Slovenské Pohľady, 1852 (IV/1-9)
1852-07-07 / No. 1
Číslo 1. Dňa 7. Čei'venca 1852. Diel IV. Slov. Pohlady vychodia každú stredu na jednom hárku, pri konci každého mesiaca na poldruha. Redaktor býva v Hlbokom, poslednia počta: Senica. — Predpláca sa n Exped. v Trnave(Pekarskáulicač. 19 9) na celý ročník s poctou 6 zL na polr. 3 zl., na na literatúru, umenie a život. Redaktor* J. M. Kurban. štvrl roka 1 zl. 30 gr: str. Bez počty s odberaním si vlastným u Expé^ dicie o 10 hod. r., cďor. 5zl., polroč.2zl. 30gr. štvriroč. 1 zl. 15 gr.str. Za 1 riadok ohlasov v „Obchodníku“ sa piati 3 gr. str., keď je viac razy tlačený -2 gr. str -•■•-“*=•-■•1-1 if Pozor! Prišlo nám dakolko vPozorov“, čo je znak, že tento štiep nie je tak celkom nemilým, a preto radi ho po. necháváme zase i v tomto diele, a tešíme sa, že tenraz nie už viac my sami ale aj iní rodáci naši, čast to obecenstva nášho upozorňuvat počínajú národ náš na veci a dôležitosfi obecne potrebne a užitočné. Lebo, nech soin dobrý doteraz to nijako neišlo. Najprú ľudia kritizuvali, potom keď sme my kritizovat počali, dudlali, hnevali sa a vystavovali theorie ako by vraj časopis zria. dený byt mal, a keď sme my chytro zriadili časopis náš tak, ako si bo priali, tu — ach tu tíšina nastala, „no“ povedá „tak je dobre, teraz je to už tak, ako to byt má!“ Lež čo chosna, teraz zase my hovoríme, nie je dobre, nie tak má byt, my by sme to ináč chceli videí, takto: keď ste si páni moji vystavili theorie, keď my sme často i proti vôlí svojej Vás poslúchali (v zá‘ tvorkach nech je řečeno, my by sme pre články vedecké i viastnie i našich p. p. Spolupracovníkov ako Štúra, Godru, Geromettu, a f. ď, račej boli mali svazky, ako tu tieto čísla, nech mlčíme o inších okolnostiach, menovito peňažitých potrebách nám sa takto rozmnoživších) zria_ diac časopis úľa potrieb vami samými vyslovovaných, teraz že už i vy pracujte, chyťte pero, a sprobujte sami tiež robit ako diktujete. Lež dobre, teraz sa už tuším i my budeme môct spokojit, aspoň ako vidíme viaeej pier sa hýbat počína, a preto ustupujeme my do pozadia a nechávame hovořit priatelov národa nášho, ktorých, ako vidno rozohnila tá chúlostivost a ogabalost dočasná národa. My len ešte k potešeniu to dodávame, že sa veci uz troštička ináč utvarovaí počínajú; pravda, že je to ešte všetko nie také, aby nebolo na mieste to, čo tu nižie, a ta ďalej naši ctení p. p. dopisovatelia rozprávajú. Všetky .„Pozory“, ako sa to samo sebou rozumie nemôžeme v jednom čísle podat, a preto prosíme ostatních pánov o maličké pozhovenia. Nasleduje teda prvej, ako tie druhé, čo nasledoval budú došlý S Pozor! Čo nám Slovákom treba? Nemožno, aby dakdo so životom Slovenska nášho kolko- tolko obznáme- SL Pohľady, Diel IV. ný a jemu prajný, s terajším jeho stavom spokojným bol. Lebo tak to všetkno o.spanlivo ide, akoby kr.v vysichala v žilách a kraje naše na suchotiny trpěly. Seknút pravda musela tá predošlá bystrost a Živost, ktorú tak znamenite i prebúdzať i udržiaval Národnie Nov. p. Štúrove umelý. Nielen jednotlivci, ale aj celie kmeny a národy keď sa ím v búrach minulých žila sekla a krvi ubudlo, oslabnút a ztišit musely. Boje literárne o vlastnorodné a len príbuzné formy v reči povstali, i chvála Bohu prestali, s úplným svífazením domácich a vlastných. Ale tak to predca ešte neide, a nechce ist v živote našom, akoby treba bolo, a mohlo ist. Žial napadá pravého syna národa. Taký žial vyjavuje i vel. Redakcia Pohladpv v č. 22 b. r. pri zpomenutí záležitost/ Živeny smutných. A tu vidiac, ako aj iní nespokojní sú so stavom behu vecí naších národních, čo od dávna na srdci nosím, týra najlepším úmyslom prednášam milým mojím Rodákom. Slovák má tú náturu, že sa rád dáva ponúkať k vykonaniu dačoho, nájme s ustáváním a litrovou spojeného, aJe keď má dobrých ponukáčov, a ochotných poučovatelov, čoby si pri tom aj trošičku podudral, konečne on to predea vykoná. Veci „Živeny“ sa držiac, slušne vytýka vel. Redakcia pánom Vydavatelom, že pri—krátka lehotu ku predplatkom určili, —ačkolvek „Živena“ skvelú budúcnost na Sloveusku očakával môže — ale slušne na oči vyhadzuje aj Obecenstvu nechut a ogabalost a t, d. Čo že nám tu zpomôct môže, v čom je chyba ? — Mojím zdaním chyba je v rozkusenosti a roztratenosti našej. Tak sme potratení sosobitnení, každý pre sebá vo svojom kútiku žijúci, že sotva jeden o druhom vieme, čo priam i v blízkostí sa nachodíme. A v tomto stave sa žiadne predsebratie daril nemôže. Už pred viac rokmi som v Nár. slov. Nov. bol narádzal, že by v každom okrese, lebo stolici, lebo v akejkolvek okolici bolo potrebno mat mužov, dvoch, troch, a podlá obšírnosti okolia aj viac, ktoríby přejali na sebá predplatkov alebo inších príspevkov shieranie, prehadzovanie v známost urodzovanie knižiek u nich v sklade sa nachodiacich a t. ď. 1