Východ Republiky, október 1935 (I/19-26)

1935-10-22 / No. 19

f'W.jjft n REPUBUKY I ImiÍWUÄssaoi-i. _______________ "Ä R očník I.____________________Úterý, 22. řifna 1035. Číslo 1Q. O požadavcích výboru koaličních stran. dr. Barany, Košice, 21. října. _ Mezi vzestupem počtu oposičního vo­ličstva při posledních parlamentních volbách na Podk. Rusi a ustavením se výboru podkarpatoruských koalič­ních stran a jeho pracovitým elánem, nechybí určitá příčinná souvislost. By­lo již nápadné, že se neglígovaly ru­­sínské politické kruhy a podceňovaly se — zvláště v posledních dvou letech — jejích snahy zúčastniti se řízení ve­řejného života Podkarpatské Rusi. A přece, nebylo by nic přirozenějšího, než umožníti těmto kruhům, zúčastni­ti se prací a nésti kus zodpovědnosti za politiku a za výstavbu kraje. Ano, celostátními politickými kruhy inaugu­rovaná politika prováděna zde Karpa­­torusy. Toto by byla přirozená cesta pro úspěšnější státotvornou politiku na Podkarpatské Rusi. Rozumovým imperativem tímto byl by tedy neje­nom regionální zájem kraje, nýbrž i zájem celostátní politiky ušetřen od toho zjevu, který nás ve formě voleb­ního výsledku — řekněme si upřímně kompromitoval. Nemůžeme zatajiti — bylo by to zbytečné — že oposici na Podk. Rusi posloužily agitačním volby právě koaličně materiálem pro strany, v dů­sledku teho, že tyto strany, hlavně pak někteří činitelé, strhly na sebe veškerou odpovědnost a vystavily se takto všemožné kritice. Vystřížlivění však nastalo po volbách. A ačkoliv se prozatím hledají cesty, jak nalézti ztracený klíč k důvěře venkovského obyvatelstva, jest přece jen potěši­telným faktem, že je tu někdo, určitý orgán z koaličního prostře#!, který staví se za uplatnění regionálních požadavků kraje. Toto jednání aspoň v takové formě, jako se nyní při pu­blikování činnosti výboru podkarpato­ruských parlamentních zástupců koa­­lovaných stran projevuje, může roz­ložití odpovědnost na širší základnu a prospěti takto dobré věci Tak také jest nutno hleděti na vy­hlášené požadavky koaličních parla­mentních zástupců Podkarpatské Rusí. Tyto požadavky jsou sice dosti ne­­urovnané a schází jim přesná stylisa­­ce, která by zároveň mohla sloužiti za základ za jejich provedení, avšak to již patří k charakteristice podkarpa­toruských věcí, že regionální poža­davky nejsou nikdy dostatečně pro­pracovány a často visí ve vzduchu. Tuto okolnost však není radno přes­příliš zdůrazňovati, neboť mohli by nám velmi odůvodněně namítati, že nenesou jenom Rusíni vinu na tom, že za sedmnáct roků Republiky nemohli jsme vyměniti starou generaci příleži­tostních figurálních podkarpato­ruských politiků za jinou, odborně při­pravenou třídu nové, již v našem ovzduší preparované, mladší gene­race. Bude proto nutno tyto regionální požadavky, interpretované koaličním výborem karpatoruských zákono­dárců, bráti vážně a o nich jednati. Čím dříve se tak stane, tím lépe bude pro budoucnost kraje a celostátní naši politickou linii. Od jejich uskutečnění bude pak závislá svou existencí v obráceném poměru podkarpatoruská oposice. Itaiovia víťazia na somáiskej fronte. Zmocnili sa Sojlave a Degere. — Horúčne dni v Paríži, Ríme a Londýne. Itaiovia začali nový útok, tentokrát na somáiskej fronte, na severe zatiaľ sbierajú sily k nástupu na Makale. Počínajú si veľmi opatrne; okol­nosť, že zrušili otroctvo, zabezpečuje im určitý morálny efekt a sympatie oby­vateľstva. Vidno to z toho, že k Italom sa pridal ďalší habešský náčelník a že provincia Tigre je celkom pacifickou. Nesmieme však zabúdať na to, že válečné náklady vyžadujú zdroj peňazí. Priemerné vydanie na africké dobrodružstvo v júni a septembri tvo­rilo obnos 356 miliónov lír mesačne, v septembri bolo treba už 633 miliónov lír. Tým sa vysvetľuje italská ochota vyjednávať a je príznačné, že za roz­hovoru s Drummondom Mussolini pripúšťal možnosť ukončiť vojnu. Preto ital­ský nástup môže byť tiež dôkazom snahy, získať čím viac úspechov, aby sa potom mohlo z čoho sleviť. Je isté, že Laval nachádza stále viac a viac ochoty sa dohodnúť, a to nielen v Londýne, ale aj v Ríme. Vojna stojí peniaze a tých je dnes málo. Italská vláda oznamuje, že italské vojsko dobylo na južnej fronte význam­ných strategických bodov Sojlave a De­gere. Habešania vraj ustupujú v nepo­riadku. Nechali na bojišti 2 kanóny a mnoho guľometov a pušiek. Podľa ital­skej zprávy, sa vzdali italskej armáde ďalšie oddiely habešského vojska na se­vernej fronte. Divízia cisárskej gardy habešskej čí­tajúca 9.000 mužov dala sa z hlavného habešského mesta na pochod k severnej fronte. Cisár a cisárovná boli prítomní odchodu tohoto elitného vojenského sbo­ru Addis Abeba 21. akt. (Reuter.; Poslanec Bohumír Bradáč zomrel. V. V. P r a h a, 21. októbra. Po ťažkej a vleklej chorobe zomrel vo svojom rodisku v Židoviciach pri Jičíne v Čechách vo veku 54 rokov predseda poslaneckej snemovne, poslanec Bohu­mír Bradáč. Narodil sa 31. mája 1881 ako potomok starej sedliackej rodiny. Vyštudoval hospodársku školu v Jičíne, a venoval sa hospodáreniu na rodnom statku, ale skoro začal pôsobiť v obecnej a okresnej samospráve, taktiež sa zú­častnil budovania repárskych organizá­cií. Jeho politická a hospodárska čin­nosť a osobné vlastnosti získaly mu širo­kej obľuby v jičínskom kraji, takže v ro­ku 1911 bol Bradáč zvolený'za Jičín po­slancom do ríšskej rady. Roku 1912 stal sa poslancom zemského snemu Kráľov­stva českého. Počas vojny spolu s po­slancom Stankom pomáha poslanec Bra­dáč tisícom českých ľudí, v tejto dobe tiež vyniká najmä základný rys jeho po­vahy — nebojácnosť, ktorá nemala ohľa­du ani na vlastné pohodlie ani na vlast­né záujmy. Bradáč, ako zaslúžilý revolučný pra­covník, bol po vojne vyslaný do revoluč­ného Národného shromážděná. Znovu bol potom za poslanca zvolený za stranu renublikánsku vo všetkých doterajších obdobiach — je teda spolutvorcom na­šich parlamentných tradícií. Venoval zvláštnu pozornosť družstevníctvu a ho­spodárskemu povzneseniu mladoboleslav­ského kraja. Poslanec Bradáč bol dlho­ročným predsedom výkonného výboru koaličných strán a predsedom rozpočto­vého výboru poslaneckej snemovne — v tomto úrade sa osvedčil ako rozvážny a konciliantný politik, ktorý vedel do­siahnuť shody i tam, kde bolo najviac treníc, a teda vyžadovalo sa najviac opa­trnosti. Od 9. decembra 1929 do 29. októbra 1932 bol Bradáč ministrom zemedelstva. Bola to doba, kedy na zemedelstvo do­ľahla celá ťarcha svetovej hospodárskej krízy. Bradáč i za týchto ťažkých pome­rov dal podnet k mnohým opatreniam, ktoré zmierňovaly ťažký stav nášho ze­medelstva; bol to zvlášť ťažký úkol, le­bo vtedajšia široká Udržalova vláda bola sostavená z nesúrodých živlov, a bolo ťažko nájsť riešenie, ktoré by vyhovo­valo všetkým koaličným stranám. 29. októbra 1932 bol poslanec Bradáč vyme­novaný za ministra národnej obrany. Tu sa opäť osvedčil ako človek, ktorý hlbo­ko rozumel potrebám armády a záujmom našej brannosti. K záslužným jeho či­nom patrí predovšetkým to, že uskutoč­nil Najvyššiu radu pre obranu štátu, a vedel priblížiť úkoly armády širokým vrstvám národným. Minister Bradáč ve­noval tomuto úkolu všetky voľné chvíle, a konečne dosiahol to, že sa obrana štá­tu stala všetkým občanom vecou blíz­kou. Ďalšou jeho zásluhou je, že usku­točnil zavedenie dvojročnej prezenčnej služby, a to veľmi rýchle, vôbec bez ťaž­kostí, takže táto ľahkosť vzbudila obec­ný priaznivý ohlas v štátoch západnej Európy. Ďalej ako minister začal akciu na vybudovanie stálych opevnení, a zí­skal pre to porozumenie všetkých čini­teľov, čo mu umožnilo hneď nariadiť in­tenzívne prevádzanie prípravných prác. Pokiaľ bol nútený prevádzať osobné zmeny v armáde, osvedčil veľký osobný takt, takže všetky zmeny sa uskutečni­ly bez ťažkostí. Generálny sbor úprim­ne ľutoval jeho odchodu z ministerstva národnej obrany. Po tohoročných voľbách bol poslanec Bradáč zvolený predsedom poslaneckej snemovne. Významu jeho osobnosti tre­ba aspoň z časti pričítať, že pre neho hlasovala i opozičná sudetskonemecká Henleinova strana. Žiaľbohu, Bradáč na jeseň ťažko ochorel, a už mu nebolo sú­dené, aby riadil ďalšiu činnosť tejto sne­movne. nmšSšs Keby sme boli v Amerike muselo by Vaše dieťa na začiatku školského roku 1 lekárskej prehliadke chrupu. U nás síce táto » hliadka dosiaľ nie je povinná, ale je v záujme zdra via Vášho dieťaťa, aby ste s ním k lekárovi zašlí sama. Nezabudnite na to — rovnako ako Vaše dieťí nesmie zabudnúť ráno i večer vyčistiť si Thymoli nom svoje pekné zúbky! Cf 21. októbra: IďlU a a iiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii Sovietski novinári sľubujú CSR. pod­poru v boji za mier. Sovietski spisovatelia a novinári poslali ministrovi zahraničia dr. Benešovi pri svo­jom návrate do Ruska telegram, v ktorom konštatujú, že im bolo umožnené soznámit sa nielen s kľudným vývojom pomerov v Československu, ale presvedčiť sa aj o pria­teľských stykoch čs. národa k národu rus­kému. „Použijeme nashromážděných dojmo\ k práci, smerujúcej k ďalšiemu sbližovaniu oboch štátov”, vraví sa ďalej v telegrame. „Sľubujeme Vám podporu vo vašom zápa­se, ktorý ruka v ruke s našim ľudovým za­hraničným komisárom Litvinovom vediete v záujme mieru a bezpečnosti.” Drahota v Turecku. V posledných dňoch sa objavil na turec­kých trhoch nedostatok potravín a najmä múky. Obyvateľstvo miestami čaká pred ob­chodmi múkou a chlebom až do neskorých nočných hodín. Turecká vláda vyhráža prís­nymi trestami za zdražovanie potravín. Proces proti 50 bulharským teroristom V Gorna Džumaji v bulharskej Makedo­nii začal sa proces proti únoscovi protoge­­ristického predáka Ivana Vapcarova. Obža­lovaných je vyše 50, svedkov vyše 100. Me­dzi obžalovanými je aj vodca makedonských teroristov Ivan Michajlo, ktorý sa teraz zdržuje po svojom úteku z Bulharska v Turecku. Štátny zástupca navrhuje pre 45 obžalovaných trest smrti. Ivan Vapcarov bol unesený za bieleho dňa zo Sofie v r. 1933, Bol odvezený do Makedonii a tam väznený vyše roka Omladenie francúzskeho senátu. Pri včerajších voľbách do francúzskeho senátu bol zvolený značný rad mladých po. litikcv a ze.medelcov. Plodinová burza. ho. Bratislava, 21.. októbra. — Na bra­tislavskej plodinovej burze bola dnes tenden­cia bez z,meny, návšteva dobrá, obchod men­ších rozmerov. U pšenice sa obchoduje starým zbožím, raž je hľadaná, kukurica kľudná. Ďal­šie bezo zmiem. Ceny múky až do stanovenia maximálnej ceny sú zatiaľ vynechané. Zname­nané boly tieto zmeny v cenách: kukurica du­najská tranzit z lodi 61—62 Kč, zemiaky prie­myslové 24—26 Kč, otruby pšeničné 81—85 Kč a ražné 80—82 Kč Po vleklej chorobe, ktorú si privodil v značne] miere svojou pracovnou poctivosťou, nechce.iú­­cu znať potrebu a nutnosť odpočinku, zomrel práve vynikajúci mierový pracovník anglický, Artur Henderson vo veku 75 rokov. Vypraco­val sa z pôvodného kovorobotníka až na vzde­lanostnú úroveň, ktorá mu otvorila dvere do anglickej vlády, v ktorej bol postupne mini­strom vnútra a zahraničia. Úprimný socialista a svojho času predseda druhej socialistickej svetovej internacionály, hol si vedomý zodpo­vednosti davového vodcu, nerozduchoval půdo­vé triedne vášne, naopak, ich dusil cieľavedo­mou prácou pre svetový mier, čo bolo aj me­dzinárodne uznané tým, že mu bola udelená Nobelova cena mieru. Zaslúžil sa o vyrovnanie protiv medzi stanoviskami jednotlivých štátov, najmä ako dlhoročný predseda medzinárodnej odzbrojovacej konferencie, ktorej konečného zdaru, svetového odzbrojenia sa však nedočkal. Svet v svojej ušľachtilejšej časti mu zachová ako apoštolovi mieru čestnú pamiatku. Henderson mrtvý,

Next