Živnostenské Noviny, januar-december 1948 (III/1-52)

1948-01-10 / No. 1

íwve PV 1311 1311 januára 1948. ŽIVNOSTENSKÉ TÝŽDENNÍK PRE HOSPODÁRSTVO A ŽIVNOSTI NOVINY ROČNÍK III. ČÍSLO 1. Kčs 3. *272 III 0877786 * Úskalie hospodárskej samosprávy Prof. Ing. V. Králiček Reforma hospodárskej samosprávy sa v posledných týždňoch minulého roku znovu pohla z miesta. Stalo sa tak preto, že po dlhšej prestávke, ktorú vyvolal celý rad sporných otázok, vláda o nich rozhodla podľa návrhu zvláštnej komisie ministrov s konečnou platnosťou. Takto padlo roz­hodnutie, že budeme mať tri ústredné svä­­zy a v regiónoch hospodárske komory. Ze nebude ešte osobitný sväz dopravy, cudzi­neckého ruchu a stavebníctva, ale orga­nizačné nároky týchto odborov budú zvý­raznené vo sväze obchodu, remesla, po­­ťažne priemyslu. Že postavenie všetkých troch sväzov i hospodárskych komôr bude upravené zákonmi. Na Slovensku sa majú vytvoriť oblastné orgány ústredných sväzov; ústredné svä­­zy majú vykonávať svoju činnosť na Slo­vensku zásadne prostredníctvom ob­lastných orgánov. Aby nevznikla tzv. dvo­jitá koľaj, to znamená, aby sa tie isté problémy neriešily súčasne v komorách a vo sväzoch, má byť zaistená spolupráca čiastočným včlenením komôr do systému ústrednvch sväzov. Hosuodárske knroorv budú mať tri sekoíe, pre priemysel, obchod a remeslá, ktoré budú totožné s územnými složkami sväzov, pričom má platiť zásada, že po stránke odbornej bude vedenie sek­cií podliehať ústredným sväzom a po stránke administratívnej budú tieto sekcie podriadené vedúcim orgánom hospodár­skej komory. Kto by chcel veriť, že tým padlý posled­né závory na ceste jednotného postupu v dobudovaní novej organizácie hospodár­skej samosprávy, ostane asi ešte dlhší čas na omyle. Možno tiež, že sa sám mýlim. Poznám však veľmi dobre históriu hospo­dárskej samosprávy a poznám tiež vývoj v porevolučných rokoch. Prediskutúvali sme tieto veci po dlhý čas v osobitnej ko­misii pre reformu hospodárskej samosprá­vy pri generálnom sekretariáte Hospodár­skej rady. I keď záujem veci vyžadoval urýchlenie prác a generálny tajomník Ho­spodárskej rady mohol len po kratšom prieťahu predložiť vláde tzv. návrh jed­notných zásad, predsa ostalo pri hlbšej analýze vecí mnoho rozdielností v názo­roch na zásadné body problému. Preto chcem dnes, keď o väčšine spor­ných bodov padlý už zásadné rozhodnu­tia, podať súhrnný výklad svojho stanovis­ka, ktoré sem počas celých rokovaní za­stával. Vychádzal som zo zásady, ktorú som ani do konca rokovaní neopustil, že celá reorganizácia musí sa previesť synté­zou osvedčených inštitúcií jestvujúc'ch s novými organizačnými prvkami, ktoré pri­niesol hospodársky život a jeho štruktu­rálne premeny. Toto som pripamätúval s ohľadom na slovenské pomery, kde nebu­deme rušiť organizácie, ako by sa malo ro­biť v historických krajinách, ale budeme jedine dobudovávať. A hneď druhá vec. Nech mi je prepáčené, ak sa mýlim, ale hneď od počiatku som sa nezastával ná­vrhov, ktoré žiadaly, aby nové organizácie boly osobne, vecne a administratívne pod kontrolou niektorého ministerstva. Išlo to­tiž o návrh, aby nové organizácie svojou povahou a Složením boly tzv. predĺže­nou rukou rezortného úradu. S tým sa nedalo súhlasiť. V doslovnom prevedení by to muselo znamenať zničenie zásady s a­­mosprávy a poprenie vlastnej záuj­movej funkcie. Vzhľadom na dnešnú sú­stavu nášho hospodárstva, súhlasil som •predsa s určitým kompromisom, aby totiž vlastná pôsobnosť nových organizácií zre­teľne prevyšovala tzv. pôsobnosť odvode­nú, prenesenú na hospodársku samosprá­vu ústrednými úradmi. Dovoľujem si tvrdiť, že od tohto závisi celkový úspech nového systému záujmo­vej samosprávy. Je to dnes už len otázka dokonalého vte­lenia tejto zásady do kapitoly o pôsobno­sti v rámci zákonov o ústredných sväzoch. resp. hospodárskych komorách, ktoré majú byť znovu na týchto zásadách vypracova­né. Ba čo viac, musí tu byť pamätané svo­jím spôsobom aj na určitú záruku, že vole­né správne orgány nových organizácií budú môcť odmietnuť prevzatie agendy, keď zistia, že rozsah prenesenej agendy, prevyšuje rozsah ich vlastnej pôsobnosti. j- ^*1?- f"0'’''-* v- <1o,ť1r r* chodník by bol ochotný platiť udržovacie príspevky na takú organizáciu, do ktorej by si chodil pre príkazy na obmedzenie svojho podnikania, alebo usnášať sa na ra­dách a iniciatívnych návrhoch, ktoré by skončíly čo len bez slušnej odpovede. Teda aby malý nové organizácie hospo­dárskej samosprávy svoj ra son d’etre, mu­sia aspoň z plných dvoch tretín zastu­povať i obhajovať záujmy slo­­žiek, ktoré v samospráve reprezentujú. Že tieto organizácie majú spravovať volené orgány zo složíek, ktoré organizáciu tvo­ria, to ani nebudem opakovať, lebo n'kto počas rokovaní ani opačné stanovisko ne­zastával. Dnešný systém menovaných vládnych komisárov a predsedov je jedno­značne považovaný za provizórium. Podobne som zastával aj zásadu, aby vedľa povinných organizácií bolo možné z organizovanie sa na dobrovoľnom podkla­de (spolkovom poriadku). S radosťou kon­štatujem, že túto zásadu pri rozhodovaní o sporných otázkach podržala si aj vláda, keď rozhodla o zachovaní výlučnosti po­vinných záujmových organizácií len po­tiaľ, pokiaľ táto zásada neodporuje ústav­ným zárukám slobody spolčovania. X A ešte dve skôr praktické pripomienky, Prvá rezultuje z otázky, koho (ktoré inšti­túcie) na Slovensku poveriť organizo.va­­ním sväzov priemyslu, obchodu a remesla. Kedykoľvek rozprávam o tejto veci so živ-­­nostníkmi, vždy mi príde na um verná ob­doba z filozofickej rozprávky o živote rýb v rybníku, ktorý sa rozhodol nový majiteľ vysušiť. Sám ryby nemal rád a nadto ešte bol presvedčený, že pozemok lepšie využi­je, keď rybník čo najrýchlejšie vysuší, bez toho, že by ryby previedol do iného ryb­ného projektu. Susedia sa ho pokúšajú odhovoriť a dôvodia, že obec ma’a vždy veľký úžitok zo vzájomnej výmeny, ktorú robil niekdajší majiteľ. Nový majiteľ o to nestojí a robí si po svojom ďalej; deň so dňa očitá sa čiastka rýb na suchu alebo je pochytaná. Ostatné žijú ďalej obvyklým spôsobom života. Keď sa kapor-filozof s času na čas ohlási, že je najvyšší čas or­ganizovane prejsť do blízkeho voľného po­toka (kým aj prechod nevyschne), lebo je to jediná cesta, ako si uchovať holý život, ostatné ryby načúvajú a hádam i súhlasia, ale zato predsa len ďalej pokračujú vo svojich záľubách, lovoch a kladení ikier, Keď zostane už len nízka kaluža vody a poslední kapri naliehajú, príde odpoveď pariem: „... konečne nás prestanú kapri majorizovať!“ Táto rozprávka hovorí za celé cykly článkov. V každodennom živote nachádza­me desiatky príkladov na ľahostajnosť slo­­žiek alebo skupín živnostníctva voči po­merom, v ktorých sa nachodia. Rázna ak­cia, organizovaná defenzíva chýba a sko­ro pre nič iného, ako pre malicherné osobné predsudky! Strach z vplyvu politického stranníctva, Toto je druhá taká poznámka. Parlament­ná demokracia je najvyspe’ejšia forma pre účasť vlády ľudu. Organizovanie vôle ľudu cez systém politických strán je jej najvýraznejším doplnkom. To ale nezna­mená, aby sa muselo prenášať pohostinstvo ,s politických strán aj na tie úseky, kde pre­­iiJťVúľko VtVtíjiujj konirmy a prevyšuje potreba určitých skúseností, ve­domostí a znalostí a všetkého, čo zahrňu­jeme pod pojem „odbornosť“. Sem treba zainteresovať všetkých ľudí dobrej vôle, aby politické strany v súlade so záuj­movými organizáciami pomáhaly orga­nizovať ukojenie želaní a potrieb žívnost­­níctva a nie si nechať potreby a záujmy predpisovať. Z úskalia hospodárskej samosprávy sa tým ľahšie dostaneme, čím ľahšie dokáže­me nerobiť také ústupky základným ľud­ským slabostiam, ktoré nebude môcť vy­vážiť ani mnohonásobná konštruktívna práca obchodníkov a remeselníkov. Natmä o pravdivostí tejto poslednej pri­pomienky, totiž o nebezpečenstve spoliti­zovania hospodárskej samosprávy po pre­vedení reformy, by som sa tak rád chcel mýliť. S KONCA PRVÉHO TÝŽDŇA alebo keď bratislavský obchod svíatkuje - šm -(V každom, m e s t e), a teda aj v Bra­tislave, začína predvianočné obdobie hnei na druhý deň po Mikuláši. Prejavuje sa zvýšenou náchylnosťou spotrebiteľov na­kupovať veci potrebné i menej potrebné, schopné i menej schopné spôsobiť dušiam spotrebiteľov a obdarovaným radosť. Pres­ne podľa tradície vžitej cez stáročia preja­vili naši spoluobčania mnoho úsilia urobit nákupmi seba aj iných šťastnými v čast Vianoc. Viditeľnými znakmi čulého nákup­ného ruchu bola mimoriadna ľudnatosí bratislavských ulíc a návaly v obchodoch všetkého druhu, zvyšované kupujúcimi » bližšieho i zo vzdialenejšieho okolia. Bol teda vianočný trh živý a čulý. Mal len jeden efekt, že totiž všade tam, kde sa predávaly čo aj len náznaky textilu alebo obuvi, bolo vidno dlhé fronty trpezlivých i vzrušených, chladnokrvných i rozvade­ných spotrebiteľov, ochotných kúpiť vše­tko, čo sa na trh predložilo. Je teda ne­sporné, že obchod a hlavne výroba spome­nutých odborov zbavily sa pri tejto prí­ležitosti všetkého „bowlu“ a vzdychly si 4 uľahčením. My vzdycháme tiež, ale so za­meraním úplne iným a s oprávnenou túž­bou: aby to kŕmenie spotrebiteľov vyslo­veným „bowlom“ najmä v textile už raz prestalo a aby ľudia za tie hriešne peniaze, ktoré za textil vyhadzujú, dostali veci hod­notné a trvácnejšie, ako teraz. X (Bez vianočného stromku) ne­možno si u nás predstaviť Vianoce. I naj­väčší odporca kresťanstva úzkostlivé dbá na tradíciu vianočného stromku a preto nákup vyhovujúcej jedličky, smreku oby­čajného alebo dokonca strieborného patrí medzi popredné radosti predvianočných nákupov. A tu sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Bol katastrofálny nedostatok via­nočných stromkov. Týždeň pred sviatkami sa ľudia o ne bili a vznikly z toho mnohé nepriateľstvá a trpkosti. Všetko toto malo dve príčiny. Jednou z nich boly skúsenosti z minulého roku a druhou nepredvídavost našej cenovej správy. Pokiaľ sa odvoláva­me na skúsenosti z predošlého roku, treba pripomenúť, že vlani bola situácia iná. Ob­chodníkom s vianočnými stromkami zo­stalo mnoho stromkov nepredaných a celé ich hromady zostaly na bratislavskej Sa­­hare ležať, opustené majiteľmi a keď tam už dosť dlho ležaly, nezostalo nič iné, ako odviezť ich na mestské smetisko, aby ich dáky neurvalý šarvanec nezapálil a nespô­sobil priamo v meste dosť slušnú a po­plašný požiar. Po týchto trpkých skúse­nostiach boli tunajší obchodníci t. r. až priopatrní. Mnohí sa radšej zriekli nádeje na zisk z predaja a tí, čo zostali, mali aspoň istotu, že nebudú musieť od svojho tovaru s hanbou utiecť. Takto vyzerala situácia, dokiaľ sa do nej nezamiešal náš cenoví úrad. Pohýbal zas raz iniciatívne svojím úradným „postupom“ a ako obyčajne, na­robil mnoho zmätku, ktorý vyvrcholil r opísaných bitkách pri nákupe vianočných stromkov. Pýtate sa, čo takého ten cenový úrad zase vyviedol? Nuž nič iné, len to, že ustálil ce­ny vianočných stromkov pri drobnom pre­daji a zabudol ustáliť ceny pri nákupoch u producenta. Vskutku zabudol? Pochybu­jeme, a to silne. Pfi všetkých pochybno­stiach o schopnostiach tohto odboru našej verejnej správy vieme veľmi dobre, že sf je vedomá, že keď chce predpísať predajné ceny, musí predpísať aj ceny nákupné. Pre­čo ich teda nepredpísala? Preto, že nie­ktoré veci sú pre ňu a pre HKS „tabu“, t. j záležitosti nedotknuteľné. Sem patrí napr cena ošívaných pre domáce zakálačky, ce­ny mlieka a vajec na vidieku, sadzby za roľnícke furmanky, otázka čiernych miezd a mnoho vecí iných, nad ktorými cenová správa i HKS si ochotne zatvára svoje ináč bystré oči. A tak sa prejavila táto charakteristická vlastnosť aj v cenách vianočných stromkov Ceny malých stromkov ustálené boly ab­normálne nízko. Ceny veľkých stromkov ponechané boly voľnému vývoju, podľa tržných pomerov. A tak sa stalo, že chce­­júc urobiť radosť chudobe, pripravila naša cenová správa žiaľ všetkým, chudobným i bohatým, lebo zapríčinila nedostatok via­nočných stromkov. Nedbať a nepoznať ho­spodárske skutočnosti a normálne zásobo­vacie faktory, patrí medzi primárne znaky činnosti cenovej politiky dneška. Keby ich bola poznala, bola by si v duchu povedala: vlani bol nadbytok vianočných stromkov. Mnohí na ich predaji „pohoreli“. Z toho vyplýva pre nich i pre mňa jeden logický záver: opatrnosť a tá znamená možnosť slabého oboslania trhu. Keď teda chcem ceny stromkov určiť, musím v prvom rade kalkulovať s faktom, aby stromkov bol do­statok. Lebo so stromkami sa nedá robiť to, čo s iným tovarom, totiž myslieť si, keď ho'nepredám dnes, predám ho zajtra. Keď nedostane konzument stromček do Šte­drého dňa, pomyslí si o dodávateľovi, t cenovej správe „svoje“. Na toto teda mala cenová správa myslieť. Ďalej mala vedieť, že stromky sa dodá­­(Pokračovanie na 4. str. Prepychová daň — predĺženie lehoty Ako sme už v našom časopise po­drobne uviedli, od 27. decembra 1947 platí zákon o prepychovej dani. Zo záseb prepychových predmetov obchodníkov mala byť zaplatená do­u datočná prepychová daň do 31. d e­­c e m b r a 1947. Minister financií však použil zákonné zmocnenie k zmierneniu tvrdosti zákona a pre­dĺžil túto lehotu do 15. marca 1943. Lehota pre ohlásenie zásob pre­pychového tovaru u obchodníkov a výrobcov sa však nepredlžuje a kon­čí 11. januára 1948. Odo dňa účinnosti zákona, t. j. 27, decembra 1947, výrobcovia prepy­chových predmetov musia viesť prí­jem a výdavky týchto predmetov na daňové ciele. V najbližšom čísle uverejníme bliž­šie smernice k tejto prepychovej dani.

Next