Východoslovenska Pravda, október-december 1946 (II/225-297)

1946-10-01 / nr. 225

Nie do štrajku aie do odborovej organizácie Mikuláš Čollák Hmotné postavenie slovenského profesorstva sa jasne odráža na jeho psychologickom stave: profesorstvo je nespokojné, roztrpčené, bez chuti do práce, bez ideového povznesenia. Jc to stav chorobný a jeho následky vidíme na chabej pracovnej morálke na dnešnej strednej škole. Aká pláca, taká práca! A zároveň sa tu takmer experimentálne potvrdzuje marxistic­ké učenie, že materiálny stav člove­ka určuje i tú tzv. kultúrnu nadstav­bu, teda umenie, náuku, školu, výuku, chuť do práce, atď., atď. Ale profesorstvo na svoj neuspoko­jujúci hmotný stav nenašlo doteraz správnu odpoveď, nereaguje prisne­­rane.Jeho hroženie, zamračenosť, na. prosté sníženie konzumu kultúrnych a hmotných potrieb, jeho apatia sa podobajú tomu, čo robí zavšivený tu­lák: škriabe sa. A vši ostávajú. Od­­všivif sa možno iba osvedčenými prostriedkami, modernou metódou. Toto drastické prirovnanie mi pri­chodí na um, keď čítam výzvu ano­nyma, ktorú dostaly zaiste všetky profesorské sbory na Slovensku, aby slovenskí profesori dňom 1. októbra nevstúpili do školy. Slovom, aby za­­počali štrajk. Vyzývať dnes k štraiku jednotliv­cov je najhoršou sabotážou. Lebo o toto tu ide! Vyzývajú profesorov, aby 1. októbra nevstúpili do školy. Kto vyzýva? Kto za tým stoji? Veľké podujatia sa anonymne nespĺňajú. Anonymný generál je zaručenou po­rážkou v boji. Jedinú cestu nápravy vidíme v odborovom organizovaní profesorstva. Odborová organizácia má byť zá­stupcom i hmotných záujmov profe­sorov ona. má byť vyjednávačom me­dzi Povereníctvom a svojimi členmi a iba ona má dať povel k štrajku, keď zlyhajú všetky pokusy o nápravu. Ale čo vidíme. Profesorstvo nepo­chopilo význam odborárskeho hnu­tia, stojí neorganizované, hromží, je zamračené, len sa nesdružuje a ne­spája svoje sily v jedinom ohmsku a keď treba i k silnému spoločnému ú­­deru. Ale v odborovej organizácii! sa za­ručuje i plán na vykonanie prípad­ných sankcii, v našom prípade i štraj­kov. Uvážme, čo by sa stalo, keby 1. októbra profesori ozaj nenastúpili do školy? Stalo by sa mnoho vecí Najajmä smiešnych, grotesk ných, neskoršie i tragických. V orvé &J by žiaci z veci mali veľkú radrsf (Pokračovanie na'4, 'stráne) Dnešné číslo má 8 strán V V • . .. .. ^ i V-? ■' .'O M Nájdete v ňom doslovné znenie historických usnesení a manifestu XV. kongiesu SL v Košiciach PÁ na O.resné veden'a Strany sľnbirfi zvýšit odBeŕTF---------­Viac ako o 100 °lo Úspešné tlačové konferencie v Gelnici, Michalovciach, Hu­­mennom a Kráľovskom Chlumci - Všetko pre zdar získavacej kampane VP — Pred oznámením podmienok súťaže (R) Košice, 30. septembra, —f Uplynulé' dW%oly v znamení tla­čových konferencií okresných g miestnych ^vedení Strany v Gelnici, ňumennom, Michalovciach a Kráľovskom Chlumci. Ohlásená získava­­cía kampaň nových odberateľov VýchpdoslopgnsK^..'^TCĽiMy má všade ‘medzi členstvom Strany íivý_ ohlas g vedenia sa všade zaväzujú do Tŕoncä tohto roku nielen splniť ale dokonca mnohonásobne prekonať vytýčený plán Súčasne sa na spomenutých konferenciách prejavujú horúčkovité prípravy naši ch organizácií na splnenie dvojročného bu­dovateľského programu. konať. Večer bola v kine Capitol plenárna schôdza MOKSS na kto­rej opäť prehovoril poslanec s. Je­leň. V tomto prejave sa zaoberal prevážne otázkami výstavby. Súdr Kras, predseda ONV, oboznámil shromaždených s podrobnosťami bu­dúcej výstavby Michaloviec. V Humennom sa konala konfe­rencia miestneho a okresného ve­denia Strany v sobotu. Na aktuálne témy prehovorili súdruhovia: Fe­­dorišín, člen SNR. P. Coliak, člen SNR a poslanec súdr. Jeleň. O získavacej kampani VP referoval súdr. Berta. Diskusia niesla sa i tu v znamení rozšírenia stranníckej tlače a miestni i okresní činitelia Strany prisľúbili zvýšiť v okrese počet odberateľov o 100%. Na zasadnutie aktívu strany v Kráľovskom Chlumci zavítal v ne­deľu ako referent člen SNR s. Rác. Schôdzu otvoril s. Lukta. Súdruh Rác zaoberal sa v svojom prejave významom plánu Gottwaldovej vlá­dy, potrebou čo najviac rozšíriť na­šu strannícku tlač. Po diskusii roz­hodol sa aktívne prijať usnesenie, že do konca novembra získa 100 nových členov a v rovnakej miere zvýši odber VP v okrese. Na tlačovej porade zástupcov miestnych a závodných organizácií gelnického okresu, ktorá sa konala v nedeľu v Gelnici, prehovoril k prítomným o politických otázkach obi. taj. strany s. Priesol a o po­trebe rozšírenia stranníckej tlače referoval s. Vajzer. Po referátoch bola živá diskusia’ ktorá jedno­­myselne potvrdila význam, tlače. Delegáti sa takmer do jedného za­viazali nielen splniť ale ďaleko pre­konať vytýčený plán pri získavaní nových odberateľov Východosloven­skej Pravdy. Popritom priniesli celý rad podnetných návrhov a re­ferovali aj o najbližších plánoch, potrebách i bolestiach jednotlivých obcí. K otázkam, ktoré nadhodily spo­mínané konferencie, najmä vo vzťa­hu k dvojročnému plánu, sa ešte vrátime. Nateraz konštatujeme iba tolííó, že ak sa do získavacej kamnane VP jjustia všetky oJímsiL a.Q.bce s ta­kým elánom, aký sme videli v Gelnici, Humennom. Michalovciach ä~ Kr. ChliuncL môžmp mať istotu. že vzrast...odberateľov VP stúpne viac oko o 100%. Vyzývame všetky ostatné okresné vedenia strany na východe, aby v čo najkratšom čase svolalý tlačové konferencie, lebo v krátkom čase oznámime podmienky súťaže a bolo by želateľne, aby celý východ do súťaže naraz od­štartoval. Všetko pre zdar získavacej kam­pane VP! V piatok zasadalo miestne a o­­kresné vedenie Strany v Michalov­ciach pod predsedníctvom súdr. Repického. O aktuálnych otázkach referoval poslanec súdr. Jeleň. O otázkach tlače referoval súdr. Ber­ta, redaktor VP. V diskusii sa prí­tomní zaviazali vytýčený plán pre-t/t ■ / • t H H 6 J / Manifest XV. kongresu Slovenskej ligy Slovenská liga víta obnovenú ČSR ako jediný rámec šťastného a bezpečného života dvoch najbližších slovanských braíov Celý národ sloli za úsilím čs. delegácie v Paríži Slávne dni XV. kongresu Slovenskej ligy v Košiciach znovu potvrdily, že nová Česko­slovenská republika je jediná schopná splniť všetky ideály, ktoré dozrievaly v našom ná­rode cez celé stáročia a ktoré hlásala a za kto ré bojovala v prvých radoch práve Slovenská liga. Preto sa stal XV. kongres Slovenskej ligy manifestáciou vernosti tomuto štátu, ktorý spojil dva bratské národy na spravodlivom základe, aby tým svornejšse mohly vykročiť proti svojim spoločným odvekým nežičlivcom. V znamení neskonalej vernosti a oddanosti novej ľudovodemokratickej ČSR konalo sa v nedeľu manifestačné shromaždenie Sloven­skej ligy a v tomto znamení sa nesie aj rezolúcia a manifest Slovenskej ligy. vydané pri príležitosti ukončenia jej XV. kongresu. Hold Slovenskej ligy veľkému národovcovi a že­ravému antifašistovi, básnikovi Antonovi Prídavkoví organicky zaplnil obsah kongresu. Rezolúciu a zprávu o manifestačnom shromaždení Slovenskej ligy prinášame vo vnútri čísla, manifest kongresu SL, ktorý vyzdvihuje jednomyseľnosť oboch národov ČSR vo veci našich požiadavok v Paríži, prinášame pre jeho veľký význam y doslovnom znení ňa prvom mieste. Slovenský národ v pomere k veľkému svetu malý, avšak aktívny člen mohutného slovan­ského súručenstva, dnes aj ústami svojej celo­národnej organizácie Slovenskej ligy prejavuje svoju spontánnu radosť nad tým, že po víťazne skončenej svetovej vojne, ktorej aj on prispel so všetkých svojich síl k zdolaniu temných zotročujúcich síl, zaujal miesto ako rovnocen­ný člen medzi víťaznými demokratickými a mierumilovnými národmi sveta. Slovenská liga ako verná tlmočníčka najčis­tejších snáh svojho národa z tei duše víta ob­novený slobodný štát Slovákov a Čechov, Československú republiku, ako jediný rámec šťastného a bezpečného života dvoch najbliž­ších slovanských bratov. Slovákov a Čechov. Slovenska liga skláňa sa pred tými štátisícami Slovákov a Čechov, pred slávnvmi hrdinami bratského národa ruského ako i ostatných ná­rodov Sovietskeho sväzu i národov spojenec­kých, ktorí svojimi heroickými činmi a obeta­mi krvi vydobyli našu slobôdu. Slovenská liga prisahá, že celonárodným ideálom, v znamení ktorých sa viedol obrovský zápas za vyma­nenie^ vlasti z rúk otrokárov, zostane večne verná. Tieto ideály bude oddane chrániť a pe­stovať a to nielen v záujme vlastného národa ale aj v záujme všeľudskom. Slovenská liga si je vedomá veľkosti diela výstavby oslobodenej vlasti, ako i toho, že toto dielo sa podarí len za svornej jednoty ná­rodnej i československej. Preto volá do širo­kých vrstiev slovenského ľudu po národnej jednote, po spojení všetkých k dosiahnutiu ce­lonárodných cieľov. Apeluje na všetkých Slo­vákov a Čechov, aby spoločne vyliatou krvou draho vykúpenú československú štátnosť zvor­­nosťou, láskou a prácou zabezpečili na večné časy. Najmä Slovenská liga volá po pevnom súručenstve všetkých politických složiek, slo­venského i českého národa, lebo len z takto harmonizujúceho súručenstva môžu vvchádzaf zdarné celonárodné a celoštátne podujatia. Slovenská liga so zadosťučinením vyzdvihuje, že takýmito celonárodnými podujatiami oboch našich národov sú nateraz: úsilie českosloven­skej mierovej delegácie na parížskej mierovej konferencii získať pre náš štát to. čo mu ako spoluboiovníkovi za víťazstvo demokracie právom patrí, ďalej snaha premeniť Českoslo­venskú reoobliku na štát národný a snaha pre­sídliť do československé5 vlasti čo možno naj­väčší počet Slovákov a Čechov zo zahraničia. Slovenská liga je presvedčená, že tieto veľ­ké a priamo historické úlohv sa dajú zdolať len s najväčším vypätím všetkých duchovných a hmotných síl našich národov. Vie. že Slováci a Česi hoci boli zámerne oslabovaní a ničení, sú ešte schopní takého vypätia síl a vedia z a splnenie svojich národných i štátnych ideálov prinášať tie najväčšie obete, lebo sú presved­čení, že ide aj o zabezpečenie svetového mie­ru, ktorému sa nikdy nespreneverili, po kto­rom vždy túžili a túžia i dnes. Mv. Slováci a Česi nebažíme po tom, čo je cudzie, avšak nikdy sa nezriekneme toho. čo bolo a ie naše. Slovenská liga s otvorenou materskou náru­čou víta Slovákov vracajúcich sa k nám z Ma­ďarska, a nie s menšou láskou očakáva tých, ktorí túžia po návrate do vlasti našich otcov a praotcov aj z iných štátov Európy, aj zo zámo­ria. Za najvätejšiu a najväčšiu úlohu pokladá domov sa vracajúcim bratom a sestrám pomá­hať zo všetkých svojich síl. Súčasne sa chce s najväčšou oddanosťou venovať aj tej časti ná­roda, ktorá bola odnárodnená a ktorá sa dnes dobrovoľne vracia do nášho národného ko­lektíva. Slovenska liga, hoci naplnená radosťou nad obnovením slobody národa a Československej republiky, počuje aj úpenlivé volanie o pomoc slovenských bratov z Oravy a Spiša. ktorých , utrpenie neprestalo, hoc hrozná svetová voj­­‘na skončila. Slovenská liga pred tvárou naj­vyšších predstaviteľov nášho štátu i pred tvá­rou celého spravodlivého sveta tlmočí výkrik týchto bratov, že chcú slobodne žiť vo svojej vlasti československej, avšak ich údelom je krutý osud neslobody a bezprávia. V mene týchto trpiacich bratov Slovenská liga pred­kladá úpenlivú prosbu, aby holo podniknuté všetko pre návrat týchto pohraničných slo­venských území ta, kam jedine patria, do ob­novenej republiky Československej. Obnovujúc svoju činnosť v oslobodenej vla­sti. Slovenská liga vyslovuje svoju vernosť a oddanosť tým, ktorí stáli na čele oslobodzova­cieho boja a dnes pri kormidle obnoveného štátu,, S pocitom hlbokej úcty a láskv ďakuje svojmu prezidentovi Dr. Eduardovi Benešovi za veľké oslobodzovacie dielo, prosiac božie požehnanie na jeho pôsobenie v čeie oslobode­nej vlasti. Spontánna a pohotová v práci na výstavbe vlasti, stavia sa Slovenská liga za vládu Republiky, za Slovenskú národnú radu, za Sbor povereníkov s uistením, že sa môžu na ňu v rámci lej možnosti bezpečne spoliehať. Zo svojho XV. kongresu posiela Slovenská liga svoj iskrennv pozdrav všetkým verným Slovákom doma i za hranicami a volá ich do práce za svojeť s tak úspešným svojím heslom: „Za tú našu slovenčinu“! Francúzska ústava vypracovaná Pt'.ríž. Krátko pred úsvitom v ndeľu ráno francúzske ústavo­­darné národné schválilo 440 hlasmi shromaždenie proti 106 text novej francúzskej ústavy, o ktorej; rozhodnú voličia pri refe­­rende za 14 dní Hlasovanie na­sledovalo .-po .5*/s hodinovej záve­­verečnej debate. Súdr. rr Clementis predniesol naše požiadavky v Paríži Žiadame Maďarsko o navrátenieMárnych pamiatok Paríž. — Postup prác na miero vej konferencii v Paríži, ako hlásia parížski zpravodaicovia, sa’ značne zrýchiil a delegáti sa usilujú zakončiť všetky svoje práce do 15. októbra. Ako sme už oznámili, politická komi­sia pre mierovú smluvn s Maďarskom musí skončiť svoju prácu do 5. ok­tóbra. Komisia pre mierovú smluvu s Ma­ďarskom má ešte stále pred sebou dve veľké úlohv: vyriešiť našu po­žiadavku o odsun 200.000 Maďarov z ČSR a včlenenie hospodárskych klau­zúl do mierovej stniuvy s Maďarskom. Vo veci našej požiadavky odsunúť 200.000 Maďarov došlo k novému obratu, keď v sobotu pristúpili naši delegáti k priamemu rokovaniu s maďarskými zástupcami o tejto veci. Rokovanie splnomocnencov ČSR a Maďarska trvalo 47 minút a nedosiah­lo, sa na, ňom, dohody. Podľa zpráv parížskeho rozhlasu dôjde, k, rokova­niu ešte v pondelok. PREJAV VLADA CLFMENTISA V politickej komisii pre mierovú smiuvu s Maďarskom, sa začala v so­botu rozprava o juhoslovansko-eesko­­slóvenskom doplňovacom návrhu k 9. článku, ktorý sa týka vrátenia kul­túrnych a umeleckých predmetov od­vlečených Maďarskom zo Slovenska a Juhoslávie. K tomuto hodu sa ujal slova št. tajomník Dr. dementis, kto­rý medziiným vyhlásil: „Staré Rakúsko-Uhorsko snažilo sa (Pokračovanie na 4, strane)

Next