Technické Noviny, červenec-prosinec 1974 (XXII/27-52)

1974-07-02 / No. 27

^ f., ,г1|Г rwTK TffTTfV* в£> TECH NICKÉ MOVI NX ^ " r 11 m ч u 1Дмм««*ЦNoи*мммдииид;аШОТТОTMШ Ф ROCNiK XXII ■ CISLO 27 (992) ■ BRATISLAVA, 2. JÜLA 1974 ■ CENA 1 Kí* чан sa Prísun materiálu, riadi sa automatikou IVO 400, ktorá je výrobkom k číslicovo riadeným sbrábacím centrám PQH 50 národného podniku ZPS Gottwaldov Ovládači pult číslovanej předvolby ovládania regálového zakladača integrovaného výrobné­ho úseku 1VG 400 z národného podniku ZPS Gottwaldov. Ovládači pnlt vyvinuli vo Výv s1 "umom ústave náradia v Nových Zámkoch V novozámockom Výskumnom ústave náradia s celoštátnou pôsobnosťou Ešte ho nevidieť, výsledky už áno. Dr. MILAN STREČKO Poznáte VUNAR? — spýtali sme sa desiatich Novozámčanov. Iba traja z nich vedeli, čo sa skrýva za týmto názvom, a poradili, ako sa ta dostať. Pravda, sami netušili, že Výskumný ústav náradia (lebo o ten išlo) má v Nových Zámkoch až šesť roztrúsených pracovísk — pro­vizórií. A tak sme našou redakčnou šeaťstotrojkou absolvovali najprv ma­lé detektívne cvičenie v uliciach mesta, kým sme — po objavení prototypovej dielne na Tureckej uli­ci — našli konečne aj „hlavný staň“ ústavu v adaptovanom objekte na Prednádraží. Táto nepriaznivá situácia sa však v dohľadnom čase zmení. Keď do Nových Zámkov prídete roku 1976 (tak to predpokladajú plány), pri­víta vás NOVA DOMINANTA MESTA ktorá vyrastie v areáli medzi Ber­nolákovým námestím a budovou AGRUM-u. Bude to komplex Vý­skumného ústavu náradia, tentoraz na reprezentačnej úrovni, v ktorom sa sústredia všetky doteraz detašo­vané pracoviská. Prehliadli sme si maketu znázorňujúcu VUNAR blíz­kej budúcnosti. „Na prvom poschodí,“ vysvětluje riaditeľ ústavu Jng. TOMÄŠ LANG, „bude prednášková sieň pre 150 účastníkov, vybavená modernou technikou napríklad na preklad prednášok do piatich jazykov, pre­mietanie odborných filmov atd. Tu sa budú konať konferencie, vedecké sympóziá a podobné podujatia. Z dalších vymožeností budúceho VU­­NAR-u možno spomenúť výpočtové stredisko, reprografické oddelenie, dokonale vybavené prevádzkové priestory, dokonca i maloobchodnú predajňu, v ktorej sa domácim maj­strom budú predávať rozmanité po­treby a náradie.“ Ked som si v duchu predstavil dnešnú prototypovú dielňu ústavu v starom schátranom objekte a po­rovnal ju s budúcnosťou, ako ju priblížila maketa a hotové projek­ty, prišiel nii na um známy afo­rizmus — „aj veľké veci sa rodia z malých začiatkov“... Rodia sa o to skôr, ked si ich vynucuje spolo­čenská potreba. MA „VUNAR" OPODSTATNENIE? Na túto našu otázku (ústav som navštívil so šéfredaktorom TN s. MICHALOM KIMLIKOM) odpovedal riaditeľ Ing. TOMÄŠ LANG zaujíma­vými údajmi a faktmi. Výroba náradia v českosloven­skom strojárstve predstavuje objem cca 4,8 miliardy Kčs ročne, čo je iste značná suma. V minulom ob­dobí extenzívneho rozvoja národné ho hospodárstva nevenovala sa však náležitá pozornosť vedecko-technic­­kému rozvoju odborov náradia, kto­ré patrí medzi limitujúce činitele rastu produktivity práce. Následky toho pociťujeme v nejednom smere i dnes, Vznikla kvalitatívna dispro­porcia medzi obrábacími strojmi sa­mými, ktoré sú v ČSSR na solídnej úrovni, a zanedbaným náradím na druhej strane. Pritom ani v jednom druhu náradia nestačíme kryť po­trebu, lebo náradie produkujeme ne­hospodárne, roztrieštené. Asi 25 percent náradia v Česko­slovensku produkujú špecializovaní výrobcovia, ako je napríklad n. p. Nářadí, Praha, a jeho závody, n. p. Škoda, Plzeň, Zbrojovka, Brno a Vsetín. Na Slovensku jediným špe­cializovaným komerčným výrobcom je n. p. Strojárne, Piesok, závod Liptovský Mikuláš. Zarážajúcim, ne­priaznivým faktom je, že zvyšných 75 percent náradia produkuje sa na 640 rozličných miestach, v nástro­járnách s minimálne 5 pracovník­mi. Na tieto pracoviská viažu sa zvy­čajne najkvalifikovaneiší zamestnan­ci a náročné, často špeciálne a celkom nevyužité stroje. Výrobou ná­radia zaoberá sa v Československu do 90 000 ľudí. Keď však porovnáme produktivitu práce v spomenutých 640 výrobniach s priemernou pro­duktivitou práce v čs. strojárstve, vychádza nám pri výrobe bežného normalizovaného náradia len 80- percentná produktivita, kým pri špe­ciálnom náradí je tento pomer ove- Га horší — iba 40 percent... Už tradičným javom je veľký podiel ručnej práce v operačných náraďov­niach, ktorých počet — a tým aj celková roztrieštenosť výroby — sa zvác šuje. NEVYHOVUJÚCA ÚROVEŇ TECHNICKÉHO ROZVOJA ktorá sa u nás dosiahla v odboroch náradia, môže sa dokumentovať aj inými údajmi a porovnaniami. Naprí­klad stupňom technickej normalizá­cie. Začiatkom tejto päťročnice bo­lo v ČSSR okolo 2000 štátnych a 260 odborových noriem náradia. Naproti tomu v Nemeckej demokratickej re­publike majú vydaných 9000 noriem, ktoré sa týkajú len stavebnicových prípravkov. Porovnania s inými prie­myselne vyspelými štátmi vyznieva­jú pre nás tiež nepriaznivo. Vznik výskumného ústavu, ktorý by organizoval podstatný obrat k lepšiemu, progresívnemu stavu v predmetnej oblasti, je teda opod­statnený. Výskumný ústav náradia (VUNAR) v Nových Zámkoch vznikol koncom šesťdesiatych rokov sprvu v rámci Výskumného ústavu kovopriemyslu, Prešov. Od 1. januára 1971 vyvíja svoju činnosť samostatne, s celo­štátnou pôsobnosťou, ako medziod­­borové vedúce pracovisko technic­kého rozvoja výrobných odborov ná­radia. Jeho úlohou je koordinovať v ČSSR technický rozvoj v predmet­nej oblasti, a to od etapy kvalifiko­vanej prípravy plánov cez riešenie až po realizáciu. K praktickému za­meraniu ústavu prispelo i to, že ho začlenili do trustu podnikov TST —■ (Dokončenie na str. 5) Riadiaci pult hélio­vých skvapalnova­­čov kombinované ho solenoidu, kto rý vytvára magne tické pole s inten žitou 2 MA/m (stať „Superintenzívne magnetické pole“ prinášame na 6. strane t. č.J

Next