Slovenský Východ, jún 1922 (IV/124-144)

1922-06-01 / No. 124

Ročník IV. Cis. 124. V Košiciach, vo štvrtok 1. júna 1922. Za 80 halierov. V šetkým kultúrnym spolkom v Košiciach, Dnes schôdzka'zástupcov košických spolkov’v Národnom klube. — Košická výprava na kultúrny sjazd v Prešove, Iste sa neklameme ▼ prechovávaní tej nádeje, že nielen činní kultúrni pracov­níci mesta Košíc, ale aj mnohí z československých občanov, zvlášf z inteligentov sa zúčastnia sjazda osvetových pracovníkov v Prešove 3., 4. a 5. júna. Košice musia ukázať, že sú opravdu centrom a srdcom východného Slovenska a že majú smysel pre kultúrne povinnosti, a preto sa musia dostaviť v čím väčšom počte. Cieľom zorganizovania celej výpravy, po prípade cieľom získania osobitného vlaku úctivé vyzývame všetkých, ktorí sa o sjazd zaujímajú a aspoň v nedeľu chcú zájsť do Prešova, aby svoj» mená naznačili v Národnom klube (Hlavná ulica), alebo delegátom jednotlivých spolkov, ktorých týmto povolávame na spoločnú poradu do Nár. klubu dnes, vo štvrtok o 18. hodine. Správa miestneho odboru Matice Slovenskej v Košiciach Zahraničná debata v Národ, shromáždění. Košice, 31. mája, Včera skončila sa v Národnom shro­mážděni československom debata o našej zahraničnej politike. V stredu liiinulého týždňa ministerský predseda a minister­­zahraničných vecí mal výklad o našom stanovisku k janovskej konferencii a o pomere Československa k velkým poli­tickým Otázkam europským. Zdôraznil, že musíme robiť politiku vlastnú a pokra­čovať na cestách nastúpených Malou do­hodou spoločne s Poľskom. Tento smer v Janove získal si úspechov a úplne sa osvedčil. To je záruka mierneho vývoja Strednej Európy. Čo sa týka pomeru k Rusku volíme strednú cestu medzi tými, ktorí bez rozmýšľania chcú s Ruskom vstúpiť v zištný styk i s tými. ktorí za nevyhnutnú podmienku požadujú pád so­­vietského režimu. Rusko v skutočnosti bolo v Janove uznané, ide teraz teda len o právne uznanie. Do Janova minister Beneš, ako vravel pri odchode, odišiel bez veľkých nádeji, ale aj obáv a preto nie je div, že výsledkami tamojšími nebol prekvapený. Ako jeho jednanie aj jeho výklad bol striezlivé vecný, metodicky prepracovaný, tak ako Beneš vôbec politiku robí — vedecky presne. Štyridňová debata bola celkom na výš­ke výkladu ministerského predsedu. Pre­hovorili rečníci strán parlamentnej väčši­ny 1 opozície. Vážne slová, ktorá sa ozý­valy snemovňou sú dôkazom totro, že za­čína sa chápať význam zahraničnej poli­tiky a že sa o jej problémoch vážne pre­mýšľa. V zahraničnej politike zúčastňujú sa štáty a nikdy nie strany jednotlivých dŕžav. Preto je veľmi žiadúci vplyv spô­sobov i hľadísk robenia zahraničnej poli­tiky aj na politiku vnútornú, aby sa ne­­upadalo do zmäteného víru snáh. žiadostí a predstáv, v ktoré sa vždy upadá, keď sa robí politika strannícka. Do istej miery je pravdivé slovo mysliteľa, že vlastne celá politika je zahraničnou. My však ča­sto ešte tonieme v stranníctve a sú i istí ľudia, ktorí sa domnievajú, že zähraničná politika je oeobnou záležitosťou tých, kto­rí ju robia. Tak tomu bývalo a bývavalo, ale politika československá musí bvť — a v rukách Benešových skutočne je —­­'zodpovednou národu a jeho konštituč­ným predstaviteľom. V popredí stavala otázka ruská. Už z toho sa vidí veľká dôležitosť štátna i ná­rodná tejto veci pre nás. Pomer k Rusku, ruskej revolúcii a Rusom je jedným zo životných, záujmov našich a pri tom tento pomer je problémom, priamo povedané —- duševne vnútorným. O ruskej otázke hovorili dr. H a j n i dr. K r a m á f, dr. Hodža a Igor Hrušovský. Národní demokrati stoja ovšem na stanovisku, že s Ruskom nemožno vážne jednať, dokiaľ tam komunizmus nepadol. Na celkom obrátenom pólu stojí dr. Bo­humír ŠmeraL Komunista SmeraT za­stával úplne stanovisko Lenina a Tro­­ckého. Do debaty zasiahol jeden z pr­­jvých a postavil sa otvo;ene proti celej jpolitike Masarykovej a Benešo­ve j. Vytýka, že sa mýlili vo troch zá­kladných veciach: 1. Nesprávne posudzo­vali smysel a ideu svetovej vojny, 2. chybne vykladajú ruskú revolúciu. 3. pre­ceňujú pevnosť dohody. Šmeral hovoril celkom ako zástupca sovietskej vlády a nepostrehol ani, že sami sovietski diplo­mati zdôrazňujú, že nesmie sa smiešať ^ovietskä vláda s III. internacionálou. A nebýva zvykom, žeby cudzie vlády v cu­­jäzích snemovniach mávaly svojich zá­stupcov. Ale predsa môžeme veriť, že, čo Šmeral vykladal, bral vážne podľa svojho presvedčenia. Polemikou s nim najviac zaoberal sa dr. Beneš v utorkovej od­povedi. Zo slovenských poslancov veľmi pekná bola reč dra Milana Hodžu a Hru­šovského. Obidvaja s Benešom úplne súhlasia a je čudné prečo „čas“ Hodžovi vytýka nemeckú orientáciu. Dr Hodža zvlášť presvedčivo upozorňuje, že obno­va Ruska je obnovou poľnohospodárskej výroby v Rusku, čo akoby často ztráca­­lo sa z myslí, keď s Ruskom sa ráta ako s priemyslovým západoeurópskym štá­tom. Ďalej Hodža poukazuje na stále hro­ziace nebezpečenstvá na našich južných hraniciach od neodzbrojených Maďarov a vyzýva k zabezpečeniu. Hrušovský o­­päť prebral vyzývavé chovanie Maďarov na janovskej konferencii. Z ľudákov prehovoril dr. B u d a y a O n d e r č o. Ani jeden nedržali sa pred­metu, ale prešli celkom na slovenské po­mery. Nemci maľovali čerta na stenu a verí­me im že viac by sa im v Europe páčilo bez mierových smlúv, alebo s takými, ktoré Nemci diktovali. Vedľa nich smočili si i Maďari. Posledný deň debaty ujal sa slova o­­päť dr. Beneš. Jeho polemiku so Sme­­ralom priniesli sme včera. Tu Beneš o­­známil I dôležitú vec o obchodnej smluve s Ruskom. Po skončení janovskej konle­­rencie dr. G i r s a v Janove vyjednával s Rusmi text obchodnej sinluvy. Od europ­­ských záväzkov a vôle Nár. shromáždě­­nia závisí len, aby smluva vošla do plat­nosti. O sebe Beneš za reči poznamenal, že predsedom ministerstva je len dočasne. Jeho expozé bolo schválené proti hla­som Nemcov, komunistov a ľudákov Nemci akosi sa ešte omlúvali, že nehlaso­vali, poneváč nemali času zasadnúť na svoje miesta, lebo predseda Tomášek rýchlo zvonil. O ľudákoch i komunisíocľ sme presvedčení, že ak by neišlo o de­monštráciu, ale vážne mali priložiť ruku k dielu, že by tiež prisvedčili stanovisku Benešovmu. Šťastie v politike má len ten, kto ho za­sluhuje. L, S. Pri vtelenie Zemplíha do veľkej župy Košickej. Bude uskutočnené í. júla t. r. — Minister dr. M i č u r a do Michaloviec. — Oravskú i jpu prevezme turčiansky župan Dula, Liptovskú gemerský župan dr. J e s e n s ký (Pôv. zpráva „Slovenského Východu.] Michalovce, 31. mája. Najneskoršie 1. júla 1922. má byť župa­nát Zemplínskej župy rozpustený a na Je­ho mieste dočasne ostane expozitúra, zc značne menším počtom uradníctva. Ostanú y Michalovciach len 2 konceptní a asi kancelárskych úradníkov. Terajší župan dr. Michal Slávik otvor: v Michalovciach advokátsku kanceláriu a tým odchádza z verejného života jedon 2 najzaslúženejších pracovníkov na východ­nom Slovensku, ktorý jedine má zásluhu na tom, že sa pomery v župe Zemplínskej konzolidovaly. Dr. Michal Slávik nesklama naše nádeje, ktoré sme naň kládli pri iehr nastúpení ako zemplínskeho župana. Po­znali sme v ňom obetavého, spravodlivé­ho a výborného národovca. Úprimne-ľutu­jeme jeho odchod a sme radí. že ostane tuná na východe ďaiej medzi nami, budeme tn mať aspoň jedného, slovenského advo­káta V najkratšej dobe príde do Zempliua mi­nister dr. Martin M í č u r a v sprievode žu­panov dr. K á 11 a y a a dr. R u m a n, a, kto rí prídu prevziať župu. O správcovi expo­zitúry nie je ešte rozhodnuté, a bude vy­menovaný až po príchode pána ministra Tým príde pod správu dr. Rumana zase jedna župa, zato ale bude Spišská župa. ktorú dosiaľ spravoval košický župan o­­dovzdaná pocl správu gemerského župané dr. J e s e n s k é h o, Súčasne odchádza oravský župan dr Vladimír Pivko a bude vymenovaný ve­rejným notárom v Bratislave. Správou o­­ravskej župy bude poverený turčiansky župan Igor Dula. Odchodom oravského župana uprázdiň sa aj župa Liptovská sprá­vou ktorej bude poverený dr. Ján Jesen­ský, gemerský župan, Nový vynález? Viedeň. 31. V Tel. Comp. oznamuje z Pešti: Maďarský inžinier S z a b ó zkonstruoval dialkotlačo­­vý stroj, ktorým možno prenášať po drôte bez drôtu na neobmedzenú vzdialenosť tlačové sadzby. Prístroj možno zapojiť aj do teí. siete. Vynálezca hod'á umožniť tým spôsobom súčasne vychádzanie veľkýct časopisov v rozličných častiach sveta be2 použitia pošty a telegrafu Dnešná situácia a požiar v Kežmarku. (Pôvodná zpráva „Slov. Východu“). ' I. Kežmarok, 29. mája Pasívnou resistenciou členov mestského zastupiteľstva prinesené bolo mesto do tak ťažkého položenia, že horko-ťažko laboru­je týždeň od týždňa, aby malo čím zaokryť svo:ie riadne výdavky. Bude záhodno pre­hovoriť vopred o príčinách tejto passlvnej resistencie, kým rozpíšeme sa o požiaru samotnom, ktorý doniesol mesto do insoi­­vencie. Jediný zo všetkých úradov kežmar­ských bol mestský dom až do doby nedáv­nej doménou tunajších maďarofilskýcli živlov. Náš človek nemal tam žiadného práva, žiadneho zastania, ba vr štátnej re­či sa tam ani nemohol s daktorými refe­rentmi dohovoriť. Úradníctvo nevdojak plulo v maďarónskych vodách pod vply­vom křesťansko socialistickej strany, kto­rá celý mestský dom ovládala. Orgán kresť. soc. „Karpathenpost“ dirigoval me­stský dom. Všetky dodávky z mestského domu išly do vreca kresť. socialistického. Úradovanie vnútorné bolo až do nedávna maďarské, s malými výnimkami tiež ne­mecké, a chudobná slovenčina plakala pred mestským domom. Za výletu nebohého Karola do Maďar­ska uznala vrchnosť tento stav za neudr­žateľný a vymenovala na mestský dom Slováka vopred vládnym komisárom, ne­skoršie mešťanostom. Z národnostného hľadiska bol tento fakt pre tunajších ma­­ďaro-nemcov prijateľný, lebo hore meno­vaný, hoc zaviedol zaraz vnútorné úrado­vanie slovenské, vo styku so stránkami bol až úzkostlivý, aby národnostné city tunajšieho obyvateľstva neurážal, ba hoc­­kedy musel až potlačovať radikalizmus svojich referentov. Kresťanskí socialisti protestovali, protestovali —, ale koopero­vali s mestským domom a účastnili sa po­jednávania. Horšie však bolo, keď išlo o vrecové záujmy dosiaľ privilegovaných vrstiev. Nový vodca mesta konštatoval, že mest­ské objekty sú nevyužitkované. Chcel vy­prázdniť od vojska mestskú sálu, ju adop­tovať a tak otvoriť pre mesto nový zdroj príjmov. Ale tým ohrozil by prosperita dosiaľ jedinej sály v meste — sály obchod­níkov a priemyselníkov. Z toho veliký krik, projekt v zastupiteľstve padnul. Me­šťanosta konštatuje, že poistné z mest­ského majetku je privysoké. Vypíše sa konkurs a poistné je zadané firme inej o deväť tisíc lacnejšie. Tým pravda zrobí s! na smrť nepriateľa v tunajšom obchodní­kovi, ktorý dosiaľ mal osoh z poistenia. Dodávky tlačív z mestského domu nene­chávajú sa teraz už len „Karpathenpostu“ ako pred tým, ale sú rozdělované všet­kým tlačiarňam. Druhý na smrť nepriateľ Mešťanosta dozná sa, že celkom sloven­ská časť Kežmarku — Mlynčoky, od Kež­marku 7 km vzdialená, nemá školy a 32 detí chodí do súsednej školy nemeckej. Vypros od vlády pomoc a chce postaviť jednotriedku slovenskú. Otvorene proti škole vystúpiť sa nemôže, vystúpi sa pre­to proti mešťanostovi. Kežmarok, ktorý dosiaľ akoby stál vo stredu Maďarska, sa začína prispôsobo­vať. Vzhľad mesta začína byť slovenský, na uliciach počuť slovenské pozdravy, na mestskom dome sa hovorí po slovensky. Z toho krik medzi maďaro-nemcami: „sme znásilňovaní, preč s dnešným systémom!“ Ale vrcholu dostúpila zloba krestansko­­socialistická, keď vláda nariadila mestskej rade ustáliť príslušnosť ich vodcu býv. prof. Gyulu Andora Heftyho a tá podľa platných zákonov a nariadení konštatova­la. že ten istý nemá tunajšej príslušnosti ani čs. štátneho občianstva. Besnenie proti

Next