Slovenský Východ, apríl 1928 (X/78-101)
1928-04-01 / No. 78
Slovenskú Vßdiod Ročník X. Číslo 78. ¥ Košiciach, v nedelil 1. apríla 1928. Za 80 M Na čo nesmie Maďarsko nikdy zabudnňf. Poslanec dr. Rassay vyhlásil v maďarskej poslaneckej snemovni, že obnovenie veľkého Maďarska je ilúzioo. E. Budapešť, 3i. marca. — Aj v Maďarsku sú politikovia, ktorí v záplave revizného romantizmu neztratili smysel pre politický rozum, súdnosť a nazeranie na otázku maďarskú z hľadiska stredoeuropského. Dokladom toho je reč, ktorú mal v poslaneckej snemovni vodca demokratov dr. Rassay o prejave MussoHniho k lordovi Rothermereovi o možnosti zmeny hraníc. Poslanec dr. Rassay ľutoval, že Mussolini nenaznačil cestu, ktorou by bolo možno dôjsť k tomuto cieľu, lebo tým sa otvárajú dvere fantastickým požiadavkám, ktoré nie sú v súhlase so silami Maďarska. A svoju reč skončil dr. Rassay týmito slovami: „Niet politickej strany v Maďarsku, ktorá by nemala vo svojom programe revíziu mierových smlúv. Len o spôsobe, ako to docieliť, sú rôznosti v názoroch. Rečník poznamenal, že v Europe prevádza sa dosiaľ politika mocenských skupín, pri ktorej sa používa prostriedkov predvojennej diplomácie. Nemecko sa dosiaľ nepripojilo k žiadnej mocenskej skupine, je však povznesené nad každú pochybnosť, že sa už v najbližšom čase stane jednou z vedúcich mocností kontinentu. Bolo by ilúziou sa domnievať, že oficielná Anglia stojí za Rothermereom. Francia ráta s možnosťou nemeckej odvetnej vojny a obzerajúc sa po spojencoch, snaží sa vytvoriť zo štátov Malej Dohody novú veľmoc. Maďarsko nesmie nikdy zabudnúť, že cesta k revízii vedie cez Paríž. Nemá žiadnych expanzivných snáh, ale želá si len korektúry hraníc na podklade ethnografickom. Obnovenie veľkého Maďarska je ilúziou. Cieľom maďarskej politiky musí byť: Revízia mierových smlúv a harmonické spolužitie so súsedmi” Neprestajne búrlivý Radič. ProroKuje, že hranice, ktoré boiy stanovené v Trianone, mnsia byt zmenené. 11, P rah a, 31. marca. — Štefan Radič, ktorý dlie v túto dobu v Prahe, poskytnul redaktorovi „Pragai Magyar Hirlapu” rozmluvu, v ktorej mimo iné prehlásil, že vojna a jej skončenie vniesly do sveta viacej nespravodlivosti ako j>rv-Je faktom, že najväčšie príkorie utrpelo Maďarsko tým, že mu boly určené hranice, proti jeho vôli. Štefan Radič vravel ďalej, že nespravodlivosťou trpia aj iné štáty, ako Juhoslávia, Bulharsko, Nemecko, atď. Trianonské hranice splodily novú, dosiaľ neznámu iredentu. „Musím zdôrazniť”, vravel Radič, „že v Horvatsku nebolo nikdy iredenty, my sme sa vždy dobre znášali s Maďarmi. Svetová vojna mala za následok, že sa Horvati odlúčili od Maďarov, s ktorými žili po 800 rokov v dobrom i zlom. Juhoslovanský štát bez akéhokoľvek pýtania anektoval Horvatsko a tak sa stalo Horvatskou čiastkou Juhoslávie. My prirodzene”, vravel Radič, „sme uznali nový štát, ale postavili sme sa na stanovisko, že nový štát má byť sväzom juhoslovanských národov, nie však veľkým Srbskom. Naše postavanie je podobné položeniu sedmohr. Maďarov.” Nato vravel Radič o práv och a politike menšín, o ktorej vravel, že nesmie bvť politikou teritoriálnou. Tá viacej škodí, ako prospieva. A nakoniec svojej rozmluvy vyhlásil: „Hranice je možno zmeniť len násilím. Ačkoľvek sa nebojím teritoriálnej iredenty,, som presvedčený, že príde doba zmien hraníc. Možno, že uplynie 10 rokov, možno 20, ale k revízii mierových smlúv dôjsť musí. A pri tejto revízii iste budú zmenené hranice Juhoslávie a všetky hranice Maďarska.’ Román miss Elsie Mackayove]. Košice, 31. marca. O Miss Blšie Mackayovej, ktorá sdiela osud letca Hinchcliffa, prinášajú londýnske časopisy životopisné dáta. Svojimi dobrodružnými sklonmi získala si Miss Mackayová priezvisko „streštená Amazonka”. Bola to mladá, pekná osôbka, s neskrotným temperamentom, hotová kedykoľvek previesť dáky odvážny kúsok. Len jej otec lord Inchapc vede) ju prinútiť k čiastočnej poslušnosti. Miss Mackayová o odrobila sa zkúške loďného strojníka a kormidelníka a dostala potom miesto ako riaditeľka kajút na lodiach svojho otca. Jej úkolom bolo pečovať o vnútorné zariadenie kajút a Ioďných izieb. Poneváč však stále zasahovala do iných záležitostí, protestovalo Ioďnc dôstojníctvo proti tomu a žiadalo jej odstránenie. Za vojny sa vydala za poručíka Windhama, ktorého nasledovala na front, ale zakrátko sa dala s nim rozviesť. Potom išla k divadlu, kde nemala úspechu, stala sa filmovou herečkou pod menom Poppy Windhamovej, prijala však neskoršie opäť svoje dievčenské meno a ako náruživá šoférka automobilu venovala sa letectvu. Jedna r- iei priateľky« soznámila ju s letcom Hinchcliffom, s ktorým podnikla tiež svoj osudný let. tkým Veľkonemci radi videli. Ako sa však v politických kruhoch tvrdí, nemá táto kandidátka veľkých výhľadov na úspech, a to z toho dôvodu, že by vyvolala vo Francúzsku a v susedných štátoch pre Rakúsko dojem nepriaznivý. Profesor Wettstein je totiž predsedom. anšlusovej Arbeitsgemeinschaft, v ktorej vyvíja neobyčajne horlivú akciu pre sjednotenie Rakúska s Nemeckom. V politických kruhoch sa teraz naopak súdi, že najväčšie šance má práve terajší kancelár dr. Seipel, ktorý zo všetkých kandidátov poskytuje najbezpečnejšiu záruku o lojalite rakúskej štátnej politiky voči Veľkonemcom a susedom. Aj sociálni demokrati, ako sa tvrdí, nemali by proti tejto kandidatúre závažných námietok, naopak mohli by ju uvítať, keďže dr. Seipel ako prezident republiky je im menej nebezpečným protivníkom, ako dr. Seipel čo predseda vlády. MM rakúsky prezident. s. Viedeň, 31. marca. Tohoto roku na jaseň budú sa konať voľby prezidenta rakúskej republiky. Zo začiatku sa predpokladalo, že politické strany sa dohodnú na zmene ústavy a že terajší prezident Hainisch bude tretí raz zvolený šéfopi štátu. Pre roztržky, ktoré sa pre laňajšic nepokoje vyskytly medzi ním a opozíciou, padol tento plán a teraz sa hľadá vhodný kandidát, na ktorom by sa sjednotila väčšina snemu. Najprv sa myslelo, že týmto vhodným kandidátom by bol známy viedenský botanik prof. Wettstein, ktorého by predovše Film v armáde. Kosice, 31. marca. V dnešnej dobe zaujíma film čestné miesto vo vojenskej výchove armády. V budúcnosti sa jeho význam ešte zvýši. Generálny inšpektor švédskeho delostrelectva vyslovil sa veľmi pochvalne o výsledkoch používania filmu vo výcviku armády. Zdôraznil menovite jeho dôležitosť v štádiu prípravnom, než možno s mužstvom prikročiť ku cvičeniam praktickým. Ako náhrada za skrátenú dobu výcviku v švédsku je film vítaným doplnením výcviku praktického, poneváč vojakom podáva ľahko srozumiteľné poučenie a znázornenie činnosti a účinkov vojenských zbraní. Tiež aj generálny inšpektor švédskeho jazdectva uznáva dôležitosť filmu v armáde, poneváč film ukazuje mladým nováckom konečný účel ich c- ma a cestu k dosiahnutiu tohoto konečného .ľa, y Švédsku ntvorila sa zvláštna spoločnosť, ktorá hodlá z filmu vytvoriť účinnú pomôcku k ač hornému výcviku armádv. Hospodársky modus vivendi Nabídka ruských delegátov. - Čisto hospodárska akcia. - Prvé slovo vo veci nabídky. II. P r a h a, 31. marca. — ženevská zpráva o nabídke delegátov akéhosi hospodárskeho módu vivendi medzi našou republikou a sovietským Ruskom rozvírila úvahy našej tlače, ktorá však i v tejto otázke čisto hospodárskej, prevažne zastáva stranickopolitické zásadné záujmy. Pozrime však na jadro veci, aby sme dospeli k správnemu a vecnému úsudku. S boľševickým Ruskom máme provizórnu obcodnú smluvu od roku 1922. Neide teda nijako o dáku novotu, ale len 0 obnovenie a časové zlepšenie stávajúceho už vzájomného záväzku, že zmeny platných noriem sú potrebné, o tom je každý nestranný pozorovateľ vecí presvedčený po zkúsenostiach s dosavádnou praksou a na základe celkovej obchodnej politickej situácie ako našej republiky, tak ostatných europských štátov. Lepšia formula je vždy nepriateľom iba dobrej formule. Keď môžeme dosiahnu f takých predpokladov novým jednaním s Ruskom, že by náš vývoz do Ruska bol vydajnejší a že by dovoz ruských surovin bol pre našu domácu produkciu priaznivejší, tak bolo by hriechom na samotných Pokračovanie na 2. strane tohoto časopisu. Habsburská vďaka Slovákom. Dr. Fr. Lad. Rieger - zastánca Slovákov v dobe rakúskej reakcie. Prof. dr. Adolf Vašek. Keď v roku 1849 nastala vo vláde v Rakúsku reakcia, ktorej dôsledky pocítili aj tí, ktorí proti nepriateľovi dynastie, Maďarom, bojovali, odišiel Rieger do Paríža, odkiaľ v dopise píše beznádejne Palackému, pri čom sa tiež dotýka politickej skromnosti Slovákov: „čo sa s nami všetkými úbohými bude diať? Myslím, veru, že nám bude tým horšie, čím menej budeme vystupovať verejne a činne. Kto, sa za nič nevydáva, toho ľudia za nič nepokladajú. Vidím to na Slovákoch”. A ďalej píše o metodách kliky Schwarzenbergovej vo viedenskej vláde. Ako manifestne objavili prívrženci a členovia tejto kliky svoju aristokratickú ohmedze-nosť v Maďarsku, kde všetkých Slovanov proti vláde popudili, takže by Maďari, keby len trochu slušnej a jasnej koncesie chceli urobiť, všetkých na svoju stranu mohli potiahnuť. Ako jednali a jednajú so Srbmi a ako nakladali so Slovákmi a ich obetavým sborom dobrovoľníkov atď. Tým obetavým sborom dobrovoľníkov myslí Rieger tie čaty, ktoré v rokoch 1848—49 proti Maďarom viedol dva razy z Těšínská a jeden raz cez Vláru Fr. Elex Zach a Bloudek, ä to na podporu cisárskeho vojska. Keď potom Viedeň zvíťazila nad Maďarmi, začala prenasledovať svojou úľubou i — Slovákov. To bola vďaka Habsburgov našim otcom. Pacifizmus a Sväz národov. Košice, 31. marca, Nielen u nás, ale aj v cudzine sa hojne diskutuje o význame Sväzu Národov. Bolo by zaujímavé študovať európsku verejnú mienku o tejto inštitúcii v ostatnom čase. Iste že by sme sa nestretli už s tou nadšenou apoštolskou vierou z dôb Wilsonových, ale napriek tomu by sme našli veľmi mnoho triezvych reálnych dôvodov pre jeho udržanie a rozvoj. V ostatnom čase aj u nás nechýba na kritikoch a kritikách Sväzu Národov. Vytýkajú mu jednak, že opúšťa pôvodné sebeurčovacie principy, za kto- OTOKAK POBÚR Pieseň večera. Pieseň letného večera rudá a krvavá o horiacom tele mi rozpráva o živých ranách na človeku, ktoré uzdravujú. V izbe zo stien, prachu a kníh, podobnej tej, v ktorej žil mnich a zomrel, v stredoveku. Pieseň večera mladou krvou posvätenú, horúcou krvou a bujarým žitím na anténu srdca chytím. Rozpáli telo, nabije energiou, Priestor sa naplní napjatím elektrickým poľom. Vybiť sa môže iba objatím. Jediná družka verná je. Pod ňou snáď srdce dozraje. Visí nad ožiareným stolom. 1. VI, 102T ERT: Meno mhMč ievčafa. Dokončenie. Dedina bola tiež kľudná a Inez zpäf polaná. Jedna známa dáma ju odprevadila. Vstúpila do domu znenadania, práve ked rych bol zbudovaný, že sa, v ňom uplatňuje priveľmi veľmocenská politika na úkor štátov malých a príslušníci skupín, ktoré zastávajú vyhranený názor, potom, vytýkajú Sväzu Národov nedostatok vedúcej myšlienky. Túto výčitku môžeme vyčítať práve tak z niektorých pápežských encyklik, ako z niektorých odzbrojovacích návrhov komunistických. Vytýkajú mu, že mu chýba jednotná a jednotiaca idea, lebo mier je v podstate ideálom negatívnym. Keď Europa mala svoje pokojné Štádia, mala vždy jednotnú myšlienku, za ktorou išla celá. Tak tomu bolo v antike, v gothike, v renezancii, v baroku. Dnes však niet jednoty ani filozofickej, ani myšlienko-Amaury hral a spieval. Inez bola vítaná blažene od Laurencie, vstúpila do salónu, kde jej po radostnom uvítaní strýko povedal: „Ako vidíš, Inez, nie som opustený. Pán de Bellerine baví ma, ako ty si ma predtým bavievala”. Inez fiu vrúcne poďakovala a sused odišiel, aby sa mohli pobaviť pri stretnutí po tak dlhej dobe. „Minulé zlo treba považovať za zlý sen, nehovorme o ňom viacej a nezarmucujme sa zbytočne, hovorme radšej o priateľstve a obetavosti našich milých súsedov”. A starý pán rozprával o všetkých láskavostiach panej Wolmarovej " a pána Amaurvho. Za niekoľko dní vrátil sa tiež Amadée s manželkou a so synom. Amaury chystal sa k odchodu do Bourgogne. Pani Wolmarová chcela už dávno, aby Inez sa stala manželkou Amauryho, lebo videla, že sú si naklonení — ale tie ostýchavé povahy sa nedostaly ďalej. Umienila si teda, že bude hovoriť sama, a skutočne hovorila a jednala. Nastávajúceho jara svolila Inez staf sa manželkou pána de Bellerina, nie preto, že bo! bohatší, ako ona, ale preto, že milovala pána de Kerny a bude mu hodným synom. „Miláčku”, povedal jej strýko, „buď láskavá k mužovi, ako si bola láskavá ku mne. Slepota vyžaduje pozornosti, opatruj jeho kroky a on ochráni tvoju slabosť, on je teba hodný svojou dušou”.