Roháč, 1971 (1-52)
1971-01-13 / No. 2
KRITICKÁ KAMERA dnes z Bratislavy, Kollárovo námestie. Návrh na funkčné využitie obelisku, ktorý v dávnych časoch slúžil Dopravnému podniku. Príspevky do našej kritickej kamery od fotoamatérov i fotoprofesionálov zo všetkých (novozriadených) krajov našej krásnej domoviny vďačne privítame a bohato odmeníme. V týchto dňoch prebieh^ u nás zaujímavý pokus: behli sme na koordinj vyššieho stupňa. Na vú poľovnícku výsta>^Noto rá bude v septembri t. r. v . Budapešti, sú organizáciou a koordinovaním čs. expozície poverená dve organizácie : Rapid, agence de publicitě tchécoslovaque, a Výstavnictví Ministerstva zemědělství a výživy. A obe organizujú, zvolávajú porady, píšu, úradujú. Obe o tom istom, ale každá zvlášť. Ak by potrebovali koordináciu medzi sebou, iadi sa na to podujmeme. Foto E. Remp 2 ZLEPŠOVATELIA Bratislava (pe) — Náš zvláštny dopisovateľ z Bratislavy nám hlási cfalší pozoruhodný úspech nášho obchodu. Tentoraz ho dosiahli naši zlepšovatelia z praxe. Potravinársky obchod a Obchod s ovocím a zeleninou zakúpil niekoľko váh z vyspelých štátov pre svoje predajne. Zakúpené váhy však zdržovali predavačov nastavovaním základnej ceny váženého tovaru a odvádzali pozornosť zákazníkov od vystaveného tovaru tým. že zákazník bol nútený pozorovať okienko váhy, v ktorom sa na svetelnom ukazovateli objavila presná cena váženého tovaru. V dôsledku týchto závad váhy nemohli byť namontované a odpočívali niekoľko mesiacov. Závadu sa podarilo odstrániť zlepšovateľom z predajne Mäsa a údenín na Štefánikovej ulici a v mnohých dalších jednoduchou úpravou váhy bez akýchkoľvek nákladov. Jednoducho vypojili prívod elektrického prúdu k svetelnému ukazovateľovi ceny. Tým umožnili nielen používanie kúpených váh, ale podarilo sa im vyčerpať vo zvýšenej miere devízové prostriedky, nakoľko váhy s ukazovateľom ceny sú, pochopiteľne, drahšie ako normálne. Teda opäť další zo svetlých príkladov iniciatívy našich pracujúcich. JÁN HEINRICH RIEŠENIE S úmyslom uspokojiť náročného spotrebiteľa vrhla naša továreň na trh nový druh tovaru. Prvú zásielku ľudia rozchytali, lebo ju predchádzala rozsiahla reklama v tlači, rozhlase a v televízii. Ale to, čo nasledovalo potom, bolo pre nás trpkým sklamaním. Samé sťažnosti. Vraj nášmu výrobku chýba raz to, inokedy zasa ono. Ej^ poznáme my nášho zákazníka, to je pán. Čerta hc^flPjímajú naše objektívne ťažkosti. Nuž čože, treba yhovieť. Dali sme hlavy dohromady a hútali sme, hútali.. Äž sme konečne vyhútali spásonosné riešenie. Náš výrobok ponúkame zákazníkovi ako polotovar. ísmnvt ш\ VYUŽIT I mwHÝ " ■ j*?* [=3 Ondrej Zimka Akcia »Hg pokračuje V zhone každocenného života sme si vtedy, začiatkom jesene, ani poriadne nevšimli v novinách správu o rozkrádačoch ortuti. Boli to ľudia najrozličnejších profesií: kožušník a zámočník, krajčír a stavebný technik, šofér a telefonista, údržbár a buldozerista, vedúci i podriadený... Za pomoci „expertov” z Juhoslávie vydumali, ako sa dostať ľahko a rýchlo k peniazom. Slovo dalo slovo, známosť nadviazala na ďalšiu známosť a akcia „Hg” („Ortuť”) — sa mohla rozbehnúť naplno. Nebolo to bohvieako zložité: stačilo v závode Duslo Šaľa — alebo aj v Západoslovenských energetických závodoch Trnava, či v trnavskom cukrovare a Figare — potiahnuť ortuť, dovezenú za drahé erárne devízy zo zahraničia (Španielsko, Čína), naliať ju do kanví od benzínu, fliaš od šampusu a ktovie ešte akých nádob a dostať ju za tiež cenné, ale už súkromné devízy opäť do zahraničia (Rakúsko). Za pomerne krátky čas sa takto podarilo ochudobniť republiku najmenej o 500 000 korún, a to ešte počítajúc iba vo veľkoobchodných cenách. No ale to je pochopiteľné. Niektorí z nás proste musia špekulovať, obchádzať zákony a predpisy. Pochopiteľné je aj to, že sa potom pred súdom vinníci všelijako vykrúcali. R. M. z Trnavy napríklad zavtipkoval takto: „Niekedy v apríli 1969 som na priestranstve v Dusle náhodne zakopol do fľaše, ktorú som zo zvedavosti otvoril...” Pozerá sa, pozerá, neborák, privoniava, ortuť! Tak, čo s ňou? Najlepšie bude vziať ju domov, potom ju predať kamarátovi a ten — hajde s ňou do Rakúska! A pochopiteľné je aj to, že vinníkov osud po zásluhe pritlačil: tresty peňažné a basa v trvaní 6 mesiacov až 4 roky. Takže by sme sa vlastne ani nemali vracať k celej záležitosti. Lenže je tu aj čosi nepochopiteľné: pred súdom všetci obžalovaní unizóno narážali na nedostatočnú, resp. nijakú evidenciu ortuti, ba jeden z nich vyslovil aj takúto kontraobžalobu: „Ortuť sa povaľovala v podniku, nik si ju nevšímal, nuž neviem, prečo by som ju mal teraz podniku zaplatiť.” To znamená, že si možno ani ten prvý citovaný nevymýšľal: bol to kumšt tú ortuť nepotiahnuť. A ešte nepochopiteľnejšie a priam neuveriteľné je, že v Dusle, kde k rozkrádaniu ortute dochádzalo za vedomia a tichého súhlasu takmer celého osadenstva, sa v tejto výnosnej činnosti — ako sa ukázalo — pokračovalo aj v priebehu prešetrovania celej aféry, ba aj po jej ukončení. Tu už skutočne prestávajú všetky vtipy... Azda to ani nepatrí do Roháča! T. K. Na predvianočnom trhu sa zjavila zaujímavá novinka: detské lyže bez palic. Palice vraj dodáva výrobca separátne, ale trochu oneskorene. Škoda, že lyžovanie nie je bitie psa ; ako vieme, kto chce psa bit, palicu si lle... (la)