Roľnícke Noviny, február 1971 (XXVI/26-49)

1971-02-23 / No. 45

OCOM tkihm K RÁTKO po ministrovi za­hraničných veci NSR Wal­­terovi Scheelovi, ktorý sa už medzičasom vrátil do Bonnu, zavítal do Washingtonu talian­sky premiér Colombo so svo­jím sprievodom. Nejde možno ani tak o návštevu zvlášť vý­znamnú, ako skôr poučnú a svojím spôsobom bezvýznamnú. Hoci určite nie taliansky denník „Voce republicana” ju zahalil do rúška delikátnosti najmä kvôli vzájomným vzťa­hom, možno to skôr považovať za precitlivelosť. Ako je zná­me, republikáni reprezentujú nie práve tú najpokrokovejšiu časť koalície „ľavého stredu”, nuž preto aj ich snaha dodať Colombovej misii patinu sebe­stačnosti v miere väčšej ako jej v skutočnosti prislúcha. Nie, že by sme v tejto súvis­losti nebrali do úvahy napr. slová šéfa talianskej diploma­cie Aida Mora, ktoré prednie­sol nedávnu pri návšteve Bu­­kurešti, keď sa prihováral za rozvíjanie politického dialógu a nadväzovanie stále komplex­nejších stykov medzi kapitalis­tickými a socialistickými kra­jinami. O nič menej nechceme Vzájomná potreba podceňovať úsilie talianskych podnikateľských kruhov, ktoré v poslednom čase uskutočnili na poli hospodárskej spoluprá­ce s Východom, zrejme za sú­hlasu oficiálnych miest, nemá­lo zajímavých akcii. ÄME VŠAK v prvom rade * ' na mysli vnútropolitický vývoj v Taliansku, ktorého brzdou je práve koalícia „ľa­vého stredu” svojím spôsobom samým životom prekonaná a neschopná priznať súčasnú ta­liansku realitu. Nie je tomu dávno, čo sme sa s týmto problémom zaoberali podrob­nejšie. Treba však zopakovať, že ak je na Colombovej misii v Bielom dome niečo delikát­neho, tak je to práve talian­sky vnútropolitický vývoj. Nie je totiž vôbec tajomstvom, aký 1 dôraz dnes kladie Pentagon na oblasť Stredozemného mora, v ktorom — v rámci NATO — hrá práve Taliansko, mierne povedané, dosť dôležitú úlohu. Najmä z toho hľadiska nemô­že byť ani Bielemu domu cel­kom ľahostajné, čo sa v Ta­liansku odohráva. A rovnako namôže bez záujmu reagovať ani oficiálny spätosť týchto Rím. Vzájomnú vcelku rovna­kých záujmov nemožno teda poprieť, naviac keď si uvedo­míme, že talianski kresťanskí demokrati sú od druhej sve­tovej vojny jednou z politic­kých strán, ktorá mala k USA vždy najbližšie. Colombo pre­to vynaloží všetko svoje dip­lomatické úsilie na to, aby presvedčil Nixona o „spoľah­livosti“ vnútropolitického zá­zemia vo svojej krajine a Ni­xon zasa upozorní Colomba na záväzky jeho vlády predovšet­kým k atlantickej aliancii, y NÜTROPOLITICKÉ problé­­* my, výrazne sa prejavujú­ce najmä tlakom doľava, sa nutne museli prejaviť v zahra­ničnej politike, čo taliansku buržoáziu napokon nič nestojí, skôr naopak. Ale aj tu chápa­nie zjednotenej Európy nie je úplne v súlade napr. s pred­stavami o bezpečnosti Európy, ako ich chápu socialistické krajiny. Dokonca ani nie tak ako ju chápe Paríž, ktorý je v uvoľňovaní vzťahov k Vý­chodu priekopníkom. Je diel medzi pragmatickou roz­Eu­rópou prezidenta Pompídoua a Colombovou integrovanou Eu­rópou. Príslušnosť Talianska k NATO má teda hlbšie kore­ne i keď Francúzsko v posled­nom čase bez rozpakov dáva najavo, ku ktorému táboru patrí. Predsa však návšteva Colomba v USA má aj pre Eu­rópu svoj zmysel a z tohto dôvodu má kde čo spoločného s rozhovormi ministra Scheela v Bielom dome. Že si Talian­sko nemôže dovoliť jednoznač­ne podporovať Nixona v jeho dobrodružstvách v Indočíne, že má dôvod odlišne chápať aj vzťah k izraelsko-arabskému konfliktu, to má skôr vnútro­politické pozadie. Najmocnej­ším prvkom však zostáva, da­lo by sa povedať, vzájomná potreba. Labilnosť vlády „ľa­vého stredu” bola v poslednom čase totiž dosť očividná preto, aby vo Wahingtone mali dô­vod uvažovať o jej osude. Zdá sa však, že pre USA je tým optimom, lebo im stačí jeden plukovnícky režim v Grécku. Naopak, pre Colomba je pod­pora v Bielom dome význam­nou oporou pre obhájenie do­máckeho status quo hoci aj proti krajnej pravici, ktorá sa nž dáva poznať. (m) Napätie v Pakistane RÄVALPINDt [čstk) — Pakistanský prezident Jahjá Chán rozpustil včera vládu republiky a zvolal na naliehavú poradu pakistanských vojenských guvrenérov, za situácie charakte­rizovanej rastúcim napätím medzi hlavnými politickými stra­nami výrhodnej a západnej časti tejto rozdelenej krajiny. Komuniké o rozpustení vlády je velmi stručné: uvádza sa v ňom iba to, že prezident urobil toto opatrenie „vzhľadom na politickú situáciu v krajine“. Vládu rozpustili za politického chaosu, vyvolaného hrozbou predsedu najväčšej západopakistanskej politickej skupiny ľu­dovej strany Zulikara AH Bhutta, že 83 poslancov tejto stra ny bude bojkotovať blížiace sa zasadanie pakistanského zá­konodarného zhromaždenia, ak vedenie východopakistanskej Ľudovej ligy zotrvá na požiadavke rozsiahlej autonómie pre východnú časť krajiny. Parlament sa má zísť o desať dní v hlavnom meste Vý­chodného Pakistanu Dháke s jedinou úlohou: vypracovať novú ústavu krajiny. Ľudová liga v ňom má absolútnu väčši­nu; je] poslanci obsadili 167 z 313 kresiel, čo znamená, že svoje autonomistické požiadavky môže ľahko presadiť a uzá­koniť. „Operácia Laos" nepostúpila ani o krok ■ Tel Aviv sa nevzdáva expan­zívnej politiky p| Pakistanský prezident rozpustil vládu H Healey o otáz­kach európskej bezpečností ■ Americko-izraelská akcia v Bruseli Ťažké straty agresorov SAIGON (čstk) — Na celom (roňte v neprehľadnom hor­skom teréne medzi Laosom a južným Vietnamom pokračovali včera zničujúce protiúdery in­­dočínskvch vlastencov proti saigonskému intervenčnému zboru. Saigonski a americkí dô­stojníci priznávajú, že „operá­cia Laos“ už štyri dni nepostú­pila ani o krok a že agresori utrpeli ťažké straty. Ustupujúci 39. prepadový prápor saigonských vojsk zo základne Phu Loc „prakticky prestal jestvovať“, napísal spravodajca americkej tlačovej agentúry UPI. Po piatich dňoch urputných bojov vyradili z bo­ja 90 percent jeho príslušní­kov. Keď prileteli v nedeľu na stanoviště tohto práporu na kóte 500 severozápadne od Lan Vana americké vrtuľníky, aby odviezli zranených, šľapali zdemoralizovaní saigonskí vo­jaci po svojich zranených dru­hoch a drali sa sami do vrtúľ- VYSLANCI SIONISTOV MOSKVA (čstk) — Ako vysvitá z programu takzvanej „svetovej konferencie na ocbranu soviet­skych Židov”, ktorý už dostali novinári, všetkých hlavných reč­níkov vyslali sionistické organizá­cie USA a Izraela; napokon viac ako tretina účastníkov príde do Bruselu zo zámoria. Dokonca aj nezasväteným je jasné, že sionis­tická „konferencia“ v Bruseli je spoločnou americko-izraelskou ak­ciou”, konštatuje v tejto súvis­losti bruselský spravodajca Prav­dy. „Má zhoršiť medzinárodné ovzdušie a odviesť pozornosť sve­tovej verejnosti od agresívnej po­litiky USA v Indočíne a Izraela na Strednom východe.“ CIA FINANCUJE TEROR BRUSEL (čstk) — Represia e politický teror v Dominikánskej republike nadobúdajú v posled­nom čase dramatický rozmach, hovorí sa vo vyhlášeni medziná­rodného združenia demokratic­kých právnikov, uverejnenom v Bruseli. Teroristické organizácie, ktoré zjavne financuje americká CIA, sa dopúšfajú vrážd, v kra­jine sa nezákonne zatýka a mu­čia politickí väzni. Množia sa re­presie proti demokratickej časti tlače, odborom, pokrokovým kňa­zom a študentom. níkov, uviedol ďalej americký spravodajca. Pri tejto akcii bo­lo zničených 6 amerických vr­tuľníkov. Saigonské vojská sa podľa včerajších správ chystajú vy­budovať na laoskom území v hĺbke 45 km od hraníc s juž­ným Vietnamom 5 nových zá­kladní. Americké pramene kon­štatujú, že tieto opevnené bo­dy už mali tento týždeň jest­vovať, ale ich výstavbu preka-zili neustále protiútoky oslobo­dzovacích síl. Vlastenci udržujú tlak na zá­kladňu špeciálnych síl pravico­vého laoského generála Vang Paa v Long chengu. Podľa vče­rajších správ obsadili postupu­júce oslobodzovacie jednotky štyri postavenia pri Long chen­gu a ostreľujú raketami Vang Paov hlavný stan. Long cheng je strediskom operácií CIA v Laose. Názory amerických Židov NEW YORK (čstk) — Takmer polovica amerických Židov je pre­svedčená, že Spojené štáty by mali podporovat Izrael aj za cenu rizika, že sa samy vojensky zapletú do konfliktu. A viac ako 95 percent usudzuje, že USA majú Izraelu pomáhat diplomaticky aj vojenskými dodávkami. Vyplýva to z výskumu, ktorý urobil Gal­­lupov ústav. Naproti lomu výskum ukázal, že 71 percent americ­kých Židov neschvaluje taktiku newyorskej sionistickej organizá­cie, ktorá v minulých týždňoch napádala sovietskych diplomatov a snažila sa hrubými útokmi sťažil ich činnost, rovnako ako čin­nost iných sovietskych občanov v USA. Izraelské odmietnutie KÄHIRA — (čstk) — Izrael­ské komuniké, uverejnené po nedeľňajšej schôdzi vlády, zna­mená „jasné a kategorické od­mietnutie“ návrhov osobitného splnomocnenca OSN pre Stred­ný východ dar. Gunnara Jarrin­­ga, ktorý žiadal, aby sa Izrael zaviazal, že stiahne svoje voj­ská z okupovaných arabských území podľa rezolúcie Bezpeč­nostnej rady OSN z 22. novem­bra 1967. Vyhlásil to oficiálny predstaviteľ ZAR po nedeľňaj­šej schôdzi egyptskej vlády, ktorá prerokúvala najnovšiu situáciu na Strednom východe. „Izraelské komuniké“, dodal egyptský predstaviteľ „znova ukazuje zámer Izraela pokra­čovať v expanzívnej politike, čo je porušením rezolúcie Bez­pečnostnej rady a Charty OSN“. Dodal, že zodpovednosť teraz odpočíva na Bezpečnostnej ra­de OSN, ktorá sa má podľa egyptského názoru vyjadriť na základe správy, ktorú jej pred­loží generálny tajomník OSN U Thant. TORNÁDO V USA WASHINGTON (čstk) — Torná­da, ktoré sa prehnali v noci na včera cez americké štáty Missis­sippi a Louisiana spôsobili podľa stále ešte neukončenej bilancie smrť 53 osôb a zranili veľký po­čet ľudí. Predstaviteľ polície v Mississippi vyhlásil novinárom, že počet mŕtvych sa pravdepodobne ešte zvýši. PODPORUJE BRANDTA LONDÝN (čstk) — Denis Hea ley, predstaviteľ labouristickej strany pre zahraničnú politiku a člen „tieňového kabinetu“ Harol­­da Wilsona napísal do labouris­tického časopisu „International Briefing” článok, v ktorom aktív­ne podporuje politiku západone­­meckého kancelára Brandta voči socialistickým krajinám a stavia sa za myšlienku zvolať konferen­ciu o európskej bezpečnosti. Po­dľa jeho názoru by bolo účelné zvolať sériu konferencií, ktoré by sa zaoberali jednotlivými otáz­kami a ktoré by sa postupne zmenili na akúsi stálu inštitúciu. OD DVOJSTRANNÉ) 00 MNOHOSTRANNE! DO AKTÍVNEJŠIEHO OBDOBIA PRÍPRAVY CELOEURÓPSKEJ KONFERENCIE B UKUREŠTSKÁ PORADA ministrov zahraničných vecí siedmich socialistických krajín, ktorá sa skončila v minulých dňoch, upriamila pozornosť na zvolanie celoeurópskej konferencie o bezpeč­nosti. Sedem socialistických krajín, ktoré sú Ini­ciátormi myšlienky a návrhu zvolať konferenciu, dbajú o to, aby sa popri mnohých denných prob­lémoch videl jasne cief, o dosiahnutie ktorého sa musia európská štáty a národy usilovať, ak sa v Európe, kde sa stretávajú armády dvoch vo­jenských zoskupení s najväčším arzenálom zbraní, má dosiahnuť stabilizovaný mier. Možno, pravda, namietať, že z Bukurešti nevy­šiel nejaký nový návrh, či organizačný, alebo bo­du programu. Lenže v tomto smere už netreba nič nové povedať. Bolo by na škodu veci, keby sa program konferencie mal ešte rozmnožiť. Pre prvú schôdzku je navrhnutý program už i tak dosť široký. Malo by sa na nej prerokovať to, čo je najnaliehavejšie a otázky, ktoré socialistické kra­jiny navrhli, za najnaliehavejšie aj považovať možno. Socialistické krajiny brali do úvahy aj ná­zory iných krajín, ktoré nie sú spoločne s nimi v jednom zoskupení. Aj po organizačnej stránke sú návrhy jasné — o účastníkoch niet sporov, fínska vláda navrhla aj prípravnú poradu konfe­rencie na úrovni diplomatických zastúpení v Hel­sinkách, je ochotná vo svojom hlavnom meste po­riadat aj samotnú konferenciu. Nemalo preto zmyslu rozmnožovať ešte návrhy. Na čo bukureštská porada naliehala bolo, aby sa príprava konferencie neoddiaľovaia, ale urých­ľovala. Aby sa prípravné schôdzky bezodkladne uskutočnil!, prerokovali sa a skoordinovali otázky, spojené so zvolaním konferencie. Na dvojstran­ných schôdzkach štátnikov európskych krajín sa už pripravila pôdu pre obdobie mnohostrannej prípravy. Bukureštská porada socialistických krajín oce­nila pozitívny vývoj, ku ktorému došlo v posled­nom čase v Európe. Spomeňme len uzavretie zmlúv medzi Nemeckou spolkovou republikou a Sovietskym zväzom a Poľskom. Čaká sa na roko­vanie NSR s Československom, my sme už dávno pripravení, vedú sa rozhovory medzi štátnymi ta­jomníkmi dvoch nemeckých štátov, o Západnom Berlíne rokujú veľvyslanci štyroch veľmocí. Bolo tiy však veľkou stratou času, keby sa malo vyčkávať, kedy sa vyriešia všetky tieto a iné európske problémy. Tým skôr, že niektorí nepria­telia zvolania celoeurópskej konferencie vyslove­ne zneužívajú rokovania, napríklad o Západnom Berlíne, aby zvolanie konferencie oddiaľovali. Sta­vajú rozličné podmienky, junktimy, lebo sa neod­vážia povedať jasne nie. Tým by sa zdiskreditovali vo svetovej, európskej aj domácej verejnosti. Cesta kladenia podmienok a „balíkov”, spájania otázok, ktoré spolu nesúvisia, sa im zdá byť menej ne­bezpečnou ako sa vzpriečiť vývoju. Nemožno sa však oddávať ilúziám, že tento ne­vyhnutný vývoj, skôr či neskôr si vynúti zvolanie celoeurópskej konferencie nejako automaticky. Vývoj prinesie konferenciu len keď sa neúnavne, cieľavedome bude verejnosť burcovať, keď bude sa dožadovať od svojich vlád, aby sa bezodkladne zúčastnili praktickej mnohostrannej prípravy kon­ferencie. Socialistické krajiny — ako to potvrdila aj bukureštská schôdzka ministrov zahraničných vecí siedmich štátov — nespúšťajú zo svojej opti­ky túto požiadavku, nenechávajú odviesť pozor­nosť od tohto cieľa, ale nenstále a vytrvalo upo­zorňujú, že konferencia nemôže zísť z programu európskych národov a štátov a jej usporiadanie si vynucuje život a bezpečnostné záujmy Európy. (K) Sila sovietskeho námorníctva KU DŇU SOVIETSKEJ AR­MÁDY A VOJENSKÉHO NÁMORNÍCTVA \l UPLYNULÝCH dvoch ro­v koch sovietske lode viac než stokrát kotvili v prísta­voch takmer šesťdesiatich kra­jín. Pri diaľkových plavbách zdokonaľujú posádky soviet­skych lodí svoj námorný vý­cvik a bojovú prípravu. Vy­hlásil to spravodajcovi týžden­níka „Nedelja” admirál Alexe­­jev, zástupca náčelníka hlav­ného štábu vojenského námor­níctva ZSSR v súvislosti s dneš­a ným Dňom Sovietskej armády vojenského námorníctva. Práve teraz končí jeden z od­dielov sovietskeho loďstva po­byt v kubánskych prístavoch, druhý na čele s krížnikom „Alexander Suvorov” sa plaví v Indickom oceáne. Veľa bo­jových lodí a významných oceänografických lodí je v Ti­chom a Indickom oceáne, v Stredozemnom mori atď. „Agresívne kruhy imperialis­tických štátov sú znepokoje­né rastom sily sovietskeho vo­jenského námorníctva,“ pove­dal ďalej admirál Alexejev. „Dobre chápu, že naše námor­níctvo predstavuje mohutnú silu schopnú spoľahlivo brániť vec mieru i naše štátne záuj­my v ktorejkoľvek morskej oblasti.” izraelský špión PRIPRAVUJE SA SÜD ® MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY AFÉRY ® MIERNY TREST? V druhej polovici apríla za­sadne pred švajčiarskym spol­kovým súdom v Lausanne na lavici obžalovaných bývalý za­mestnanec švajčiarskej firmy „Sulzer A. G.“ Alfred Frauen­knecht, ktorý je v súčasnej dobe vo vyšetrovacej väzbe a je obvinený zo špionáže v pros­pech Izraela. Špionážna čin­nosť, ktorej sa dopustil v ro­koch 1968—1969, bola neoby­čajne rozsiahla a vo svojich dôsledkoch nebozpečná. Dotkla sa veľmi citeľne zahranično­politických záujmov Švajčiar­ska a švajčiarskej neutrality. Francúzske letecké závody Dassault predali v polovici šesťdesiatych rokov švajčiar­skej firme „Sulzer A. B.“ veľ­ké množstvo technickej doku­mentácie strojov určených na výrobu súčiastok vojenského lietadla typu „Mirage IV“. Tá­to dokumentácia umožnila švajčiarskej firme, aby vyrá­bala niektoré diely a súčiast­ky k uvedenému vojenskému stroju vo francúzskej licencii. Medzi oboma partnermi bolo vyslovene dohodnuté, že švaj­čiarska firma dokumentáciu zničí, ak bude mať potrebný strojový park k dispozícii. Na jeseň roku 1968 mala byť do­kumentácia zničená. Touto úlo­hou poverili zamestnanca fir­my „Sulzer A. G.“ Frauen­­knechta. V tom čase potřebo val Izrael náhradné diely k strojom „Mirage“, ktoré mu však Francúzsko s ohľadom na konflikt na Strednom východe odmietlo dať. Izraelská špio­nážna služba preto vyvinula veľké úsilie, aby získala do­kumentáciu k strojom, na kto­rých možno náhradné súčiast­ky vyrábať. Nadviazala kon takt s Frauenknechtom a pri­sľúbila mu vysokú odmenu. Frauenknecht tejto ponuke ne­odolal. Spoločne s ďalšími po­­mncníknki odviezol tajne zo závodu viac než 20 debien pl­ných plánov a dokumentov a vyinkasoval za to od izrael­skej rozviedky 860 tisíc fran­kov. Izraelskej špionážnej službe sa podarilo odviezť plá­ny zo Švajčiarska. Krátko po tom, čo boli tie­to machinácie odhalené, uro­bil Frauenknecht plné dozná­me. Skutočnosť, že neutrálne Švajčiarsko takýmto spôsobom poskytlo Izraelu vojenské vý­hody, musela, pochopiteľne, vzbudiť značnú nevôľu predo­všetkým v arabských kraji­nách. Teraz sa očakáva, či švajčiarske orgány usvedčené­ho špióna aspoň spravodlivo potrestajú. Sú opodstatnené obavy, že sa tak nestane. V novembri 1970 vyniesli rozsu dok nad riaditeľom zbrojár­skych závodov Oerlikon dr. Biihrlom, ktorého súdili za ilegálny vývoz zbraní. Biihrle, švajčiarsky Krupp, bol odsú­dený len na podmienečný trest. (jb) $ VYHLÁSENIE PALESTÍNCOV Podľa komuniké vydaného v ns­­deľu v Damasku Ústredný výbor Organizácie pre oslobodenie Pa­lestíny (OLP) a všetky palestínske organizácie v ňom zastúpené jed­nomyseľne odmietli návrhy na zriadenie palestínskeho štátu na území okupovaného Jordánska a pásma Gazy. 9 PROVOKAČNÝ MANÉVER Sovietskeho veľvyslanca v Belgic­ku F. Moločkova prijal včera v Bruseli ničných belgický minister zahra­vecí Pierre Harmel na rozhovor o otázke sionistického kongresu, ktorý sa začína dnes v belgickom hlavnom meste. So­vietsky veľvyslanec zdôraznil, že zvolanie tohto zjazdu je hrubým provokačným manévrom sionistic­kého hnutia proti Sovietskemu zväzu. @ PREPUSTILI KONZULA Uruguajská ilegálna organizácia Tupamaros prepustila brazílskeho konzula Aloysia Diása Gomida, ktorého uniesla a držala v zajatí 205 dní. Konzula prépustill v úpl­nom poriadku krátko po tom, keď sa v Uruguaji obnovili ústavné záruky. Bola to podmienka, ktorú Tupamaros určili na konzulove prepustenie. V rukách Tupamaros sú naďalej americký poľnohospo­dársky expert Fly a britský veľ­vyslanec Jackson. ® RAST SPOTREBY V ZSSR V novej päťročnici si budú môcť obyvatelia ZSSR nakúpiť o 40 percent viac potravín, odevov, predmetov dlhodobej spotreby a ostatného tovaru širokej spotreby, oznámil spravodajcovi TASS mi­nister obchodu ZSSR Alexander Strujev. Prvý raz v histórii so­vietskej ekonomiky je prírastok výroby spotrebných predmetov vyšší ako vo výrobných prostried­koch. 3 ZAJALI AMERICKÚ LOĎ Ecuador zajal ďalšiu americkú ry­bársku loď, ktorá lovila bez po­volenia v jeho výsostných vodách. Loď v nedeľu eskortovali na ecu­­adorskú námornú základňu Sali nas s nákladom 110 ton rýb. Je to od začiatku tohto roku 19. americká rybárska loď, zajatá v Ecuadore za nezákonný rybolov. © ZRUŠIL NÁVŠTEVU Jordánsky kráľ Husajn zrušil svo­ju návštevu v Káhire, chystanú na 25. februára. lebo vláda ZAR vyjadrila námietkv voči iordán­­skemu ministerskému predsedov! Vasfímu Talioví, ktorý ho mal sprevádzať. 3 O DISKRIMINÁCII Včera začala v ženevskom Paláci národov rokovať komisia OSN pre ľudské práva. Hlavnú pozornosť zameriava na rasovú diskriminá­ciu v Juhoafrickej republike. 3 NOVÉ MESTÁ Vyše 100 nových miest sa objavilo v minulej päťročnici na strán­kach atlasu ZSSR. Vyrástli hlavne v blízkosti veľkých ložísk surovín a v oblastiach s vysokou produk­ciou poľnohospodárskych plodín. m BRIGÁDY V CHILE Stovky mladých ľudí, prevažne z Argentíny, Uruguaja, Bolívie a Peru, odišli so skupinami čílskych študentov do rôznych oblastí Chi­le, aby sa tak dobrovoľne zúčast­nili na letných brigádach. Ich význam podčiarkuje to, že k nim dala podnet čílska vláda ľudovej jednoty na čele s Salvadorom Allendem.prezidentom 3 NEI WIN V LONDÝNE Do Londýna prišiel v nedeľu ve­čer predseda barmskej Revolučnej rady Nei Win. Jeho príchod moti­vujú zdravotné dôvody. 3 ZBORNÍK Budapeštianske Kossuthovo nakla­dateľstvo politickej literatúry vy­dalo zborník článkov a prejavov Leonida Brežneva z posledných 5 rokov. Denník Magyar Hírlap v recenzii zdôraznil, že témou ob­sahu knihy je „boj za naše spo­ločné veľké ciele a ideály“. 9 KUBÁNSKY CUKOR Kuba vyrobila v nedeľu druhý mi­lión ton cukru. V tohtoročnej kampani sa má vyrobiť spolu se­dem miliónov. K úspešnému zberu je zamerané úsilie celej krajiny. Zmodernizovali sa niektoré cukro­vary a na plantážach pracujú stovky nových kombajnov na se­kanie cukrovej trstiny. 9 P. POPOVIČ V LIPSKU Sovietsky kozmonaut Pavel Popo­­vič, ktorý je na priateľskej náv­števe v NDR, navštivil v nedeľu múzeum „Iskry“ v Lipsku. V tom­to dome pod vedením V. I. Leni­na vyšlo prvé Číslo ruského mar­xistického časopisu „Iskra“. 9 NEHODY Hoci sa vo Francúzsku ešte zďa­leka nezačala jarná automobilová sezóna, počet mŕtvych pri cest­ných automobilových nehodách sa nedeľu čo nedeľu približuje stov­ke. Minulú nedeľu zahynulo na francúzskych cjBsfách 82 osôb. Tú­to nedeľu už 87 osôb.

Next