Smer, október-december 1973 (XXV/233-310)

1973-11-08 / No. 266

Bude vás zaujímat... Ako predchádzaf infarktom ? Je to otrasné, ale tre­ba to povedať, že každý dru hý muž nad 40 rokov žije v riziku umrieť na infarkt — alebo na porážku. Touto ne­príjemnou skutočnosťou sa za­oberá aj veľa lekárskych kon­ferencií, výskumov i osobnos­tí. Námaha nebola aj tak zby­točná, lebo sa prichádza ku vskutku pozoruhodným vý­sledkom. Pravda, základom každej spoločnosti je práca. Lenže to, čo teraz nazývame prá­cou, veľmi sa líši od práce minulých rokov. Naše náro­dy voľakedy pracovali zväčša na poliach a v lesoch. Po ta­kejto práci sa zachcelo ľah­núť si a odpočinúť. Ľudia ži­li v dosť zlých hygienických podmienkach a pomeroch, ani strava nebola na primeranej hygienickej úrovni. Terajšia práca sa už nielen líši od práce včerajška, ale naviac, nastal útek z dediny do mes­ta. Zdravotníci očakávali zlep­šenie zdravia, pretože sa pod­statne zlepšila kultúra býva­nia. obliekania, stolovania, stravovania ap. Žiaľ, civilizač­ný problém vyvolal nové zdra­votné problémy. Človek dneš­ka masovo vybočil z tradič­ných a zaužívaných návykov a zo zdravotného hľadiska kamsi zablúdil. Po práci dneška nie je mož­né fahnúť si a vyspať sa. Na­opak, mali by sme viacej vy­hľadávať telesný pohyb na vzduchu, v záhrade alebo na ihrisku. Naše zdravotníctvo na kaž­dom kroku zdôrazňuje pre­venciu a uprednostňuje ju pred kurativou. Dosiahlo už pozoruhodné výsledky pri zdolávaní infekčných onemoc­není. Chráni ľudí na riziko­vých pracoviskách, venujeme tomu závratné sumy a čas. Na jednej strane sme teda boj už vyhrali. Vypukol nám však požiar na inom konci, kde sme to zasa vôbec nečaka­li. Teraz už musíme hovoriť nahlas o inom riziku, ktoré nám t^prhu ušlo pozornosti, aspoň oficiálnemu zdravotníc­tvu. A to je práve to riziko dospelého človeka, najskúse­nejšieho muža, zomrieť na in­farkt alebo porážku. Tento osud postihuje nielen nás, ale temer všetkých Európanov, Američanov a čiastočne aj Afričanov. Vo vyvinutých kra­jinách s vysokou industriali­záciou je tri razy toľko (viac) infarktov ako v málo vyvinu­tých krajinách. Niektoré kmene a národy majú zasa nápadne málo in­farktov. Tak napríklad obyva­telia Jemenu neochorejú na infarkt, ale len čo žijú dvad­sať rokov v Izraeli, majú prá­ve také choroby ako domá­ci, ochorejú na infarkt, cu­krovku a artériosklerózu. Ne­treba sa však sťahovať zo štátu do štátu. Stačí presťa­hovať sa z dediny do mesta. Tak v írsku bratia, ktorí sa nasťahovali do mesta, pomre li na infarkty. Bratia, čo zo­stali doma na poľnohospodár­stve, zostali zdraví. Veľmi sa obviňovala stra­va a v nej najmä tuk. Vie­me však, že naši lesní a poľ­nohospodárski robotníci je­dia veľa slaninky, a predsa neochoreli na infarkt. Tak is­to vo Fínsku, kde je najviac infarktov na svete, lesní ro­botníci a lyžiari pri tej is­tej strave na infarkt neocho­reli. Neochoreli na cirkulač­né choroby ani tí, čo chodili kilometre peši do práce, ale­bo na lyžiach. Presvedčivejšie je porovna­nie u mníchov, z ktorých jed­ni jedli veľa mäsa a tukov, iní zasa boli vegetariáni. Tu počet infarktov bol rovnaký. Morris, Raffle, Roberts a Parks vyšetrili 31 tisíc úmrtných listov londýnskych sprievod­cov a vodičov autobusov. Na infarkt zomrelo viac vodičov ako sprievodcov. Morris a Crawford vyšetrili 3800 prí­padov úmrtí, kde príčinou smrti nebola cirkulačná cho­roba. Zistili, že telesne pra­cujúci mali koronárne cievy bez chorobných príznakov. Jazvy na srdci po infarktoch u telesne pracujúcich boli vzácnosťou. Iný závodný lekár na pošte uvádza vo svojej správe, že sa nepamätá na to, aby po­čas jeho 30-ročnej lekárskej praxe bol niektorý z pacien­tov zomrel na infarkt v po­hybe. ale vždy v pokoji. nu (cholesterolu) v krvi. Isté je, že Cholesterin zmenšuje priesvit ciev, okrem toho aj okolité bunky sa potom hor­šie živia, následkom čoho sa ľahšie vytvor;! trombus, kto­rý upchá cievu, čo je pre do­spelého muža osudným. Cho­lesterin po telesnej práci po­­klesáva a ustáli sa na prija­teľnej hladine. Protiinfaŕkto­­vý účinok telesného pohybu si vysvetľujeme aj zlepšením lymfatického obehu po te­lesnom pohybe. Lymfatický o­­beh nemá osobitnú pohonnú silu. Pohybom sa zlepšuje. Veľmi ľahko sa o tom kaž­dý presvedčí. .Keď dlho ces­tujeme sedmo, po niekoľkých hodinách prichádza príznak ťažkých nôh a malých topá­nok. Opúchajú nám nohy. Len čo sa prebehneme, nohy od­­puchnú. Preto napr. pri dlhých ces­tách s futbalistami autobusom sme vždy jazdu prerušovali a jeden-dva kilometre sme si aj poklusali. Pokusy s teles­ným pohybom sa robia aj na­ďalej s veľkou dôkladnosťou. Tak sa skúšali rôzne spôso­by životosprávy v záujme zní­ženia hladiny cholesterínu v krvi, a to poklesom telesnej váhy, diétou, liekmi a pohy­bom. Zistilo sa, že najoptimál­­nejši je telesný pohyb. Vedci a lekári celého sveta by pre­to mali ovela viac spolupra­covať s telovýchovou a jej jednotlivými zložkami. Dobra a pravidelne vedený športo­vý tréning nikdy nevedie poškodeniu srdca a ciev, ale k k ich posilneniu. Už veľa ne­mocných lekári postupným te­lesným cvičením uviedli späť do života, no mnohých „do vaty zabalených“ pochovali a uviedli do invalidity. Iba tes­né spojenie telovýchovy a vô­bec pohybtv. so zdravotníckou službou a zdravotníckymi or­ganizáciami pomôže účinne i účelne pri upevňovaní a o­­tužovaní ich zdravia. —vis— tov jednou predzvesťou infark­je stúpnutie cholesterí­

Next