Roľnicka Nedeľa, december 1948 (III/49-52)

1948-12-05 / No. 49

Cena Z 30.47yR K i*J i. i i .1 .0 ľi 'J'.iPLJ r. K C g I C xr ľ. b 1 ■. ^ ' c -u i .7.11 . p ') S n h Rečník III. - Oslo 49 Bratislava, Jesenského uľca 12 ROBOTNÍCKY DAR ROĽNÍKOM Robotníci bratislavskej továrne C.KD Sie­mens vyrobili 'v rámci nadplánu 5Ü0 elek­tromotorov, ktoré odov.zdajú našim roTní­­kom. Túto radostnú zpráv u oznámili pove­reníkovi pôdohospodárstva a pozemkovej reformy s. Dr. Faiíanovi. Robotníci požia­dali povereníka súdr. Dr. Falfana, aby elek­tromotory nechal prideliť roľníkom, ktorí poctivo a svedomité plnili svoju dodávkovú povinnosť voči štátu a pre tých, ktorí od­predajú svoje prebytočné ošípané k zriade­niu veľkovýkrmní národných podnikov. Povereník súdr. Dr. Falťan poďakoval ro­botníkom za ich krásny čin, ktorý upevňuje bratstvo roľníkov a robotníkov a ubezpečil ich, že elektromotory dostanú len tí roľníci, ktorí si riadne a načas plnia svoje povin­nosti voči štátu. Skolenie členov vyživovacích konnir.í Na porade oblastných roľníckych tajom­níkov ICSS v Brattslave sa rozhodli, že do 20. decembra prevedú školenie všetkých členov , vyživovacích komisií. Predseda Ústrednej vyživovacej komisie poslanec s. Bacílek na tejto porade vyhlásil, že takéto školenie je potrebné, lebo nielen zlomy.seľ­­nosť, ale aj nevedomosť zapríčinila nespráv­ne rozpisovaaie kontingentov. Keď v tomto má byť poriadok, mii.'-ime sa postarať, aby všetci členovia vyživovacích komisií poznali prisiiiSné vyhlášky, vedeli, čo sú ich práva a povinnosti. Len tak budú môcť svoju prá­cu vykonávať bez chýb, ochraňovať záujmy drob.nx'h, roľníkov a podľa potreby zakro-­­čovať proti sabotérskym dedinským bo-' háčora. V“, Poľskí roľníci u nás Minister s. Ďuriš: Cíin pevnejšie bude Poľsko a Ceskošlovcnsko, lýra viac bude slab­núť sila vojnových štváčov Nedávno prišlo do Prahy prvých sto pôdohospodárov, ktorí budú pomáhať roľ­níkom našim pri plnení úloh päťročného plánu. Už na Wilsonovom nádraží ich uvíta­li poprední činitelia nášho poľnohospodár­stva ná čele s min. zem. Durišom. Po pre­hliadke Prahy prišli do Obecného domu, kde nop.feedov^Ji st)o1u s min. Durišom, a Erbanom. Pri obede minister sociálnej sta­rostlivosti Erban vo svojom prejave po­vedal, že naše národy majú za sebou ťaž­kú históriu druhej svetovej vojny a okupá­cie, ale že majú tiež rovnakých priateľov a spojencov. Spolu so Sovietskym sväzom sme zvíťazili a spolu teraz budujeme v naj­užšom priateľstve spravodlivejší spoločen­ský poriadok. Nie je tomu tak dávno, čo reakcia snažila sa postaríť nás proti sebe. To sa jej nepodarilo a dnes poľský a čes­­koslovensk.ý ľud sa stretáva na jednej ces­te, na ceste výstavby svojich krajín. Po­moc, ktorou poľskí roľníci svojou prácou prispejú k budovaniu nášho poľnohospo­dárstva je to dokladom toho, že neuzatvá­rame len papierové smluvy, ale že naše bratstvo a fcpo.jenectvo sa prejavuje aj v skutočnej spolupráci. Minister Erban na­koniec podotkol, že v poľských roľníkoch, ktorí budú u nás pracovať, budeme vidieť delegátov bratstva našich národov a vy-I nasnažíme sa, aby sa u nás cítili čo naj- I lepšie. Menom československých roľníkov po­zdravil poľských hosťov min. zem. Július Ďuriš, ktorý vyzdvihol najmä pracovné nadšenie, s ktorým sa stretávala delegácia československých roľníckych pracovníkov p*'i svojej nedávnej návšteve v .Poľsku na, každom mieste. Nadšenie poľského pracu­júceho ľudu svedčí o veľkej účasti celého národa na bxidovaní ľudovodemokratické­ho Poľska. My máme tie isté ťažkosti a tie isté problémy, a preto je samozrejmé, že si budeme vo svojej práci navzájom pomá­hať. Chceme čo najrýchlejšie vybudovať oba svoje štáty a zaviesť socialistický spo­ločenský poriadok, bez pomoci kapitalis­tov. Na západe sa hovorí o vojne, my však pracu,jeme a budujeme mier. Na západe nás real^cia nenávidí, pomôžeme si však sa­mi. Budovaním a vypätim všetkých síl pri­činíme sa najlepšie o oslabenie kapitalizmu a posilnenie mierového tábora. Čím pev­nejšie bude Poľsko a Československo a čím užšia bude spolupráca ľudových demokra-' cií so Sovietskym sväzora, tým viac bude slabnúť sila vojnových štváčov. Nakoniec svojho prejavu minister s. Du­ríš prial všetkým roľníkom hodne úspe­chov pri spoločnej výstavbe Poľska i Čes­koslovenska. ACH, Š ODA, ŠKODA! Kadi by sme zavolaf do našicli sloven­ských .dedia silným hlasom, aby ho bolo počuť všade, u komimistov i nekomuni­­sťov, u katolíkov i evanjelikov, u mladých i starých, u mužských i u žien: všímajte si viac vašej dorastajúcej mládeže i v tom, ako ona smýšFa a hovorí, čo číta a s aký­mi ľuďmi sa stýka, a čo ju vo verejEom živote zaujíma. Upozornite sa na to, ako sa ona díva na vívin našich pohíiekých a hospodárskych vecí a za čím túži a čo odmieta, a kde medzi akými ľuďmi svoje zprávy a skúsenosti sbiera. Množia sa to­tiž prípady že mladí dospievajúci ľudia z ľahkomyseľnosti a z nevedomosti sadajú na lep kadejakých falošných a často cel­kom hlúpym výmyslom, a veria im. a šíria ich, či už o peniazoch, alebo o údajoch voj­novom nebezpečenstve, alebo dávajú sa na­hovoriť k nesmyseľným tajným schôdz­kam s plánmi šíriť kadejaké letáky, skrý­vať zbrane prenášať zprávy atď. a — vô­bec takto z mladíckej nerozvážnosti hrajú sa s ohňom, pri ktorom zle obídu a skazia si celú svoju budúcnosť. Nevravíme to z dákej obavy, žo by tým mladí ľahkomyseľníci mohli našu štátnu a národnú bezpečnosť naoza j ohroziť, ale­bo náš ľudovodemokratický vládny režim (spôsob vlády) poškodiť alebo oslabiť, veď to je tali, akoby chcel dakto motykou Tatry podkopať, pravdaže, ale — také a podobné darebáctva tak či tak prejavujú nepriateľské protištátne úmysly, dratoč­­né suahy škodiť a u'íkodiť, a preto sú a budú podľa ziikona. prísne a tvrdo tresta­né. To žhäméná, že takí mladí nerozváž­­livci poškvrnia a pošpinia si svoje a rodi­čovské statočné meno, že budú mať na svojom celoživotnom účte rováš ktorý ve­ru nikto nikdy nesreže a fľak, ktorý nikto niltdy neočistí. To sú nebezpečné hry, kto­ré poškodia mladému človeku celý budúci život, lebo žiaden štát, žiadna vládna sú­stava také veci ani nedopúšťa, lebo aj ona potrebuje dobre poznať, kto bol alebo je I)roti nej. Preto politický zločin a prečin v našich nebezpečných a rozhodujúcich časoch sa odhaduje omnoho prísnejšie, ako ktorý­koľvek iný, a .je potrebné, aby ste aj vy svoju dorastajúcu nlládež o tom poučili, a všímali si, ako smýšľa a čo o verejnom živote naozaj správne vie alebo či sá pri­tom dá dakým dôverčivo Idamať a zavá­dzať. A ak badáte alebo šípite takú nebez­pečnú ľaJikovernosť nie o svojich synoch, alebo bratoch alebo vnukoch alď^, ale o cudzích, upozornite priateľsky ich rodi­čov alebo inú rodinu, aby ich uviedli na správnu cestu. Veď si len všímajme zpráv o tých početných súdoch, kde sa mladí šu­haji v pocite akéhosi falošného hlúpeho ,,hrdinstva“ pozaplietali do spoločnc.iti iných pochabých ľudí, čo skutočne priprá­­vali i vraždy, špiónstvá a zradu, alebo ta­kých za cudzozemské peniaze lákali neskú­sených ľudí do takých podujatí a sami v úkr>i;e z tých peňazí bezpečne dobre žili. Vystríhajte sa Ich ako besných psov, lebo od- psieho uhryznutia je pomoc, ale spá­chaná vlastizrada sa odčiniť ne»lá, a trest za ňu sa nepremlčí. Tu je biľaj; im celý život. Povedzme si o tom ešte jedno: v dneš­nom čase sú títo štváči zpiatočníci a zrad­covia horlivejší ako kedykoľvek inokedy, lebo vedia, že svoju hlavnú hm vo febra­­ári tohto roku v našej republike úplne pre­hrali tým, stratili akýkoľvek poďeľ na štátnej a verejnej moci a stratili všetky úradné vplyvy a zčiastky museli ujsť za hraii'ce. Preto už ani západní zahraniční panskí spoienci už neveria, že by tu n nás dačo zmohli, a — preto títo štváči tajnými letákmi, šušlcaním a tajným posielaním dôverníkov lákajú u nás dobrodruhov a neskúsenú mládež, aby sa zamotávala do tres^uhedifcb pokusov, a keď sa vec pre­zradí a mladých ľudí postihnú u nás súdv a ťažkí tresty, vtedy tí platení štváči za hranicami beiiajú za svoii’iil chlebodar­cami a chv^l'a sa: ..vidíte, že sa v Česko sIo’'8”sku dačo d"ie?“ ixakto slovenskí a českí naivní a ľaliko-myseľní dôverivci v svojej dobrodružnosti pomáhajú iba k tomu, že by tí ubehlíci | za hranicami nestratili svoju judášsku mzdu. A v svojej krátkozrakosti sa tí úbo­žiaci nazdávajú, že sú podporovateľmi a pripravovačmi akéhosi „nového prevra­tu!...“ Keby mali len trošku zdravého triezve­ho úsudku, museli by si rozvážiť aspoň toto: Pred februárom panská reakcia u nás mala v moci početné ministerstvá a povereníctva, mala vo svojich rukách ce­­i.V ľfid vy sokých úradov, v armáde mala svojich generálov a množstvo iných dô­stojníkov, v národnej bezpečnosti mnohé tie najdôležitejšie hrdnosti, premnoho sudcov bolo v ich tábore mohli platiť po- j zemkovú reformu, udržovať znárodnenie, i a tr! veľké "olPick» -ľ^i-anv a jedna menšia l závisely z panských peňazí a — nič ne­vedeli vykázať, ale naopak stratili všetkú túto moc úplne a do zniku. Z ich rúk vypsidlo i vedenie bánk a poisťovní, veľko­obchodu a zahraničného obchodu, fabrík a baní, a tiež i všetko poisťovníctvo a vše­tka panská zem — teda všetko to, čo politickému smeru a politickým snahám dáva moc vplyv, hospodársku a politickú váhu a silu v štáte. Tí zavedení alebo zavádzaní ľahkovemí­­ci by pri rozvážnom rozume pozorovali aj to, že ešte teraz a naďalel ešte väčšmi a ešte starostlivejšie upevňujeme moc na­šej ľudovej demokracie a naše spraA odlivé prípraA'y: naši najspoľahlivejší ľudia po­vedú všetky rozhodujúce úvery, verejnú bezpečnosť, rozhodovanie vo vojsku a v skladoch i vo výrobe zbraní, vo vereine.) doprave, v záef'bách benzíuu, ulilia, vo fa­brikách a všade, _ Významne to povedal prezident s. Gott­­wald vo svojom pamätoom prejave na pražskom hrade 17. novembra, že veru m.y nespíme a nezaháľame a že nezanedbáva­me^ ani nezameškáme nič, čím sa posilní naša ľudovodemokratické bezpečnosť a istota doma i v spolku so SSSR a s ostat­nými našimi spojencami naša pevnosť a samostatnosť vo svete. A preto škoda a veru škoda tých neve­domých a zavedených, ktorí nevedia otvo­riť oči a pozrieť sa dobre okolo seba, ako ten svet beží, ale v slepej zadumenosti ale­bo v ľahkomyseľných predstavách idú proti .iestvujúcim poriadkom ako zúrivec hlavou do múru. Ten múr veru nezvrátia, ale hlavy si porozbíjajú. Škoda, škoda! F, Votruba Vytvoria sa jednotné rolhícke družstvá Do Bratislavy sišli sa v pondelok oblastní roľnícki tajomníci a tu im s. M. Hrušovský a s. poslanec Bacílek vyložili hlavné zá.sady nového zákona, ktorý sjed­­noti a slúči doterajšie roľnícke družstvá. Tento zákon má byť prejednaný 'v haj­­bližších dňoch a podľa jeho ustanovení zriadia sa jednotné okresné družstvá. Už teraz robia sa potrebné opatrem’a, aby od 1. januára 1949 raohly začať pra­covať nové družstvá, na čele ktorých bude stáť Ústredie pre hospodárenie poľnohos­podárskymi výrobkami. V sídlach budú cich krajských národných výborov vytvp­ria sa expozitúry tohto ústredia. Do konca tohto roku pripraví sa všetko na slúeenie terajších okresných družstiev (BDD a KSD) a potom sa medzi malými a stredný­mi roľníkmi prevedie nábor členov. 5. decembra «94S Boly easy, boly»,. KeJ! niekto v našich časoch číta, alebo počúva o tom, že bývalo u} u nás tvrdé pod­danstvo, a keď nejeden starý človek vie do­svedčiť, že jeho starý otec ešte tú panštinii zažil na vlastnom tele -— tak sa nám temer zdá, že to nemôže byt ani pravda. Natoľko sa tie časy premenily a natoľko sa zinenily tie staré zlé poriadky, A príde čas, ketí robotníkovi jeho deti te­mer nebudú chciet uveriť, že neraz celé týž­dne a mesiace polohladový chodil a behal od fabriky k fabrike, od dielne k dielni a pre Boha prosil, aby ho vzali do práve, hoc aj za pol ceny, a trebárs i len na tri dni v týždni aby mohol doniesť deťom aspoň kus chleba alebo aby mohol zemiakov nakúpiť. A í kdeže je tá doba, keď dedinská žena sedela ustrašená na trhá či s tým kurčaťoni, alebo páľ vajcami, kusom tvarohu alebo s pár litrami fazule alebo čoho a modlikalá; pro­sím pekne, mil osť panička, ráčia kúpiť udo­­mňa, však lacno predám, A —- koľkoráz ne­predala, alebo musela dať ozaj napoly dar­mo. 4no, kdeže sú tieto čas\? No. a my starší pamätáme aj také časy úradnícke, že keď ^azda prišiel do úradm— ne, kde pán vy zy v ó val alebo sLnechty čistil, zakričal naňho pán veľkomožný; — Mars von, sedliak, čakaj vonku, až ťa zavolám. No a neskoršie? Koľkoráz si musel po­korne prichodiť a čas meškať, keď si potre­boval mať dačo súrne vybavené? — Eh, rad­šej ani nespomínať, A ešte tie súdy. a tie procesy, jtravoty, ktoré advokáti preťahovali na mes'ace, ba i roky, len aby holo viacej trov. Nuž, veď to bol vari v našej Roľ. nedeli vytlačený taký verš, v ktorom stálo aj toto: Advokáti, advokáti, na nich človek draho platí: niektorí sú dobrí ľudia, a ti druhí — uko kati! Nuž, u hľa, uj o advokátoch idú také chýry a už aj konajú sa právnické a mini­sterské porady, že aj ohľadom nich prídu nové, celkom iné poriadky, a síce aj také: Procesy (pravoty) nebude slobodná preťaho­vať, ale majú sa rýchlo končiť a krátko vy­bavovať. Veci badateľné, {malicherné), ako papr. škriepky medzi susedmi, zbytočné uráž­ky na cti a podobné vybavia sa napospol bez advokáta a bež zbytočných trov. Keď bude advokát roľníka pri súde zastupovať n iné veci preňho konať, podá imlmare (účet) nie roľníkovi, ale osobitnej spoločnej kancelárii, ktorá prísne ustáli, či advokát pož-aduje pri­meraná sumu a podobne, A naostatok; bude advokátov aj menej, lebo v nekapifidlstic­­kých pomeroch ich toľko nebude treba. — V trnavskom okrese majú viac ta kých obcí, čo dodávky mlieka plnia nac 100%. Sú to Smolenice (320"/o), Kátlovci a Dolná Krupá (244%). Suchá nad Par nou (162%), PaderoA^ce (157%) a iné Patrí im za to vďaka nás všetkých, al najmä detí, starých a chorých občanov ktorí mlieko bezpodmienečne potrebujú.

Next