Slovenský Východ, október 1926 (VIII/226-251)

1926-10-01 / No. 226

mammon Ročník m. Gis. 226. V Košiciach, v piatok 1. októbra 1926. Za @0 hal. Mr. Ge«rge Hicks, jeden z vodcov robotníctva v Anglicku bol práve zvolený predsedom gene­rálnych rád Trade unií v Londýne. Julius Botto mŕtvy. ČTK. Bratislava, 30. septembra. Vo Veľkej Revúci zomrel slovenský historik a spisovateľ Julius Botto vo ve­ku 78 rokov. Pohreb zosnulého bude v sobotu, dňa 2- októbra. V Bottovi zomrel slovenskému náro­du jeden z naj zaslúžilej sich buditeľov, súčasník a priateľ Hviezdoslavov a naj­­čelnejší historik národa. Narodil sa 24. júla 1848, študoval gymnázium v Rim. Sobote, Levoči a Spis. Novej Vsi, potom konal theologické štúdia v Prešove, kde bol súčasne s básnikom Hviezdoslavom. Roku 1869 bol vymenovaný profesorom na evanjelickom slovenskom gymnáziu­­me vo Veľkej Revúci, kde zostal až do svojej smrti. Prebúdzal národné povedo­mie a vložil najcennejšie poznatky do svojho životného diela historických mo­nografií, veľkých slovenských ľudí z doby prebúdzajúcej. Jeho najrozsiahlej­ším dielom je spis „Slováci, vývin ich národného povedomia”. Proti predĺženiu pracovnej doby baníkov. Reuter. Londýn, 30. septembra. Tajomník baníckej federácie Cook vy­hlásil včera, že by za žiadnych okolností nepodpísal úmluvu, ktorou by sa predl­žovala pracovná doba v baniach a že vládne návrhy by boly neprijateľné, ke­by obsahovaly podobnú podmienku. Herriot vzdá sa predsedníctva strany. Havais. P a r í ž, 30. septembra. Dľa „Ére Nouvelle”, oznámil Herriot svojim priateľom, že sa vzdá na výroč­nom s jazde v Bordeaux predsedníctva radikálnej strany. Noví kandidáti neboli dosiaľ menovaní. CaillaUx vyhlásil, že sa nehodlá o miesto predsednícke uchá­dzať. Otázka vypratania Porýnska. N. Berlín, 30. septembra. Časopisy oznamujú, že veliteľstvo ob­sadeného Porýnska zamýšľa v naj bliž­ších týždňoch odvolať asi 3000 mužov. Fáto reštrikcia bola zahájená tým, íe menšie posádky na rieke Mohan boly už stiahnuté, časť týchto posádok bola dopravená priamo do Francúzska. Pred zasadnutím maďarského parlamentu. E. Budapešť, 30. septembra, časopisy oznamujú, že maďarské Ná­rodné shromaždenie bude svolané na deň 14., alebo 15. októbra. Hneď po de­finitívnom skončení frankového proce­su, ktorý má pred ostatnou súdnou sto­licou byť vybavený 5- októbra, pristúpi ministerský predseda gróf Bethlen k re­konštrukcii svojho kabinetu. Vraví sa, že namiesto doterajšieho ministra finan­cií dra Búda, bude vymenovaný štátny sekretár dr. Szabóky, Čierna ríšska obrana pripravovala prevrat v Nemecku. kudenciorfi na čele pasšistov. — Výsledky v$šeSrovania. N. B e r 1 í r, 30. septembra. — Výbor pru­ského snemu, ktorý je poverený vyšetrovaním činnosti tak rečenej Čiernej ríšskej obrany z roiku 1923, pokračoval včera vo svojich prácach. Zistilo sa, že na čele tejto obrany stál generál Lmdendorff a že táto obrana nemala za účel len obranu štátu, ale aj prevedenie prevratu v Nemecku. K prevratu mialo dôjsť po skončení trpkého odporu v Porúrsku. Ale nakonec sa ukázalo, že dôstojníctvo obrany nijako sa k akcii nevie rozhodnúť. Vtedy chcel známy ma­jor Buchdrucker samotný zahájiť akciu, ale ne­došlo k tomu. Podobne aj puč kiisttrinský bo! iba nedorozumenie. Pučistická organizácia o­­brátila sa aj na generála Hindenburga, ktorý však vyhlásil, že každá vojna proti Francúz­­äiku by bola nesmyslem. Prevratníci sa tiež snažili, aby bol generál von Seekt odstránený, lebo sa ostro staval proti ich plánom. Vo vy­šetrovaní sa pokračuje. Pred novými voľbami parlamentu v Grécku. Rekewitruksäa gréckej vlády. A. Athén y, 30. septembra. — Prezident republiky ohlásil Kondylisovi, že podanú demi­siu neprijíma. Kondylis ubezpečený takto dô­verou hlavy štátu, urobil v kabinete len nie­ktoré zmeny, pretože niekoľko ministrov trva­lo na svojom prepustení, chcejúc sa zúčastniť volebného boja. Vláda prejavila ochotu přijat do kabinetu i zástupcov protivenizelavskýdh strán. Ich stanovisko bude presne vyjasnené. Voľby budú 7. novembra na základe pomerné­ho volebného poriadku a budú dané všetky zá­ruky, že nebude nik znásilňovaný. Anglické stanovisko k čínskym udalostiam. ESaldwässov© vykSássřsie. A. Londýn, 30. septembra. — Pred zahá­jením včerajšieho denného poriadku dolnej sne­movne ujal sa slova ministerský predseda Bald­win a v obsiahlej reči urobil vyhlásenie o sta­novisku anglickej vlády k ostatným udalostiam v Číne. Vyhlásil, že Anglicko nijako sa nena­máha o spoločný intervenčný postup všetkých interesovanýoh mocnosti, ale zastáva ten názor, že každý štát musí si svojich občanov v Číne ochrániť samotný. Z anglickej sily došly do Číny len válečné lode. Na vyslanie pozemného vojska alebo letectva sa nepomýšľa. Kanton­­ská vláda sa zdržuje, aby neprevádzala boy­­kot oproti anglickému obchodu, následkom čo­ho anglický obchod nijako netrpí. Ostreľovanie anglických lodí na rieke Yan-ce-kiaugu už pre­stalo a jedna z lodí, ktorá bola Číňanmi zhaba­ná, bola už vrátená, druhá potom je na ceste. Až sa obidve lode vrátia do anglických prísta­vov, bude zahájené vyjednávanie s generálom Yangoim cieľom vybavenia konfliktu. Noto livelné pohromy v Amerike. Zúrenie sykloma v Mexiky. — Milionové škody. x. Mexiko, 29. septembra. — Mesto Ve­racruz v Mexiku bolo včera navštívené príšer­ným cyklonem, ktorý menovite pobrežné štvr­te znivočil. Následkom nastalého dážd’a zalia­te boly vyše jedného metra všetky ulice. Spo­jenie je prerušené, takže sa nedá presne zistiť škoda. Následkom toho rozšíri!y sa zprávy, že celé mesto je znivočené a že pod troskami do­mov zahynulo mnoho ľudí. Na šťastie tieto zprávy sú prehnané. Pravda je tá, že cyklón zúril asi y rozmere 100 kilometrov. Všetky vlaky musely sa asi 25 kilometrov pred me­stom zastaviť, lebo koľajnice boly vetrom vy­trhané. Podľa ostatných zpráv sú ľudské obe­te pomerne nepatrné. Za to škoda je veľká a odhaduje sa dosiaľ nepresne na 5 miliónov do­lárov. Menovite v prístavoch boly narobené veľké škody a mnoho menších lodi bolo poto­pených. Tieto dni vrátili sa nemeckí leícovia Schnäbele (na našem obrázku uprostred) a dr. Knauss (v pozadí) zo svojho letu do východnej Ázie; Let tento má veľký význam, lebo bol akosi zkúšobným letom pre zavedenie trvalého lete­ckého spojenia Európy s východnou Áziou. Náš obrázok ukazuje nám letcov v okamihu, kedy v Berlíne boli uvítaní. @ nevú väčšina y Tatrách. fl. S moko vec, v septembri. Konečne je teda krásne počasie. Sep­tember priniesol teprv všetky tie rado­sti, na ktoré veľkomeštiak márne v lete čakal. Slnko, čistý horský vzduch a bez­oblačnú oblohu. Chytro tedy využiť tej­to radosti, pripraviť večer potrebné veci a už bežať niekam von do božej prírody. Z Košíc môžu sa robiť skutočne krásne nedeľňajšie celodenné výlety a môže si človek dovoliť na nedeľu aj do Tatier. Za dve hodiny vás rýchlovlak zanesie do Popradu alebo na Štrbu a za hodinku na to vás už zubačka dovlečie do samé­ho Ióna hôr. Niečo krajšieho a rýchlej­šieho si nemôžete želať. Idem vo vlaku skoro sám tak turisticky vyzbrojený. Tí druhí, ačkoľvek idú tiež do Tatier, sú vystrojení, ako keby šli na promená­du a menovite slečinky majú lakové alebo iné luxusné topánky s vysokými podpätkami, takže si v duchu myslím: „Bože, ako tieto slečinky pôjdu asi do­mov zpäť, či nepôjdu bosé?” Vo vlaku j e veselo a mládež sa shromáždila do jedného vozu dovedna, aby sa bavila sama pre seba. Počujete čoskoro zvuky mandolíny a žalostné hlasy spievajúcich. Už za chvíľku som na Štrbe. Rýchlik nás vyhodí na roztomilé nádražíčko a letí ďalej, o nás sa viacej nestarajúc. My potom ideme k zubačke. Slniečko mile páli, obloha je ako keby ju vylešti] a všetko dosiaľ kypí sviežou zeleňou. Nad nami kdesi ďaleko týčia sa na ob­zore Tatry akosi sviatočne naladené a vzduch voní živicou a ozonom, ako v júli. Mašinka je kdesi v zásobárni a do­stáva krmivo. Košíky uhlia putujú z jednej ruky do druhej, až sú konečne uložené na tendri. Tento uhliansky pro­gram za asistencie všetkých možných čumilov, netrpezlivých to cestujúcich je konečne skončený a mašinka, odfuknúc si z hlboká, ide k malým vagonkom, kde už vysadlo obecenstvo. Počujeme zrazu výkrik: „Mama, kde to ideš, to je prvá trieda?” a hneď na to bručivý bas sprievodčieho: „Ale kdeže, to je tam len tak napísané, len si sadnite, kde chcete” a už ideme. Však je to tiež jazda, panečku. Toto je iná kávička, ako v rýchliku. Každý vykukáme roztúžene do krajiny a ani nemukneme. Počuť len nadšené výkri­ky pražského chlapca, ako poučuje ma­minku a dosť. Sme zakukaní do týchto krásnych obrázkov, ktoré sa striedajú ako v kaleidoskopu, že ani nepozoruje­me, ako :sa cesta rýchle kráti a že už budeme čoskoro u cieľa. Nechávame za sebou polia, pastviny, rozsiahle lúky plné kvetín a roztodivných kríkov, skú­­piny borovíc, jedlí i smrekov a zase sku-Košice, 30". septembra. Politické vyjasnenie pokročilo do tej miery, že možno už dosť dobre prezrie" soskupenie a preskupenie strán v sne­movni na prahu novej parlamentne; kampane. Aká bude budúca väčšina, aka bude vláda? Bude ešte predsa len obno vený všenárodný režim starej „Pětky’ alebo-„šestky”? či sa premení t. zv. col ná koalícia, jarný a pevný útvar občian skej väčšiny? Zostane dosavádna úrad nicka vláda ešte dlho bez zmeny? Bude reorganizovaná, bude nahradená hneď vládou parlamentnou? A zase celkom parlamentnou, či len smiešanou? Také a podobné otázky zaměstnávaly pocho­piteľne našu verejnosť v posledných týždňoch — pokiaľ sa nevyčerpávala pozorovaním neblahých senzačných afér. Až návrat vedúcich parlamentných čini­teľov, menovite bývalého ministerského predsedu švehlu, uviedol do debát a prí­prav k novej sezóne určitý poriadok, a po niekoľkých týždňoch medziklubové­­ho vyjednávania — a tiež vnútrostran­­níckeho zápasu — možno konečne pre­viesť definitívnu bilanciu a vysloviť sa s určitosťou o smerniciach budúceho vý­voja. piny briez a iných žltknúcich už listna­tých klenotov. Čím vyššie, tým viacej sa ráz krajiny mení. A kdesi v diaľke visia nad nami skalní obri, ktorých te­mená zahaľujú oblaka. Blížime sa k ním, k tým dávnovekým obrom z našich pohádok a čosi ako žiaľ iprevláda našou dušou, žiaľ nad tým malým životom, ktorý trvá chvíľku, kdežto títo obri žijú tisícročia ako vteřiny stále rovnako do večnosti. A tešíme sa na do videnia s nimi, ako malé deti. Za pár minút sme už u cieľa. Vláček zastavuje na zastáv­ke pri hotelu Móri a za okamih ide ďalej. Niekoľko cestujúcich vystúpilo, ale ostatní idú vytrvale ďalej. Už za päť minút na to sme u cieľa, sme u štrbské­ho Plesa. Zázrak kameň, alebo po­hádka, ktorú vytvorila najprv príroda a ktorú dekoroval svojim umením človek. Biele paláce na brehu priezračného, modré zbarveného plesa s bujnou vege­táciou okolo jazera, s krásnymi cesti­čkami, zátišiami a nad tým všetkým po­hádkový výhľad na hory, skalnaté, vše­lijako vybarvené velikány, ktorých te­mená sú každú chvíľu ináč ožiarené a ináč barvené. Pastva pre zrak i pre dušu otrávenú zafajčením mestským živo­tom. Pero je slabé na popísanie niečoho tak rozkošného, tak velebného a dráždi­vého. To sa nedá ani vymaľovať, ani vy-

Next