Slovenský Východ, september 1929 (XI/200-223)

1929-09-01 / No. 200

J'lovemkmöioi --------------------------------------------------------------- ---------------- ---------------' in-nr li .......... m riT--irrrrr-r-Hrin .......... .... i...—-n-------------------------------------------—........ ........... Bočník XI. Číslo ZOO. ¥ Košiciach, v nedeľu 1. septembra 1929. Za 00 kal. Obecenstvu mesta Kosíc! Dňa 1. septembra o 17. hod. zavíta k nám maršal Pétain, generalissimus francúzskej_ armády, ktorý na Husitskom námestí bude mestom a vojskom slávnostne privítaný a po privítaní sa odoberie k soche generála Štefánika, kde položí veniec. 2. septembra bude prehliadka nášho staroslávneho mesta. Vzhľadom na zvláštny význam tejto návštevy, žiadam obecenstvo mesta Košíc, aby sa slávnostného privítania, bez rozdielu národnosti a náboženstva, čím hojnejším počtom zúčastnilo a žiadam súčasne aj majiteľov domov, aby 1. a 2. septembra svoje domy našimi štátnymi vlajkami ozdobili. Košice, dňa 30. augusta 1929, Dr. MUTŇANSKÝ v. r. starosta, mesta, Košíc. Predčasné svolanie francúzskeho parlamentů. rHavas. Paríž, 31. augusta. V parížskych politických kruhoch hovorí sa silne o možnosti predčasného svolania francúzskeho parlamentu v súvislosti s haagskou konferenciou. Ministerská rada bude sa musieť v svojom zajtrajšom zasadnutí zaoberať tiež touto otázkou. Toto predčasné svolanie by bolo spojené s určitými ťažkosťami, poheváč voľby do francúzskeho senátu boly vypísané na 2. októbra a volebná kampaň je v plnom prúde. Vitane verdunského víťaza v Košiciach! Pohľad do života slávneho maršala. - Bol hlavným veliteľom aj našich légii. Koýŕice, 31. augusta. — V roku 1917 prgifvala Francia a s ňou aj celá vojenčiaca Dohoda krízu, s -ktorou ústredné mocnosti spojovaly veľké nádeje. Dlhá, na domácej pôde vedená vojna pohlcujúca nové a nové tisíce životov r neodhadnuteľné hmotné hodnoty, sľubovaný a znovu a znovu do neistej budúcnosti odsunutý koniec útrap a obetí, tc všetko bolo príčinou hlbokej únavy. Ked nástupca Joffreov na čele francúzskych armád, generál Novello, krvavo stroskotal so svojou jarnou ofenzívou r. 1917, ktorej význam bol snáď priveľmi vopred zdôraznený, nebezpečenstvo sa objavilo \ hrozivej podobe. V národe sa šírila pochybnosť v šťastné ukončenie vojny, porazenecká nálada silila agitáciu priamych i nepriamych pomocníkov protivníkov, vo vojsku objavovala sa skleslosť. Ministrovi Painlevéovi, ktorý dnes je tiež francúzskym ministrom vojny, prislúcha zásluha, že generálovi Nivellovi na čele francúzskej brannej moci dal nástupcu, ktorý sa ukázal hodný úlohy, ktorá ho čakala. Bol to Pétain, ktorého majú šťastie v nedeľu odpoludnia srdečne privítať aj Košice, čím všednejšia zdá sa životná dráha tohoto, muža až skoro na prah stareckého veku, tým rýchlejší je jeho vzostup od chvíle, kedy pohnutá, veľká doba uvoľňuje cestu veľkým mužom. Pétain má 58 rokov, keď vypukla vojna, bol plukovníkom a veliteľom pluku. Ale už v auguste velí brigáde, skoro nato divízii a v októbri armádnemu sboru-. Po májových bojoch pri Arrase v roku 1915 stáva sa veliteľom II. armády. Pétainovo meno. je nerozlučne sviazané s obranou Verdünn. Generál Castelnau, poverený organizovať obranu-Verdunu, na ktorého vonkajšie opevnenie doliehajú prvé rany nevídaného nemeckého válečného stroja, stavia na toto miesto pravého muža. Keď sa stal Verdun chýrnym symbolom vôle národa hájiť svoju, pôdu a svoju česť,, na Pétaina padá odlesk tejto slávy. Francúzsky vojak, anonymný hrdina, verdunského pekla, mal v ňom pevného . a obozretného vodcu, ktorý poznal cesty k víťazstvu. Tohoto starého, zkušeného a v toľkých bojoch osvedčivšieho sa vojaka, poverila roku 1917 francúzska vláda vyviesť vojsko z ťažkej kríze, ktorú prežívalo. V opatreniach, ktoré kotvia v spoľahlivej znalosti francúzskeho vojaka, Pétain rieši svoju obrovskú úlohu, a na jar roku 1918 jeho armády sú vstave zastaviť pri- Boje na východoslovenskej fronte v plnom prúde. Význam manévrov. — Ťažký úkol veliteľov. Košice, 31. augusta. — V sobotu boly zahájené záverečné cvičenia pri Vranove a v Sečovciach. Obe manévrujúce skupiny sú plnom zápase. Mnoho nevojenských účastníkov sleduje armádu a niektorý z nich si trebárs pomyslí: k čomu sú tieto manévry a je ich vôbec treba? Záverečné cvičenia súvisia priamo s obranou republiky. Myslí sa pri nich vždy na prípad, že by sa náš štát ocitol vo vojne. Sú generálnou zkúškou, pri ktorej sä má ukázať, či sme ku obrane svojho štátu pripravení, alebo kde a čo ešte chýba. Úprimný občan, ktorý uznáva povinnosť brániť republiku, uznáva tiež, že republika musí byť ku svojej obrane pripravená. Pri záverečných cvičeniach nezáleží na tom, či z nich vychádza domnele ako víťaz ten alebo onen generál; veď o,víťazstve a víťazoch nemožno tu dobre hovoriť už preto, že pri manévroch nepadajú ostré rany, niet poranených a zabitých, netečie krv a preto aj duševné rozpoloženie vojaka je iné, ak-o vo vojne. Aj vojenská správa sa zpravidla vyhýba priznať „víťazstvo” alebo „porážku”. Pri manévroch záleží na tom, aby sa poznal stupeň výcviku vojska, aby sa prezkúšaly otázky rázu organizačného a materiálneho a menovite tiež, aby boli velitelia vychovaní pre válečnú situáciu, keď im bude nepriateľ stále vnucovať svoju vôľu a keď budú pracovať pod ťarchou veľkej zodpovednosti, ktorú vedia niesť len pripravené, zocelené, vzácne povahy. Beda, keď, nemá armáda už začiatkom vojny dobre vychovaných a pripravených veliteľov. Vo vojne musia velitelia, pracovať zpravidla v situácii veľmi nejasnej, sú často nútení rozhodovať, bez toho, aby mali podklad v celom tom rozsahu, ktorého potrebujú. Vo vojne nemajú k rozhodovaniu zpravidla ani dosť času a nepriateľ sa nespytuje, či sme už, so všetkým hotoví. Vo vojne, musia velitelia, nie, raz previesť manéver, ku ktorému, nemajú 'ani dosť priestoru. Tieto dve okolnosti, čas a manévrovací priestor, padajú na váhu najmä u nás, v Československu. Velitelia sú nútení šetriť! ľudským materiálom a pravda aj inateriá- ] lom vôbec. Musia hľadieť dosiahnuť najväčšieho úspechu so ztratami najmenšími, musia vedieť čo najhospodárnejšie využiť všetkých energií: vojaka a, materiálu. Bolo by zle, keby neboli velitelia hned začiatkom vojny na tieto úkoly pripravení. Preto sa pri záverečných cvičeniach, v tejto záverečnej škole výcviku, pracuje v pomeroch, ktoré sú dľa možnosti najviacej priblížené válečným situáciám. A konečne, poneváč štát nemá, nadbytok ľudí, musí šetriť do krajnosti ľudským materiálom, a preto sme obrane svojho štátu povinní tým, aby sme mali v úplnom poriadku a čo najlepšie vyvinuté technické obranné prostriedky. A sú to práve záverečné cvičenia, ktoré nám. ukážu, či máme materiál,v poriadku a ako funguje. OdhalHji sa historické tajomstvá nášho pražského Hrada. Zbytky palici českých kráľov. - Nové miestnosti. Spomína sa... 11. Praha, 31. augusta. — Okrem dláždenia nádvoria, dobudovania novej vstupnej dvorany pri Matyášovej bráne, a umiestnenia novej kašny so sochou sv. Juraja, pokračujú menovite rozsiahle konzervačné práce pod Vladislavskou sálou, ktorými budú získané nové a asi aj najzaujímavejšie partie pražského Hradu. V tejto čiastke hradu bol v poslednom čase Isriadený žulový vchod do nádvoria pred tak zvaným Premyšlovým palácom, kedysi najrozsiahlejším kniežacím palácom strednej Európy vôbec. Veľké pokroky urobilo zabezpečenie schodišť a miestností v (spodných čiastkach paláca -od západného krýdla smerom k východnému krýdlu až pod kápl n ku Všehsvätých. Väčšina ich bola žeiez-obetonom a tehlovými pásmi zaistená a vyčistená. Odstránením, rozsiahlych násypov sa podarilo novo získať pôvodné miestnosti. Objavené boly veľmi mnohé zbytky najstarších a neskorších stavebných úprav paláca a ponechané ako vodítko pre vede-. cké bádanie o dejinách pražského Hradu. Z dávnych nástenných malieb boly nájdené len nepatrné zbytky, okrem miestností, ktoré sú vyhliadnuté pre budúce hradné muzeum, kde bola objavená v jednej čiastke vzácna sgrafitová výzdoba, ktorá je prvou, dosiaľ známou ukážkou použitia sgrafit v obytných miestnostiach. Stavebná správa hradu, ktorá sa obmedzuje na práce stavebné, zaisťovacie a tiež pamiatkové konzervačné, pripravuje zverejnenie tejto partie hradu, až do prevratu neprístupné a namnoho neznáme. Po dokončení týchto prác, ktoré si vyžiadajú ešte doby asi dvoch rokov, bude prístupnou najzaujímavejšia z pozoruhodností pražského Hradu, ktorá bude pôsobiť mimoriadnou príťažlivosťou na návštevníkov. Ide tu o miestnosti, určené kedysi pre služebnictvo a družinu českých kráľov, vstupné dvorany ku kráľovským komnatám a priestory, do ktorých Je kladené uväznenie bratského biskupa Jána Augusta pred jeho prevezením na Křivoklát, uväznenie rukojmí zo 600 zástupcov odbojných miest z doby t. zv. Bartolomejského snemu v roku 1547 za vlády Ferdinanda I., a dějiště mnohých historických príhod a udalostí, ktorých spojenie s týmito miestnosťami je posiaľ úkolom vedeckého bádania. Nekomunistické predstavy komunistických poslancov. Miesto trestov — beztrestnosť. — Intervencie proti zákonu. Revolucionári v papučiach. H. Praha, 31. augusta. — V „Rudom Práve” sa dočítame, ako si komunistický poslanecký klub predstavuje otázku komunistických demonštrácií. Čítame tam: „Klub komunistických poslancov vyhlasuje verejne, že žiada imunitu pre každého robotníka bez rozdielu, úplnú svobodu pre cele triedne hnutie a .ponúka sa zakročiť so všetkými prostriedkami v každom jednotlivom prípade, ktorý mu, bude hlásený”. Toto! si nevieme predstaviť, ako si to klub komunistických poslancov predstavuje. ' T o -predsa znamená, aby, komunistickí robotníci neboli stíhaní za to, keď sa dajú sviesť komunistickými vodcami. Akokoľvek to niekedy tvrdo doľahne na jednotlivca, zostáva to faktom; keď- sá previní niekto niečím proti zákonu, musí byť stíhaný. To je určitá automatika verejného poriadku. Ale komunistickí poslanci si to predstavujú veľmi nekomunistický a pohodlne takto: Keď demonštruje robotník, alebc niekto iný výhradne podľa našich pokynov, nech mu bude zaručená imunita, t. j. nedh nebude stíhaný. Keby sme nevedeli, ako sa komunisti tvária vážne, domnievali by sme sa, že tu ide o vtip, q to, čo svojho času humorista Hašek myslel slovami: „Mierna strana pokroku v medziach zákona”. ....... Komunistický klub si vec predstavuje veľmi jednoducho, žiada, aby' aj excesy pri komunistických demonštráciách, inšpirované komunistickými vodcami, boly tolerované, aby ne-boly stíhané a trestané. Inakší výklad postulátu komunistického poslaneckého klubu nemôže sa dať. Názor komunistického klubu veru by mal byť poslaný do Moskvy k vyjadreniu komu-, nistickej internacionále. Komunistická internacionála by. mala povedať, či - si predstavuje takto typ komunistického revolucionára. VIKTOR HORÁK: Za f Andrejom Snofltoi.*| Bolo to myslím v roku 1924, keď som bol upútaný novým menom, vtedy ešte úplne neznámeho autora. Bol som vtedy, v čulom styku s redakciou „Slovenského Ľudu”', kde sa objavily jeho-ľudovýchovné, články, ktoré aj , na mňa, vtedy už osvedčeného bitcu v. ideách menovaného časopisu, veľmi zaujímaly, dávajúc tušiť, že autorom, je iste človek premýšľajúci a rozumný. Skoro, potom sa začaly objavovať aj básne, podpísané týmto. menom. ... A. hneď sa dalo z nich zbadať, že. nová eruptívna sila lyrického, a melancholického básnictva sa rodí. A potom už bolo, možné nájsť meno. Andreja Guotha v najrôznejších časopisoch. Len neskoršie som ja, človek, zapriahnutý do novinárstva na západe. *) Došlo oneskorene od autora, ktorý, mešká práve v Čechách. Príspevok pre jeho aktuálnosť uverejňujeme.