Slovenský Východ, september 1929 (XI/200-223)

1929-09-01 / No. 200

J'lovemkmöioi --------------------------------------------------------------- ---------------- ---------------' in-nr li .......... m riT--irrrrr-r-Hrin .......... .... i...—-n-------------------------------------------—........ ........... Bočník XI. Číslo ZOO. ¥ Košiciach, v nedeľu 1. septembra 1929. Za 00 kal. Obecenstvu mesta Kosíc! Dňa 1. septembra o 17. hod. zavíta k nám maršal Pétain, generalissimus fran­cúzskej_ armády, ktorý na Husitskom námestí bude mestom a vojskom sláv­nostne privítaný a po privítaní sa odo­berie k soche generála Štefánika, kde po­loží veniec. 2. septembra bude prehliadka nášho staroslávneho mesta. Vzhľadom na zvláštny význam tejto návštevy, žiadam obecenstvo mesta Ko­šíc, aby sa slávnostného privítania, bez rozdielu národnosti a náboženstva, čím hojnejším počtom zúčastnilo a žiadam súčasne aj majiteľov domov, aby 1. a 2. septembra svoje domy našimi štátnymi vlajkami ozdobili. Košice, dňa 30. augusta 1929, Dr. MUTŇANSKÝ v. r. starosta, mesta, Košíc. Predčasné svolanie francúzskeho parlamentů. rHavas. Paríž, 31. augusta. V parížskych politických kruhoch hovorí sa silne o možnosti predčasného svolania fran­cúzskeho parlamentu v súvislosti s haagskou konferenciou. Ministerská rada bude sa mu­sieť v svojom zajtrajšom zasadnutí zaoberať tiež touto otázkou. Toto predčasné svolanie by bolo spojené s určitými ťažkosťami, pohe­­váč voľby do francúzskeho senátu boly vypí­sané na 2. októbra a volebná kampaň je v plnom prúde. Vitane verdunského víťaza v Košiciach! Pohľad do života slávneho maršala. - Bol hlavným veliteľom aj našich légii. Koýŕice, 31. augusta. — V roku 1917 prgifvala Francia a s ňou aj celá vojenčiaca Dohoda krízu, s -ktorou ústredné mocnosti spojovaly veľké nádeje. Dlhá, na domácej pôde vedená vojna pohlcujúca nové a nové tisíce životov r neodhadnuteľné hmotné hodnoty, sľubo­vaný a znovu a znovu do neistej budúc­nosti odsunutý koniec útrap a obetí, tc všetko bolo príčinou hlbokej únavy. Ked nástupca Joffreov na čele francúzskych armád, generál Novello, krvavo strosko­tal so svojou jarnou ofenzívou r. 1917, ktorej význam bol snáď priveľmi vopred zdôraznený, nebezpečenstvo sa objavilo \ hrozivej podobe. V národe sa šírila po­chybnosť v šťastné ukončenie vojny, po­razenecká nálada silila agitáciu priamych i nepriamych pomocníkov protivníkov, vo vojsku objavovala sa skleslosť. Ministrovi Painlevéovi, ktorý dnes je tiež francúzskym ministrom vojny, prislú­cha zásluha, že generálovi Nivellovi na čele francúzskej brannej moci dal nástup­cu, ktorý sa ukázal hodný úlohy, ktorá ho čakala. Bol to Pétain, ktorého majú šťastie v nedeľu odpoludnia srdečne pri­vítať aj Košice, čím všednejšia zdá sa životná dráha tohoto, muža až skoro na prah stareckého veku, tým rýchlejší je je­ho vzostup od chvíle, kedy pohnutá, veľ­ká doba uvoľňuje cestu veľkým mužom. Pétain má 58 rokov, keď vypukla vojna, bol plukovníkom a veliteľom pluku. Ale už v auguste velí brigáde, skoro nato divízii a v októbri armádnemu sboru-. Po májo­vých bojoch pri Arrase v roku 1915 stáva sa veliteľom II. armády. Pétainovo meno. je nerozlučne sviazané s obranou Verdünn. Generál Castelnau, poverený organizovať obranu-Verdunu, na ktorého vonkajšie opevnenie doliehajú prvé rany nevídaného nemeckého válečného stroja, stavia na toto miesto pravého mu­ža. Keď sa stal Verdun chýrnym symbo­lom vôle národa hájiť svoju, pôdu a svoju česť,, na Pétaina padá odlesk tejto slávy. Francúzsky vojak, anonymný hrdina, ver­dunského pekla, mal v ňom pevného . a obozretného vodcu, ktorý poznal cesty k víťazstvu. Tohoto starého, zkušeného a v toľkých bojoch osvedčivšieho sa vojaka, poverila roku 1917 francúzska vláda vy­viesť vojsko z ťažkej kríze, ktorú pre­žívalo. V opatreniach, ktoré kotvia v spoľahli­vej znalosti francúzskeho vojaka, Pétain rieši svoju obrovskú úlohu, a na jar roku 1918 jeho armády sú vstave zastaviť pri- Boje na východoslovenskej fronte v plnom prúde. Význam manévrov. — Ťažký úkol veliteľov. Košice, 31. augusta. — V sobotu boly zahájené záverečné cvičenia pri Vranove a v Sečovciach. Obe manévrujúce skupiny sú plnom zápase. Mnoho nevojenských účastníkov sleduje armádu a niektorý z nich si trebárs pomyslí: k čomu sú tieto manévry a je ich vôbec treba? Záverečné cvičenia súvisia priamo s obranou republiky. Myslí sa pri nich vždy na prípad, že by sa náš štát ocitol vo voj­ne. Sú generálnou zkúškou, pri ktorej sä má ukázať, či sme ku obrane svojho štá­tu pripravení, alebo kde a čo ešte chýba. Úprimný občan, ktorý uznáva povinnosť brániť republiku, uznáva tiež, že republi­ka musí byť ku svojej obrane pripravená. Pri záverečných cvičeniach nezáleží na tom, či z nich vychádza domnele ako ví­ťaz ten alebo onen generál; veď o,víťaz­stve a víťazoch nemožno tu dobre hovo­riť už preto, že pri manévroch nepadajú ostré rany, niet poranených a zabitých, netečie krv a preto aj duševné rozpolože­nie vojaka je iné, ak-o vo vojne. Aj vojen­ská správa sa zpravidla vyhýba priznať „víťazstvo” alebo „porážku”. Pri manévroch záleží na tom, aby sa poznal stupeň výcviku vojska, aby sa pre­­zkúšaly otázky rázu organizačného a ma­teriálneho a menovite tiež, aby boli veli­telia vychovaní pre válečnú situáciu, keď im bude nepriateľ stále vnucovať svoju vôľu a keď budú pracovať pod ťarchou veľkej zodpovednosti, ktorú vedia niesť len pripravené, zocelené, vzácne povahy. Beda, keď, nemá armáda už začiatkom vojny dobre vychovaných a pripravených veliteľov. Vo vojne musia velitelia, praco­vať zpravidla v situácii veľmi nejasnej, sú často nútení rozhodovať, bez toho, aby mali podklad v celom tom rozsahu, ktoré­ho potrebujú. Vo vojne nemajú k rozho­dovaniu zpravidla ani dosť času a nepria­teľ sa nespytuje, či sme už, so všetkým hotoví. Vo vojne, musia velitelia, nie, raz previesť manéver, ku ktorému, nemajú 'ani dosť priestoru. Tieto dve okolnosti, čas a manévrovací priestor, padajú na váhu najmä u nás, v Československu. Velitelia sú nútení šetriť! ľudským materiálom a pravda aj inateriá- ] lom vôbec. Musia hľadieť dosiahnuť naj­väčšieho úspechu so ztratami najmenšími, musia vedieť čo najhospodárnejšie využiť všetkých energií: vojaka a, materiálu. Bolo by zle, keby neboli velitelia hned začiatkom vojny na tieto úkoly priprave­ní. Preto sa pri záverečných cvičeniach, v tejto záverečnej škole výcviku, pracuje v pomeroch, ktoré sú dľa možnosti najviacej priblížené válečným situáciám. A konečne, poneváč štát nemá, nadbytok ľudí, musí šetriť do krajnosti ľudským ma­teriálom, a preto sme obrane svojho štátu povinní tým, aby sme mali v úplnom po­riadku a čo najlepšie vyvinuté technické obranné prostriedky. A sú to práve záve­rečné cvičenia, ktoré nám. ukážu, či máme materiál,v poriadku a ako funguje. OdhalHji sa historické tajomstvá nášho pražského Hrada. Zbytky palici českých kráľov. - Nové miestnosti. Spomína sa... 11. Praha, 31. augusta. — Okrem dlá­ždenia nádvoria, dobudovania novej vstup­nej dvorany pri Matyášovej bráne, a umiestnenia novej kašny so sochou sv. Ju­raja, pokračujú menovite rozsiahle konzer­vačné práce pod Vladislavskou sálou, kto­rými budú získané nové a asi aj najzaují­mavejšie partie pražského Hradu. V tejto čiastke hradu bol v poslednom čase Isriadený žulový vchod do nádvoria pred tak zvaným Premyšlovým palácom, kedysi najrozsiahlejším kniežacím palácom strednej Európy vôbec. Veľké pokroky urobilo zabezpečenie schodišť a miestno­stí v (spodných čiastkach paláca -od zá­padného krýdla smerom k východnému krýdlu až pod kápl n ku Všehsvätých. Väčšina ich bola žeiez-obetonom a tehlo­vými pásmi zaistená a vyčistená. Odstrá­nením, rozsiahlych násypov sa podarilo novo získať pôvodné miestnosti. Objavené boly veľmi mnohé zbytky naj­starších a neskorších stavebných úprav paláca a ponechané ako vodítko pre vede-. cké bádanie o dejinách pražského Hradu. Z dávnych nástenných malieb boly nájde­né len nepatrné zbytky, okrem miestností, ktoré sú vyhliadnuté pre budúce hradné muzeum, kde bola objavená v jednej čiast­ke vzácna sgrafitová výzdoba, ktorá je prvou, dosiaľ známou ukážkou použitia sgrafit v obytných miestnostiach. Stavebná správa hradu, ktorá sa ob­medzuje na práce stavebné, zaisťovacie a tiež pamiatkové konzervačné, pripravuje zverejnenie tejto partie hradu, až do pre­vratu neprístupné a namnoho neznáme. Po dokončení týchto prác, ktoré si vy­žiadajú ešte doby asi dvoch rokov, bude prístupnou najzaujímavejšia z pozoruhod­ností pražského Hradu, ktorá bude pôso­biť mimoriadnou príťažlivosťou na ná­vštevníkov. Ide tu o miestnosti, určené kedysi pre služebnictvo a družinu českých kráľov, vstupné dvorany ku kráľovským komna­tám a priestory, do ktorých Je kladené uväznenie bratského biskupa Jána Augusta pred jeho prevezením na Křivoklát, uväzne­nie rukojmí zo 600 zástupcov odbojných miest z doby t. zv. Bartolomejského snemu v roku 1547 za vlády Ferdinanda I., a ději­ště mnohých historických príhod a udalostí, ktorých spojenie s týmito miestnosťami je posiaľ úkolom vedeckého bádania. Nekomunistické predstavy komunistických poslancov. Miesto trestov — beztrestnosť. — Intervencie proti zákonu. Revolucionári v papučiach. H. Praha, 31. augusta. — V „Rudom Práve” sa dočítame, ako si komunistický poslanecký klub predstavuje otázku komu­nistických demonštrácií. Čítame tam: „Klub komunistických poslancov vyhla­suje verejne, že žiada imunitu pre každého robotníka bez rozdielu, úplnú svobodu pre cele triedne hnutie a .ponúka sa zakročiť so všetkými prostriedkami v každom jed­notlivom prípade, ktorý mu, bude hlásený”. Toto! si nevieme predstaviť, ako si to klub komunistických poslancov predstavu­je. ' T o -predsa znamená, aby, komunistickí robotníci neboli stíhaní za to, keď sa dajú sviesť komunistickými vodcami. Akokoľ­vek to niekedy tvrdo doľahne na jednot­livca, zostáva to faktom; keď- sá previní niekto niečím proti zákonu, musí byť stí­haný. To je určitá automatika verejného poriadku. Ale komunistickí poslanci si to predsta­vujú veľmi nekomunistický a pohodlne takto: Keď demonštruje robotník, alebc niekto iný výhradne podľa našich poky­nov, nech mu bude zaručená imunita, t. j. nedh nebude stíhaný. Keby sme nevedeli, ako sa komunisti tvária vážne, domnieva­li by sme sa, že tu ide o vtip, q to, čo svoj­ho času humorista Hašek myslel slovami: „Mierna strana pokroku v medziach zá­kona”. ....... Komunistický klub si vec predstavuje veľmi jednoducho, žiada, aby' aj excesy pri komunistických demonštráciách, inšpi­rované komunistickými vodcami, boly to­lerované, aby ne-boly stíhané a trestané. Inakší výklad postulátu komunistického poslaneckého klubu nemôže sa dať. Názor komunistického klubu veru by mal byť poslaný do Moskvy k vyjadreniu komu-, nistickej internacionále. Komunistická inter­nacionála by. mala povedať, či - si predsta­vuje takto typ komunistického revolucio­nára. VIKTOR HORÁK: Za f Andrejom Snofltoi.*| Bolo to myslím v roku 1924, keď som bol upútaný novým menom, vtedy ešte úplne neznámeho autora. Bol som vtedy, v čulom styku s redakciou „Slovenského Ľudu”', kde sa objavily jeho-ľudovýchovné, články, kto­ré aj , na mňa, vtedy už osvedčeného bitcu v. ideách menovaného časopisu, veľmi za­ujímaly, dávajúc tušiť, že autorom, je iste človek premýšľajúci a rozumný. Skoro, po­tom sa začaly objavovať aj básne, podpí­sané týmto. menom. ... A. hneď sa dalo z nich zbadať, že. nová eruptívna sila lyrického, a melancholického básnictva sa rodí. A potom už bolo, možné nájsť meno. Andreja Guotha v najrôznej­ších časopisoch. Len neskoršie som ja, člo­vek, zapriahnutý do novinárstva na západe. *) Došlo oneskorene od autora, ktorý, mešká práve v Čechách. Príspevok pre jeho aktuál­nosť uverejňujeme.

Next