Slovenský Východ, jún 1922 (IV/124-144)
1922-06-01 / No. 124
Ročník IV. Cis. 124. V Košiciach, vo štvrtok 1. júna 1922. Za 80 halierov. V šetkým kultúrnym spolkom v Košiciach, Dnes schôdzka'zástupcov košických spolkov’v Národnom klube. — Košická výprava na kultúrny sjazd v Prešove, Iste sa neklameme ▼ prechovávaní tej nádeje, že nielen činní kultúrni pracovníci mesta Košíc, ale aj mnohí z československých občanov, zvlášf z inteligentov sa zúčastnia sjazda osvetových pracovníkov v Prešove 3., 4. a 5. júna. Košice musia ukázať, že sú opravdu centrom a srdcom východného Slovenska a že majú smysel pre kultúrne povinnosti, a preto sa musia dostaviť v čím väčšom počte. Cieľom zorganizovania celej výpravy, po prípade cieľom získania osobitného vlaku úctivé vyzývame všetkých, ktorí sa o sjazd zaujímajú a aspoň v nedeľu chcú zájsť do Prešova, aby svoj» mená naznačili v Národnom klube (Hlavná ulica), alebo delegátom jednotlivých spolkov, ktorých týmto povolávame na spoločnú poradu do Nár. klubu dnes, vo štvrtok o 18. hodine. Správa miestneho odboru Matice Slovenskej v Košiciach Zahraničná debata v Národ, shromáždění. Košice, 31. mája, Včera skončila sa v Národnom shromážděni československom debata o našej zahraničnej politike. V stredu liiinulého týždňa ministerský predseda a ministerzahraničných vecí mal výklad o našom stanovisku k janovskej konferencii a o pomere Československa k velkým politickým Otázkam europským. Zdôraznil, že musíme robiť politiku vlastnú a pokračovať na cestách nastúpených Malou dohodou spoločne s Poľskom. Tento smer v Janove získal si úspechov a úplne sa osvedčil. To je záruka mierneho vývoja Strednej Európy. Čo sa týka pomeru k Rusku volíme strednú cestu medzi tými, ktorí bez rozmýšľania chcú s Ruskom vstúpiť v zištný styk i s tými. ktorí za nevyhnutnú podmienku požadujú pád sovietského režimu. Rusko v skutočnosti bolo v Janove uznané, ide teraz teda len o právne uznanie. Do Janova minister Beneš, ako vravel pri odchode, odišiel bez veľkých nádeji, ale aj obáv a preto nie je div, že výsledkami tamojšími nebol prekvapený. Ako jeho jednanie aj jeho výklad bol striezlivé vecný, metodicky prepracovaný, tak ako Beneš vôbec politiku robí — vedecky presne. Štyridňová debata bola celkom na výške výkladu ministerského predsedu. Prehovorili rečníci strán parlamentnej väčšiny 1 opozície. Vážne slová, ktorá sa ozývaly snemovňou sú dôkazom totro, že začína sa chápať význam zahraničnej politiky a že sa o jej problémoch vážne premýšľa. V zahraničnej politike zúčastňujú sa štáty a nikdy nie strany jednotlivých dŕžav. Preto je veľmi žiadúci vplyv spôsobov i hľadísk robenia zahraničnej politiky aj na politiku vnútornú, aby sa neupadalo do zmäteného víru snáh. žiadostí a predstáv, v ktoré sa vždy upadá, keď sa robí politika strannícka. Do istej miery je pravdivé slovo mysliteľa, že vlastne celá politika je zahraničnou. My však často ešte tonieme v stranníctve a sú i istí ľudia, ktorí sa domnievajú, že zähraničná politika je oeobnou záležitosťou tých, ktorí ju robia. Tak tomu bývalo a bývavalo, ale politika československá musí bvť — a v rukách Benešových skutočne je —'zodpovednou národu a jeho konštitučným predstaviteľom. V popredí stavala otázka ruská. Už z toho sa vidí veľká dôležitosť štátna i národná tejto veci pre nás. Pomer k Rusku, ruskej revolúcii a Rusom je jedným zo životných, záujmov našich a pri tom tento pomer je problémom, priamo povedané —- duševne vnútorným. O ruskej otázke hovorili dr. H a j n i dr. K r a m á f, dr. Hodža a Igor Hrušovský. Národní demokrati stoja ovšem na stanovisku, že s Ruskom nemožno vážne jednať, dokiaľ tam komunizmus nepadol. Na celkom obrátenom pólu stojí dr. Bohumír ŠmeraL Komunista SmeraT zastával úplne stanovisko Lenina a Trockého. Do debaty zasiahol jeden z prjvých a postavil sa otvo;ene proti celej jpolitike Masarykovej a Benešove j. Vytýka, že sa mýlili vo troch základných veciach: 1. Nesprávne posudzovali smysel a ideu svetovej vojny, 2. chybne vykladajú ruskú revolúciu. 3. preceňujú pevnosť dohody. Šmeral hovoril celkom ako zástupca sovietskej vlády a nepostrehol ani, že sami sovietski diplomati zdôrazňujú, že nesmie sa smiešať ^ovietskä vláda s III. internacionálou. A nebýva zvykom, žeby cudzie vlády v cujäzích snemovniach mávaly svojich zástupcov. Ale predsa môžeme veriť, že, čo Šmeral vykladal, bral vážne podľa svojho presvedčenia. Polemikou s nim najviac zaoberal sa dr. Beneš v utorkovej odpovedi. Zo slovenských poslancov veľmi pekná bola reč dra Milana Hodžu a Hrušovského. Obidvaja s Benešom úplne súhlasia a je čudné prečo „čas“ Hodžovi vytýka nemeckú orientáciu. Dr Hodža zvlášť presvedčivo upozorňuje, že obnova Ruska je obnovou poľnohospodárskej výroby v Rusku, čo akoby často ztrácalo sa z myslí, keď s Ruskom sa ráta ako s priemyslovým západoeurópskym štátom. Ďalej Hodža poukazuje na stále hroziace nebezpečenstvá na našich južných hraniciach od neodzbrojených Maďarov a vyzýva k zabezpečeniu. Hrušovský opäť prebral vyzývavé chovanie Maďarov na janovskej konferencii. Z ľudákov prehovoril dr. B u d a y a O n d e r č o. Ani jeden nedržali sa predmetu, ale prešli celkom na slovenské pomery. Nemci maľovali čerta na stenu a veríme im že viac by sa im v Europe páčilo bez mierových smlúv, alebo s takými, ktoré Nemci diktovali. Vedľa nich smočili si i Maďari. Posledný deň debaty ujal sa slova opäť dr. Beneš. Jeho polemiku so Smeralom priniesli sme včera. Tu Beneš oznámil I dôležitú vec o obchodnej smluve s Ruskom. Po skončení janovskej konlerencie dr. G i r s a v Janove vyjednával s Rusmi text obchodnej sinluvy. Od europských záväzkov a vôle Nár. shromážděnia závisí len, aby smluva vošla do platnosti. O sebe Beneš za reči poznamenal, že predsedom ministerstva je len dočasne. Jeho expozé bolo schválené proti hlasom Nemcov, komunistov a ľudákov Nemci akosi sa ešte omlúvali, že nehlasovali, poneváč nemali času zasadnúť na svoje miesta, lebo predseda Tomášek rýchlo zvonil. O ľudákoch i komunisíocľ sme presvedčení, že ak by neišlo o demonštráciu, ale vážne mali priložiť ruku k dielu, že by tiež prisvedčili stanovisku Benešovmu. Šťastie v politike má len ten, kto ho zasluhuje. L, S. Pri vtelenie Zemplíha do veľkej župy Košickej. Bude uskutočnené í. júla t. r. — Minister dr. M i č u r a do Michaloviec. — Oravskú i jpu prevezme turčiansky župan Dula, Liptovskú gemerský župan dr. J e s e n s ký (Pôv. zpráva „Slovenského Východu.] Michalovce, 31. mája. Najneskoršie 1. júla 1922. má byť županát Zemplínskej župy rozpustený a na Jeho mieste dočasne ostane expozitúra, zc značne menším počtom uradníctva. Ostanú y Michalovciach len 2 konceptní a asi kancelárskych úradníkov. Terajší župan dr. Michal Slávik otvor: v Michalovciach advokátsku kanceláriu a tým odchádza z verejného života jedon 2 najzaslúženejších pracovníkov na východnom Slovensku, ktorý jedine má zásluhu na tom, že sa pomery v župe Zemplínskej konzolidovaly. Dr. Michal Slávik nesklama naše nádeje, ktoré sme naň kládli pri iehr nastúpení ako zemplínskeho župana. Poznali sme v ňom obetavého, spravodlivého a výborného národovca. Úprimne-ľutujeme jeho odchod a sme radí. že ostane tuná na východe ďaiej medzi nami, budeme tn mať aspoň jedného, slovenského advokáta V najkratšej dobe príde do Zempliua minister dr. Martin M í č u r a v sprievode županov dr. K á 11 a y a a dr. R u m a n, a, kto rí prídu prevziať župu. O správcovi expozitúry nie je ešte rozhodnuté, a bude vymenovaný až po príchode pána ministra Tým príde pod správu dr. Rumana zase jedna župa, zato ale bude Spišská župa. ktorú dosiaľ spravoval košický župan odovzdaná pocl správu gemerského župané dr. J e s e n s k é h o, Súčasne odchádza oravský župan dr Vladimír Pivko a bude vymenovaný verejným notárom v Bratislave. Správou oravskej župy bude poverený turčiansky župan Igor Dula. Odchodom oravského župana uprázdiň sa aj župa Liptovská správou ktorej bude poverený dr. Ján Jesenský, gemerský župan, Nový vynález? Viedeň. 31. V Tel. Comp. oznamuje z Pešti: Maďarský inžinier S z a b ó zkonstruoval dialkotlačový stroj, ktorým možno prenášať po drôte bez drôtu na neobmedzenú vzdialenosť tlačové sadzby. Prístroj možno zapojiť aj do teí. siete. Vynálezca hod'á umožniť tým spôsobom súčasne vychádzanie veľkýct časopisov v rozličných častiach sveta be2 použitia pošty a telegrafu Dnešná situácia a požiar v Kežmarku. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu“). ' I. Kežmarok, 29. mája Pasívnou resistenciou členov mestského zastupiteľstva prinesené bolo mesto do tak ťažkého položenia, že horko-ťažko laboruje týždeň od týždňa, aby malo čím zaokryť svo:ie riadne výdavky. Bude záhodno prehovoriť vopred o príčinách tejto passlvnej resistencie, kým rozpíšeme sa o požiaru samotnom, ktorý doniesol mesto do insoivencie. Jediný zo všetkých úradov kežmarských bol mestský dom až do doby nedávnej doménou tunajších maďarofilskýcli živlov. Náš človek nemal tam žiadného práva, žiadneho zastania, ba vr štátnej reči sa tam ani nemohol s daktorými referentmi dohovoriť. Úradníctvo nevdojak plulo v maďarónskych vodách pod vplyvom křesťansko socialistickej strany, ktorá celý mestský dom ovládala. Orgán kresť. soc. „Karpathenpost“ dirigoval mestský dom. Všetky dodávky z mestského domu išly do vreca kresť. socialistického. Úradovanie vnútorné bolo až do nedávna maďarské, s malými výnimkami tiež nemecké, a chudobná slovenčina plakala pred mestským domom. Za výletu nebohého Karola do Maďarska uznala vrchnosť tento stav za neudržateľný a vymenovala na mestský dom Slováka vopred vládnym komisárom, neskoršie mešťanostom. Z národnostného hľadiska bol tento fakt pre tunajších maďaro-nemcov prijateľný, lebo hore menovaný, hoc zaviedol zaraz vnútorné úradovanie slovenské, vo styku so stránkami bol až úzkostlivý, aby národnostné city tunajšieho obyvateľstva neurážal, ba hockedy musel až potlačovať radikalizmus svojich referentov. Kresťanskí socialisti protestovali, protestovali —, ale kooperovali s mestským domom a účastnili sa pojednávania. Horšie však bolo, keď išlo o vrecové záujmy dosiaľ privilegovaných vrstiev. Nový vodca mesta konštatoval, že mestské objekty sú nevyužitkované. Chcel vyprázdniť od vojska mestskú sálu, ju adoptovať a tak otvoriť pre mesto nový zdroj príjmov. Ale tým ohrozil by prosperita dosiaľ jedinej sály v meste — sály obchodníkov a priemyselníkov. Z toho veliký krik, projekt v zastupiteľstve padnul. Mešťanosta konštatuje, že poistné z mestského majetku je privysoké. Vypíše sa konkurs a poistné je zadané firme inej o deväť tisíc lacnejšie. Tým pravda zrobí s! na smrť nepriateľa v tunajšom obchodníkovi, ktorý dosiaľ mal osoh z poistenia. Dodávky tlačív z mestského domu nenechávajú sa teraz už len „Karpathenpostu“ ako pred tým, ale sú rozdělované všetkým tlačiarňam. Druhý na smrť nepriateľ Mešťanosta dozná sa, že celkom slovenská časť Kežmarku — Mlynčoky, od Kežmarku 7 km vzdialená, nemá školy a 32 detí chodí do súsednej školy nemeckej. Vypros od vlády pomoc a chce postaviť jednotriedku slovenskú. Otvorene proti škole vystúpiť sa nemôže, vystúpi sa preto proti mešťanostovi. Kežmarok, ktorý dosiaľ akoby stál vo stredu Maďarska, sa začína prispôsobovať. Vzhľad mesta začína byť slovenský, na uliciach počuť slovenské pozdravy, na mestskom dome sa hovorí po slovensky. Z toho krik medzi maďaro-nemcami: „sme znásilňovaní, preč s dnešným systémom!“ Ale vrcholu dostúpila zloba krestanskosocialistická, keď vláda nariadila mestskej rade ustáliť príslušnosť ich vodcu býv. prof. Gyulu Andora Heftyho a tá podľa platných zákonov a nariadení konštatovala. že ten istý nemá tunajšej príslušnosti ani čs. štátneho občianstva. Besnenie proti