Večerník, január 1971 (XVI/1-25)
1971-01-13 / No. 10
• Otto Witte, nemecký artista, bol o roku 1913 páľ dní albánskym kráľom. Ked sa dobrodružný Witte dozvedel, že Albánsko vyhlásilo svoju nezávislost a ponúklo trón nemeckému kntelatu Wtedovl, poponáhľal sa, pri stál v Durazzu a nechal sa korunovat. . No jeho kraľovanie ■ netrvalo dlhSie ako S dní, pretože sa prihlásilo ozajstné knieža a milému Wttteovt neostalo Iné, než Ujsf-Na „exkráľ" obrázku: Otto Witte v kráľovskej paráde fUi IIAGLAP i* Pohľady z Minská Mesto, ktoré povstalo z trosiek + Čo sme videli v jednom kombináte V hlavnom meste Blelornska nás vftalo vera rudf. Zoradili sme sa do akéhosi kruhn, kde hlavnou postavou bola menila žena so živými očami, s modulovaným hlasom, naozaj skúseného rečníka. Bola to predsedníčka Ostredného výboru Odborového zväzu stavbárov repnbliky. Minskí Dva razy sa cez mesto prehnala krutá vojna, dvakrát bolo stredobom obranného systému — najprv sovietskeho a potom nemeckého. Tu sa odohrávali boje — desaťkrát väčšie ako pri Osablahe, tu malo nemecké velenie jedno z najväčších deštrukčných zariadení. V celom meste zostalo stáť necelých 12 pere. domov. Ale býval sa v nich nedalo. Mnohým chýbali priečky, Iným stropy, schody, ďalšie mail deravé strechy, atď. Dnešný Minsk už nie je natoľko poznačený vojnou, ľud si ho PEKNE MODERNE BUDDJE. Tak, ako sa patri na hlavné meste jednej z pätnástich zväzových republík. Bielorusko má plochu 211 tisíc kilometrov štvorcových a arl B 500 000 obyvateľov. Z toho 80 pera cent tvoria Bielorusi, 8 pere. Rusi zvyšok ostatné národnosti. Zvláštnostou Minská, ktoré sa rozprestiera na ploche asi 13 000 ha, je jeho námestie, dvakrát väčšie ako moskovské Červené námestie. Mesto sa môže popýšiť športovým palácom, konštrukčne riešeným v podobe zaveseného stropu. V Jeho priestoroch usporadúvajú koncerty a pohodlne sa v nich usadí až 6000 ľudí. Palác sa dá upravit aj na hokejové stretnutie, či na ľadovú revue. Raritou mesta je vodná nádrž na ploche 38 kilometrov štvorcových. Z modernej a najnovšej techniky — výstavby hodno vari spomenúť novú štvrť — mlkrorajón na 40 hektároch. Býva tam asi 12 000 ľudí. Čo tu však človeka najviac milo prekvapuje, to sú GprimnE ludskE vzťahy, osobitne voči nám, Slovákom, bratom a priateľom. Minister stavebníctva súdruh Zlžel nás prijal na osobitnej audiencii, nechýbala ani čiperná predsedníčka, ktorá nás vítala na stanici. Nie sú důležité bohato prikryté stoly na recepcii, ani jedlé, ale tie úprimné prípitky, slová, ktoré motivovali priateľské a úprimné želania. Rád by som sa však vrátil k stavbárskej tematike. Začiatky výstavby a vôbec obnovovacle práce po vojne boli tažké. Markantne sa prejavil nedostatok bytov a preto celé úsilie smerovalo na obnovenie priemyslu a bytovej výstavby. Aj dnes je ešte nedostatok bytov, hoci sa v tejto republike veľa stavia. Výstavba 32-bytového panelového domu trvá napríklad pol roka. Zašil sme sl aj do závodu na výrobu prefabrikátov — prvkoví pre bytovú výstavbu. Závod je' plnoautomatlzovaný a zamestnáva 1160 ľudi, z toho 80 pere. žien. V, kombináte za deväť rokov POSTAVILI VYŠE 32 000 BYTOV. V čase našej návštevy začínali s montážou devätpodlažných domov, no nie sú zriedkavosťou ani 19-podlažné. Hlavné slovo tu majú veľmi výkonné žeriavy. Zaujala ma aj problematika bezpečnosti pri práci. Tej tu venujú mimoriadnu pozornosť, a tak nečudo, že úraz je vzácnou výnimkou. Pracovný týždeň má páť dni a už dávno nepoznajú práce navyše, predĺžené smený a ani sa k tejto praxi vrátlf nechcú. JOZEF JANlK Čo sloji jeden človek? Vo všeobecnosti schvaľujeme tvrdenie, že najväčšou hodnotou Je človek. Ešte aj v tomto čase, ktorý práve žijeme, hod v minulých desaťročiach sme boli častokrát svedkami prípadov, kedy hodnota človeka klesla na cenu Škatuľky cigadet — spomeňme sl na druhú svetovú vojnu — a teraz, v relatívnom mieri, máme na mysli krikľavé prípady z Japonska. Kolujú správy, že tam, v pobrežnom meste Minamata, sa nachádza továreň na nltrogôn a oko lo nej žijú ľudia V Mlnamate už dlhý čas prichádzajú na svet choré deti. Deset-dvadsat rokov žili slepé, hluché, chromé, duševne menej vyvinuté, ktoré za strašných múk hromadne zomierali. Napriek tejto otrasnej skutočnosti dokázal! obyvatelia len vytrvalými demonštráciami pilmäľ úrady k tomu. aby konečne vyslali do Minamaty vyšetrovaciu komisiu. Bolo už totiž evidentné, že záhuba mladých nadobudla hrozné rozmeiy ba Výsledok vyšetrovania bol zhru takýto: nltrogénová továreň v meste plodí jed, z komínov sa valiaci dym zasa rézne exhaláty. Nie je zistené, aké účinky to má na dospelé obyvateľstvo. No o dvoch veciach nemožno pochybovať: cudzinec, ktorý príde do mesta, cltl už po hodine prúd ké bolesti hlavy. A matky, ktoré jedla ryby z nečistených morských vôd, a dýchajú exhalátmi otrávený vzduch, rodia deti s poško deným nervovým systémom (sie pé, hluché, choré, duševne menej cenné) Mtnamataké továreň je japonským súperom podobnej ameilckej a západonemeckej továrne — je nedobytnou pevnosťou priemyselnej veľmoci na poli výroby chemického prie myšiu. A musí takou zostat aj za cenu deti — 1 za cenu mŕtvych tlel japonských detí Taká je podstata výsledku vyšetro vanla. Továreň teda 1 naďalej zabíja ľudí, a ženy ne chcú viac rodil deti úloha Matematická je jedno duchá: zisk z to várne sa porov ná s počtom do terajších obetí Dostaneme výsle dok, ktorý odzr kadluje tragédiu doby a tragédiu jednej spoločnos tl: momentálne toľko dnes stoji v Japonsku žlvol Jedného človeka. minamatskA továreň smrti • TOTO DIEVČA sa nebude nikdy usmieval. Má 16 rokov, narodilo sa slepé a chromé DEMONŠTRÁCIA zo zúfalstva Aeroflot najväčší Rozvoj leteckej dopravy za posledných 50 rokov Je takmer neuveriteľný. Dnes ich používa vyše dvesto veľkých leteckých spoločnosti, z ktorých viac než 170 Je medzinárodných. Používajú zhruba 5500 veľkých letísk a lietajú so 6500 dopravnými lietadlami, 85 percent z nich má výkonné prúdové motory. Najväčšou leteckou spoločnosťou sveta je sovietsky Aeroflot. Za rok 1988 prepravil viac než 70 miliónov cestujúcich. Dĺžka leteckých liniek Aeroflotu je zhruba 500 000 kilometrov; aj malé mestečká na ďalekom severe sú spojené letecky a často to je jediná komunikácia s ostatným svetom. Aeroflot má na vnútroštátnych linkách veľmi nízke tarify, napríklad letenka z Moskvy do Kyjeva stoji 40 rubľov, z Moskvy do Anadyru (vzdialeného 5750 km) stoji 169 rubľov. Táto sovietska letecká spoločnosť má aj medzinárodné diaľkové spojenie s USA, Kanadou, Kubou, japonskom, Indiou, Čínou, s oblasťou Stredného východu a africkými štátmi. Zamestnáva asi 400 000 ľudí. V roku 1969 zaznamenala svetová letecká preprava viac než 360 miliónov cestujúcich. Len cez severný Atlantik lieta denne asi 220 dopravných lietadiel, ktoré prepravia za rok zhruba šesf miliónov ľudí a 250 000 ton tovaru. Na niektorých frekventovaných linkách napríklad Los Angeles — San Francisco Je 88 spojení denne, na linke New York — Boston 87 a diaľková trasa Aeroflotu Moskva — Vladivostok má denne 50 spojení. (ovj' S kupina talianskych architektov mala příležitost navštívit Leningrad a Mos fcvu a diskutovať so svojimi sovietskymi kolegami o problémoch výstavby a urbanistického usporiadania sovietskych miest. Architekt Frank Berlanda o tom rozpráva: „Je obdivuhodné, ako mimoriadne sl Leningrad zachováva historické a prírodné prostredie. I keď tu postavili dva moderné hotely, jeden na Neve a druhý neďaleko Fontánky, zostal stred mesta nedotknutý a plynulo ho reštaurujú tak, aby si zachoval svoje pôvodné podmienky. Človek sl preto odtiaľ odnáša dojem urbanistického plánu, »ktorom sa architektúra neprejavuje len v budovách slávnostnejšieho charakteru, ale v každej ulici, na každom námestí a nábreží pozdlž väčšieho množstva kanálov, ktoré delia Leningrad na mnoho ostrovov. Moskva je podstatne Iná. Je to mesto, kde rytmus a úsilie rozvíjajúcej sa spoločnosti sú viditeľnejšie a premeny — v strednej časti mesta 1 na jeho rozsiahlej periférii — sú mohutnejšie a závažnejšie. Neďaleko Kremlu totiž vznikol jeden z najväčších hotelov sveta a jeho masu nesporne nemožno harmonicky začlenit. Iný hotel na okraji Gorkého ulice doplnili vysokou vežou. I tu je kontrast na hranici únosnosti. Veľká čast stredu mesta sl však zachováva veľmi rozmanitý charakter; sň tu významní Jttotorická budovy. Iné pochádzajú a ah- Očami Tallinov dohla cárizmu, tu a tam nájdeme nejaký dom s jedným poschodím a celý rad konštrukcii z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami, z ktorých najnádhernejší je Le Corbusierov Centro-Sojuz, ktorý stoji na Kirovovej triede. Veľkým jednotiacim zásahom je Kalínlnova trieda s dvoma radmi výškových budov a veľkých jednoposchodových obchodov.“ Tento veľký urbanistický počin a vari ten, ktorý pripravujú pre novú Klrovovu trie 1 du, majú však podľa Berlamdu a ďalších talianskych architektov, ktorf prišil do Moskvy, tú nevýhodu, že sa opakujú a tým ďalej zhoršujú zbiehavé schémy mesta a preto oneskorujú alebo aspoň stažujú projekt nového štrukturálneho rozvrhnutia celého územia, Berlanda pokračuje: „Moskva má byľ totiž v budúcnosti — ako nám to vysvetlil vedúci projektant Posokln — rozdelené do ôsmich veľkých pásiem, z ktorých každé bude mat takmer milión obyvateľov a budú sjiolu spojené autostrádami pre rýchlu dopravu, ako aj systém podzemných železníc a veľmi výkonnú povrchovú verejnú dopravu. V jednotlivých častiach mesta budú takto nielen bydliská, ale aj pracoviská, ktoré bulú izolované veľkými parkmi a najmodernejšia technika odstráni Ich hlučnosť." Táto urbanistická vízia, ktorá je z mno hých aspektov prijateľná, musí sa však najprv konfrontoval s Inými riešeniami. Medzi nimi — hovorí Berlanda — považujeme za veľmi zaujímavé návrhy, ktoré predložili pred štyrmi rokmi do národného konkurzu. Šlo v niekoľkých prípadoch o mesto silne koncentrované v podobe pásov, ktoré sa pre tínali v terajšom centre a orientovali obytné sídliská a Iné činnosti len {todía nlekoľ kých málo základných smerov. V Sovietskom zväze po prvý raz expert montovali s veľkými medzinárodnými konkurzmi, pozvali sem Le Corbuslera, Gropiusa a nemeckých racionalistov, ktorí tu zanechali stopy svojej tvorivosti a svojich sympatii k novej spoločnosti. Dnes vychádzajú zo škôl vynikajúci odborníci. Diplomové práce absolventov Zdanovovej staviteľskej fakulty sú skutočne príkladné. UNITA (ov) Päť dní milionár - potom žobrák Bol to najštastnejši deň v živote 32 ročnej Ully Dragsnesuvej z Oslo, keď jej manžel prišiel domov a povedal: „Predstav si, volal ma jeden notár, že sme po prastrýkovi z Ameriky, o ktorom som doteraz ani nevedel, zdedili 50 miliónov korún (asi 25 miliónov xápadonemeckých mariek).“ Vodič nákladného anta, 38-roéný Harry Dragsnes, jeho manželka a ich dve deti sa razom stali druhou najbohatšou rodinou v Nórsku. Nórske noviny uverejnili správu o senzačnom dedičstve v Oslo. Skromného Harryho oslavovali ako hrdinu. Objednal sl pre seba, pre manželku a pre svojich štyroch bratov šest luxusných áut. A štýlom muža z veľkého sveta povedal: „Svojho zamestnania sa vzdám, ale chcem pracovat aj naďalej, možno niekde ako riaditeľ.“ Šťastie rodiny Dragsnesovcov trvalo Iba pät dni. Reportéri novín „Dagbladet“, vychádzajúcich v Oslo, zistili, že v hlavnom meste Nórska nie je žiadny notár ani advokát, ktorý by bol Dragsnera upovedomil o údajnom miliónovom dedičstve. Harry s plačom priznal: „Histor-ku o miliónovom dedičstve som sl vymyslel. Mal som dlžoby a moja manželka už nemala peniaze ani na nájomné za náš malý byt. „Dedičstvom“ som chcel dosiahnuť len niekoľko úverov a odklad platieb. Navyše som chcel, aby bola moja rodina aspoň niekoľko dni šfastná. Myšlienku o vymyslenom dedičstve ml vnukol film, ktorý som nedávno videl." Harry musi za tých pár dni, • ktorých sa hral na multimilionára, draho platil. Jeho manželka Ulla sa nervové zrútila, keď sa dozvedela pravdu a chce sa dat rozviesť. Dragsnes medzičasom zmizol bez stopy. Zanechal po sebe Iba list: „Teraz sem všetko stratil. Svoju rodinu, svoje zamestnanie, svojich priateľov a známych. Môj život už nemá cenu. Chcel som len to najlepšie pre Vás všetkých. Teraz sa mi každý vysmieva!“ manželkou.2 41 Ked eSte boli chudobní, ale Sfastní: Harry Dragsnes so svojou