Večer, november 1973 (V/218-240)

1973-11-08 / No. 223

Bez Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie by nebolo slobodného Československa! Ročník 5. číslo 223 Košice, štvrtok 8. novembra 1973 50 halierov Rozhovor s riaditeľom vydavateľstva USSR „Karpaty" B. Gvardionovom Preliuje sa naša bratská spolupráca Každý tretí deň nová kniha 9 Košice sú krásnym, družným mes­tom 9 Odnášame si nezabudnuteľné zážit­ky 9 Naša spoluprá­ca sa ešte viac pre­hĺbi Pri príležitosti otvorenia Krajskej výstavy sovietskej tlače, literatúry a fotografii, ktorú pripravil Vsi. KV ZČSSP prostredníctvom svo­je] sekcie žurnalistiky, po­žiadali sme súdruha Borisa Gvardlonova, aby pre Večer poskytol Interview. • Boli ste už niekedy v Košiciach? — Doteraz nikdy, ale za svojho trojdňového pobytu som spoznal Košice ako krás­ne, družné mesto. Som pre­kvapený a nadšený Jeho rozsiahlou výstavbou. dojmy z krajského sídla Moje umocnené aj poznatkami sú krajskei výstavy, ktorú usku­z točnil Vsi. KV ZCSSP. Je vkusne inštalovaná a som rád, že je o ňu taký záujem. Osobne ma teší záujem a] o produkciu nášho republiko vého vydavatelstva. • Na výstave je iste len časť vami vydávaných kníh .,. ky — Vybrali sme len ukáž a predovšetkým tých publikácií, ktoré pódia náš­ho názoru majú čo povedať našim československým pria­­telom. Vystavené sú naprí­klad knihy „Družba, spolu­práca, bratstvo“, „Lenin s nami“, na ktorých sa podie­ľali aj autori z Českosloven­ska, predovšetkým z vášho kraja. Takých diel sme vy dali a plánujeme vydať v budúcnosti ešte viac. Od roku 1946, keď vyšla naša prvá kniha, vyšlo nášho republikového vydava­z telstva doteraz už vyše 25 miliónov exemplárov. Už v predošlých rokoch sme mnohými prostredníctvom KV s ZCSSP a Jeho sekcie žurna­listiky, sovietskej literatúry a tlače zoznámili vašich pracujúcich na viacerých vý­stavách — v Košiciach, Prešove, v Čiernej nad Tisou v a v rade odbočiek Východo­slovenského kraja. Každý tretí deň vydávame novú publikáciu . . . • Sú to len diela v ukra­jinčine? — Aj v ukrajinčine, ale tiež v ruštine, maďarčine, moldavštine a v iných jazy­koch. Turistickú literatúru vydávame aj v slovenčine, češtine, angličtine, nemčine, rumunčine a v iných jazy­koch. Vydávame poéziu i prózu súčasných sovietskych spiso­vateľov, ruskú a ukrajinskú klasiku, odbornú literatúru a ako i na košickej výstave vidieť — aj veľké množstvo politickej a náučnej litera­túry 1 diela pre detí. Keď (Pokračovanie na 3. str.) 0 perspektívach Včera sa skončilo na Vy­sokej škole veterinárnej ro­kovanie vyše 100 veterinár­nych lekárov a 30 riadltefov okresných veterinárnych za­riadení na Slovensku o per­spektívach poľnohospodár­­stva najmä v živočíšnej vý­robe. Na zasadaní, ktoré vie­dol rektor VVŠ prof. dr. Ja­roslav Vrtlak, predniesli re­feráty riaditeľ odboru plá­novania Ministerstva poľno­­hospodárstva a výživy dr. Ján Tomčáni a riaditeľ Štát­nej veterinárnej správy dr. Stefan Haladej. Už o dva týždne naposledy — Sami sebe Všetka pre úspešnú reprezentácia Košíc O dvadsiatej hodine 23. novembra sa na televíznych obrazovkách objavia hlása­telia E. Galanová a Ing. J. Lacko, aby naposledy konfe­rovali súťaž Sami sebe. Po­slednými bežcami tejto šta­fety zveľaďovania, brigád, zberu surovín, ale 1 dobrej zábavy, budú obyvatelia náš­ho mesta a obvodu Bratisla­va II. Ketfžn do terminu sútaže ostávajú už len dva týždne, požiadali sme tajomníka MsNV |UDr. I. Urbančlka, aby nás poinformoval o prie­behu príprav na toto zápo­lenie. — Robíme všetko, aby sme obstáli čo najlepšie, aby sme čestne reprezentovali farby nášho mesta. Rozbehol sa zber šrotu a skla, finišuje sa pri plnení socialistických záväzkov za­meraných na skrášlenie náš­ho mesta, končia sa niekto­ré akcie v rámci „zetky“. Z tých väčších spomeniem as­poň spevnenie plôch v par­ku na Moyzesovej ulici, re­konštrukčné práce na SPSSaZ na Lermontovove] ul„ dokon čovacie práce na parkovisku na rohu ulíc Marxovej a Svä­toplukovej, ihrisko na Kos­­tollanskej ceste, terénne úpravy na budúcom plážo­vom kúpalisku na sídlisku Nad jazerom a ďalšie. • Prím medzi týmito ak­ciami má zrejme Všešporto­­vý areál, budovaný v rámci socialistického záväzku náš­ho mesta ... — Áno, svedčí o tom aj doteraz vytvorená hodnota diela — 25 mil. 300 tisíc Kčs. Od začiatku roka tu na­ši obyvatelia odpracovali skoro 250 tisíc brigádnických hodín. O Po tejto stránke to te­da vyzerá dobre. Bn súťaže však patrí aj zábavná časť, kde sa na javiskn stretnú reprezentanti oboch miest v dohodnutých disciplínach ... — ...a pretože aj za ne možno získať slušný počet bodov, požiadali sme už pri prvom stretnutí tých, čo nás budú zastupovať, aby pllne trénovali. Ako som sa do­počul, všetci si to zobrali k srdcu a nevynechajú ani jeden deň na prípravu. Či (Pokračovanie na 3. str.) Včera popoludní v Mestskom stavebnom podniku sa kona­lo slávnostné zhromaždenie pracujúcich pri príležitosti osláv 56. výročia VOSR a ot­vorenia Mesiaca ČSSP. Po kultúrnom prejave učňov slávnostný prejav predniesol plk. Ing. Ivanko. Puto: D. Hýli Oslavami sme začali Mesiac priateľstva Pozdrav i vďaka sovietskenu ľudu Včerajšou oslavou 56. vý ročla Veľkej októbrovej so­cialistickej revolúcie, ktorá sa skončila slávnostným zhro­maždením v Dome umenia a na ktorom slávnostný prejav predniesol tajomník Vsi. KV KSS Rudolf Blaho, začali sme už tradične Mesiac českoslo­­vensko-sovletskeho priateľ­stva. Ako to zdôraznil v pre­jave súdruh Blaho, práve tento rok si v rámci Mesia-ca priateľstva pripomenieme 30. výročie podpísania Zmlu­vy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolu­práci, uzavretej v decembri 1943 v Moskve. Význam a hodnotu tohto spojenectva potvrdili všetky etapy nášho vývoja. Veľkým zážitkom v druhej časti slávnostného zhromaž­denia bolo vystúpenie soviet­skeho učiteľského spevokolu z Užhorodu. Účastníci zhromaždenia po­slali vefvysianectvu ZSSR v Prahe a generálnemu konzu­látu ZSSR v Bratislave zdra­vicu, v ktorej želajú soviet­skemu fudu vera úspechov pri plnení veľkolepých úloh komunistickej výstavby a vy­jadrujú vďaku za všestrannú podporu a pomoc poskytnu­tú vo vojnových rokoch, v ťažkom krízovom období a pri socialistickom budovaní našej domoviny. Plénum ObNV Juh k deťom a mládési Dať to najlepšie... od Košice — mek — Dnes rána zasadalo plénum ObNV Juh. Po straníckej skupine (45 z 85 poslancov sú členmi strany) a správe o činnosti rady, dostali sa hneď na program rokovania otázky súvisiace so soclalis-tlckou výchovou a prípravou mladého pokolenia pre život a prácu. Hlavný referát pred­niesol predseda školskej kultúrnej komisie súdruh J. a Slakel. V obvode Juh — ako ne­skoršie potvrdila aj disku­sia — budú azda v budúc­nosti najväčšie starosti predškolskou výchovou. Glo- s ha — zaškoliť do roku 1975 najmenej 60 pere. troj- až päťročných deti je sice na­najvýš aktuálna I celkom jasná, no fakt, že na ObNV evidujú do 1500 žiadosti na umiestnenie deti do pred­školských zariadení, nijako nemožno obísť, ani utajiť, (Pokračovanie na 3. str.) Informácie i opatrenie Košice — gi — Dnešné predsedníctvo Mestského vý­boru SZM sa zaoberalo otáz­kami, ktoré sú vo zväzovej práci toho času na prvom mieste. Vyhodnotili septem­brové a októbrové členské schôdze a prebrali informá­cie k prebiehajúcim výrob­ným členským schôdzam. Po­zornosť zamerali aj na čin nosť Rady stredoškolskej mládeže pri Mestskom výbore SZM a detailnejšie sl pre mietli prácu školskej organi zácie Zväzu mládeže na Gym náziu Kuzmányho ul. Feb ruár je síce ešte ďaleko ale mestskú konferenciu tre­ba pripravovať už odteraz. Na Jej zabezpečenie schválili pollticko-organizačné opatre­nia. Tri úspešné roky v oddiele dimitrovcov Nemôže ich sklamať Skromnost — tento výraz patrí k menu Peter O ndí k. Je taký ako mnoho iných, len mladší sú mu viac po­dobní ako starší. Tlel mfíZe me povedať, le porozumenie detského sveta je preňho tým, čim vie Zit a čomu vie Zit. Lebo tento chlapec je ul tri roky úspešným oddtelo vým vedúcim v pionierskej organizácii v Základnej de­väťročnej škole Tomáštkova ul. Sám je jeden z jej pr­vých absolventov a práve prostredníctvom práce s pio­niermi je s ňou vlastne o stálom kontakte. Peter je dnes Žiakom 4. ročníka Strednej priemysel nej školy elektrotechnickej Ot vtedy, keď vstupoval do Zväzu mládeZe, zverili mu konkrétnu úlohu: práca v pionierskej organizácii. Sta lo sa tak do bodky a do pís­mena. Začal s tými najmenšími Odvtedy povyrástll o nejaké tie centimetre a s rokmi umu im pribudlo. Sú v pre­l lomovom piatom ročníku svojho vedúceho by nevyme­a nili „ani za svet", ako sami hovoria. Prečo? Nut preto, lebo je to ich starší kania rát. Jeden z nich, len tro­cha väčší. Nenaparuje sa, dá sa ho na všeličo opýtať, trá­vi s nimi vela času v prí­rode, berie ich na vychádz ky, ale t nenásilne vedie k poznaniu a histórii pionier­skej organizácie t KSC. . Sám oddiel prišiel minulý rok s návrhom, aby si dali názov: oddiel Jurala Dimit­rova Samé deti vedeli po­rozprávať o llvote tohto vý­znamného predstaviteľa me­dzinárodného robotníckeho hnutia a bulharského štátni­ka, kto tó . bol, a prečo od­diel pomenúvajú' jeho me­nom Ze Peter, tento tmavovlasý chlapec má prácu s deťmi naozaj rád, svedčí o tom každoročne opakovaný pobyt i v pionierskom tábore — sa­mozrejme, je tam ako oddie lový vedúci. Keď sl oblečie modrú zväzácku košeťu s bordovou kravatou so zvä­záckym odznakom, všetci pionieri ju chcú mat na se­be. Je však príkladom nie­len takto, navonok. MOZe byť vzorom o chovaní a v priateľskom vzťahu k okoliu, v zmysle pre kolektívnu prá­cu. Pri vyhodnocovaní čin nosti oddielov, ten jeho pat­ril medzí najlepšie z celej pionierskej skupiny. „Mám rád deti a prácu s nimi “ hovorí. ,flá sa to po­vedat aj tak, Ze v nej na­chádzam uplatnenie, lebo sa ml darí. Deti tieZ potrebujú nejakú organizovanosť a tie, ktoré sa naučia uZ teraz, bu dú dobre pripravené pre prá­cu vo zväze mládeZe“ — do­končil ticho. Všetko to, čím Zlje pio­nierska organizácia, Zlje i s ním. Lea GALLOVÁ Rokovanie v sekciách Košice — miš — Dneš­ný tretí deň siedmeho me­dzinárodného kolokvia o ve­deckej organizácii práce po­kračuje rokovaním v sek­ciách. Prvé sekcia sa zame­v riava na organizáciu práce podmienkach nepretržitej aparatúrnej výroby, druhá na pracovné štúdie a rozbory pracovných procesov a tre­tia na ergonomické aspekty riešenia pracovných pro­striedkov a pracovísk. Zaj­tra sa opäť všetkých tristo účastníkov zíde na rokovaní v pléna. Pohľad po svete Nixon nechce do pen­zie 9 Nespoľahliví generáli 9 Úplatkár­stvo medzi advokátmi 9 Oplotená kolónia Washington — O 15 percent sa tohto roku v USA znížia v zime dodávky vy­kurovacej nafty pre domác­nosti, úrady a podniky. Nie je tiež vylúčené, že v USA zavedú na vykurovaciu naf­tu přídělový systém. Ozná mil to americký prezident Richard Nixon v televíznom prejave prednesenom v noci na dnes. Prezident dodal, že Spojené štáty čelia „akút­nym energetickým ťažkos tlám“, ktoré sú najväčšie od druhej svetovej vojny. Upo­zornil Američanov, že musia priniesť „určité obete, aby sa americké hospodárstvo mohlo naďalej rozvíjať“. Na záver prejavu reagoval Ni­xon na požiadavky niekto­rých amerických novín a po­litických činiteľov, aby v sú­vislosti s watergatským škan­dálom odstúpil. Vyhlásil, že nemá v úmysle vzdať sa pre­zidentského úradu. R i m — Troch talianskych generálov vrátane bývalého náčelníka štábu talianskej armády postavia pred súd za spreneveru 200 miliónov lfr z verejných fondov. Generá­li Giuseppe Aloja, Rosario la Ferla a SUvestro Saccaro sa budú pred súdom zodpo­vedať aj za zneužitie verej­nej funkcie pre presadzova nie súkromných záujmov. Londýn — Súčasný sys­tém britského súdnictva pre­feruje bohatých: Je chyba, (Pokračovanie na 3. str.) ■ VČERA otvorili zástup­covia prevádzkového podni­ku v Prahe n. p. novú pre­dajňu Čajky, ktorá pomlka špecifické druhy sovietskych potravín. Predajňa, jediné svojho druhu v ČSSR pred­stavuje nielen predajňu, ale chce oboznámiť širšiu verej­nosť aj s priemyselným to­varom, hračkami, suvenírmi a potravinárskymi výrobka­mi, vyrábanými v ZSSR. ■ PREDVČEROM zahynul na služobnej ceste v NDR pri automobilovej nehode súdruh Oldřich Jarušek, zástupca šéfredaktora Tribuny. Spo­ločne s nim zahynuli vedú­ci odboru časopisu Neuer Weg súdruh Heyden, tlmoč­ník a vodič. ■ V SSR sa do tokov roč­ne vypúšťa vyše miliarda ku­bických metrov odpadových vôd. Okrem znehodnotenia riečnej vody na ďalšie po­užitie v priemysle a v poľ­nohospodárstve, zhoršujú sa tým životné podmienky vod­nej flóry a fauny. Na Slo­vensku je vyše 1500 zdrojov znečistenia. ■ OD JANUÁRA do konca septembra navštívilo Česko­slovensko 7,29 mil. zahranič­ných turistov. Z nich viac ako 6,6 mil. prišlo zo socia­listických krajín. ■ NAŠIM monopolným vý­robcom detských plienok je n. p. Kolora v Semiloch. Ročne tu pre mladé mamič­ky a Ich ratolesti utkajú a ušijú 14 miliónov plienok. 25 percent výroby dodávajú do Francúzska, ale aj pre bato­­liatka na Kanárských ostro­voch, Slngapúre a pod. 's^í^C Kľúčik Oddávna pozorujem, Ze môjmu staršiemu kolegovi na retiazke lajblika vis! nejaký kľúčik. Ast vycítil moje zve­davé pohľady na ten kľúčik a takto vec vysvetlil: — To je, kamarát, štartovací kľú­čik od auta. — A ty ho no­síš na retiazke ako taliz­man? — Ale kdeZel Ja na ta­ké tallzmanové báchorky ne­verím. — Tak prečo ho no­síš? — Preto — vraví kole­ga — lebo ten kľúčik som našiel na chodníku . —po­tom sa uškrnul a pošepol — Co, keď raz k nemu nájdem aj auto, do ktorého pasu­je...? vi.

Next