s riaditeľom, predsedom ce­­lozávodného výboru strany a ďalšími súdruhmi, pove­dali, že z bane Cigeľ bude zanedlho vzorný závod. A ja si myslím, že to nie je nič nemožné, lebo baňa Cn geľ je mladá aj svojím osadenstvom. A vedenie, či už hospodárske, alebo stra­nícke ktoré je tiež mladé, postavilo na dobrú kartu, na mladý elán, bojovnost a stranícku prlncípiälnost. Svedčí o tom aj fakt. že očistené stranícke organi­zácie vyberajú mladých ľudí do strany a jedným z pich je aj súdruh Per­ms. Hospodárske veýenie zasa vyberá mladých ľudí do škôl a do funkcií. FRANTIŠEK DOKTOR í Súdruh Alois Indra na pléne ÖV SZM v Prahe: Rozvíjajte najlepšie Mcie Československého komsomolu Osobné pozdravy súdruhov G. Husáka a L. Svobodu mládeži Praha (ČSTK) — 50. výročie Československého komsomolu spome­nulo si včera v hlavnom meste spoločné zasadania ústredných orgá­nov Socialistického zväzu mládeže ČSSR. Na čestnej tribúne srdečne pozdra­vovaní zaujali miesta oficiálni hostia: členovia delegácie OV KSČ, ktorú vie­dol člen Predsedníctva a tajomník ÜV KSČ Alois Indra, a členmi ktorej sú predseda ŰKRK KSČ Miloš Jakeš a vedúci oddelenia OV KSČ L. Pro­cházka. Na zasadaní sa ďalej zúčast­nila delegácia OV NF ČSSR na čeje s úradujúcim podpredsedom prof. dr. Tomášom Trávníčkom, predstavitelia zastupiteľských úradov socialistických krajín, zástupcovia organizácií socia­listických štátov v Medzinárodnom zväze studentstva, zakladajúci členo­via Československého komsomolu, za­slúžilí členovia KSČ a poprední funk­cionári detského a mládežníckeho hnutia. ( Hlavný prejav predniesol predseda. OV SZM ČSSR Juraj Varhúlík. Zaobe­ral sa v ňom najmä historickým od* kazom z mládežníckej činnosti v ob* dobí vzniku KSČ, ktorý dodnes zavä­zuje, poúča a inšpiruje, odkazom, ktorý musia členovia SZM ctiť, róa­­.víjať a byť mu v každej situácii. ver* ní. V- ďalšej časti hovoril o 50-ročneJ ceste Čs. komsomolu, o ostrých tried­nych bojoch, o hrdinstvách mladých v druhej svetovej vojne, budovateľ­skom úsilí' a pod. Potom sa ujal slova súdruh 1 Alois Indra. Vo svojom prejave o. ir povedali V päťdesiatročných dejinách patrí vý­znamné miesto zápasom našej strany 0 mládež, teda i Československému komsomolu, Zväzu mladých, Federácii proletárskej telovýchovy, Spartako­vým skautom práce, trampingu, ale 1 Československému zväzu mládeže, a dnes už môžeme povedať, že 1 Le­ninskému zväzu mladých. Slávnostne si dnes spomínate na päťdesiate výročie vzniku Českoslo­venského komsomolu a pri tejto prí­ležitosti sa znovu hlásite k jeho od­kazu. Je dobre, že sa toto odhodlanie SZM neobmedzuje len na oficiálne dokumenty a prejavy, je dobre, že preniká i prácu mnohých vašich zá­ (Pokračovanie na 2. str.) Rozum do hrsti Redakcia Pravdy v spolupráci s Cs. rozhlasom pripravuje akciu na­zvanú ROZUM DO HRSTI, v ktorej za pomoci občanov chce nájsť v oblasti obchodu, služieb, spoloč­ného stravovania a v detských za­riadeniach najpálčivejšie problé­my, ktoré nás brzdia v ďalšom na­predovaní. Námety občanov na riešenie týchto problémov sa stanú pre odborníkov a nadriadené zlož­ky hospodárskeho života podkla­dom na ich odstránenie. Najlepšie námety budú dotované Akcia pomoci spoločnosti cenami. socia­listickej rodine má štart zajtra, 24. februára. Upozorňujeme vás, vážení čitatelia, na túto akcin v Pravde a Cs. rozhlase a prosí­me vás o snolunrácn.

Next