Živnostenské Noviny, januar-december 1948 (III/1-52)
1948-01-10 / No. 1
íwve PV 1311 1311 januára 1948. ŽIVNOSTENSKÉ TÝŽDENNÍK PRE HOSPODÁRSTVO A ŽIVNOSTI NOVINY ROČNÍK III. ČÍSLO 1. Kčs 3. *272 III 0877786 * Úskalie hospodárskej samosprávy Prof. Ing. V. Králiček Reforma hospodárskej samosprávy sa v posledných týždňoch minulého roku znovu pohla z miesta. Stalo sa tak preto, že po dlhšej prestávke, ktorú vyvolal celý rad sporných otázok, vláda o nich rozhodla podľa návrhu zvláštnej komisie ministrov s konečnou platnosťou. Takto padlo rozhodnutie, že budeme mať tri ústredné sväzy a v regiónoch hospodárske komory. Ze nebude ešte osobitný sväz dopravy, cudzineckého ruchu a stavebníctva, ale organizačné nároky týchto odborov budú zvýraznené vo sväze obchodu, remesla, poťažne priemyslu. Že postavenie všetkých troch sväzov i hospodárskych komôr bude upravené zákonmi. Na Slovensku sa majú vytvoriť oblastné orgány ústredných sväzov; ústredné sväzy majú vykonávať svoju činnosť na Slovensku zásadne prostredníctvom oblastných orgánov. Aby nevznikla tzv. dvojitá koľaj, to znamená, aby sa tie isté problémy neriešily súčasne v komorách a vo sväzoch, má byť zaistená spolupráca čiastočným včlenením komôr do systému ústrednvch sväzov. Hosuodárske knroorv budú mať tri sekoíe, pre priemysel, obchod a remeslá, ktoré budú totožné s územnými složkami sväzov, pričom má platiť zásada, že po stránke odbornej bude vedenie sekcií podliehať ústredným sväzom a po stránke administratívnej budú tieto sekcie podriadené vedúcim orgánom hospodárskej komory. Kto by chcel veriť, že tým padlý posledné závory na ceste jednotného postupu v dobudovaní novej organizácie hospodárskej samosprávy, ostane asi ešte dlhší čas na omyle. Možno tiež, že sa sám mýlim. Poznám však veľmi dobre históriu hospodárskej samosprávy a poznám tiež vývoj v porevolučných rokoch. Prediskutúvali sme tieto veci po dlhý čas v osobitnej komisii pre reformu hospodárskej samosprávy pri generálnom sekretariáte Hospodárskej rady. I keď záujem veci vyžadoval urýchlenie prác a generálny tajomník Hospodárskej rady mohol len po kratšom prieťahu predložiť vláde tzv. návrh jednotných zásad, predsa ostalo pri hlbšej analýze vecí mnoho rozdielností v názoroch na zásadné body problému. Preto chcem dnes, keď o väčšine sporných bodov padlý už zásadné rozhodnutia, podať súhrnný výklad svojho stanoviska, ktoré sem počas celých rokovaní zastával. Vychádzal som zo zásady, ktorú som ani do konca rokovaní neopustil, že celá reorganizácia musí sa previesť syntézou osvedčených inštitúcií jestvujúc'ch s novými organizačnými prvkami, ktoré priniesol hospodársky život a jeho štrukturálne premeny. Toto som pripamätúval s ohľadom na slovenské pomery, kde nebudeme rušiť organizácie, ako by sa malo robiť v historických krajinách, ale budeme jedine dobudovávať. A hneď druhá vec. Nech mi je prepáčené, ak sa mýlim, ale hneď od počiatku som sa nezastával návrhov, ktoré žiadaly, aby nové organizácie boly osobne, vecne a administratívne pod kontrolou niektorého ministerstva. Išlo totiž o návrh, aby nové organizácie svojou povahou a Složením boly tzv. predĺženou rukou rezortného úradu. S tým sa nedalo súhlasiť. V doslovnom prevedení by to muselo znamenať zničenie zásady s amosprávy a poprenie vlastnej záujmovej funkcie. Vzhľadom na dnešnú sústavu nášho hospodárstva, súhlasil som •predsa s určitým kompromisom, aby totiž vlastná pôsobnosť nových organizácií zreteľne prevyšovala tzv. pôsobnosť odvodenú, prenesenú na hospodársku samosprávu ústrednými úradmi. Dovoľujem si tvrdiť, že od tohto závisi celkový úspech nového systému záujmovej samosprávy. Je to dnes už len otázka dokonalého vtelenia tejto zásady do kapitoly o pôsobnosti v rámci zákonov o ústredných sväzoch. resp. hospodárskych komorách, ktoré majú byť znovu na týchto zásadách vypracované. Ba čo viac, musí tu byť pamätané svojím spôsobom aj na určitú záruku, že volené správne orgány nových organizácií budú môcť odmietnuť prevzatie agendy, keď zistia, že rozsah prenesenej agendy, prevyšuje rozsah ich vlastnej pôsobnosti. j- ^*1?- f"0'’''-* v- <1o,ť1r r* chodník by bol ochotný platiť udržovacie príspevky na takú organizáciu, do ktorej by si chodil pre príkazy na obmedzenie svojho podnikania, alebo usnášať sa na radách a iniciatívnych návrhoch, ktoré by skončíly čo len bez slušnej odpovede. Teda aby malý nové organizácie hospodárskej samosprávy svoj ra son d’etre, musia aspoň z plných dvoch tretín zastupovať i obhajovať záujmy složiek, ktoré v samospráve reprezentujú. Že tieto organizácie majú spravovať volené orgány zo složíek, ktoré organizáciu tvoria, to ani nebudem opakovať, lebo n'kto počas rokovaní ani opačné stanovisko nezastával. Dnešný systém menovaných vládnych komisárov a predsedov je jednoznačne považovaný za provizórium. Podobne som zastával aj zásadu, aby vedľa povinných organizácií bolo možné z organizovanie sa na dobrovoľnom podklade (spolkovom poriadku). S radosťou konštatujem, že túto zásadu pri rozhodovaní o sporných otázkach podržala si aj vláda, keď rozhodla o zachovaní výlučnosti povinných záujmových organizácií len potiaľ, pokiaľ táto zásada neodporuje ústavným zárukám slobody spolčovania. X A ešte dve skôr praktické pripomienky, Prvá rezultuje z otázky, koho (ktoré inštitúcie) na Slovensku poveriť organizo.vaním sväzov priemyslu, obchodu a remesla. Kedykoľvek rozprávam o tejto veci so živ-nostníkmi, vždy mi príde na um verná obdoba z filozofickej rozprávky o živote rýb v rybníku, ktorý sa rozhodol nový majiteľ vysušiť. Sám ryby nemal rád a nadto ešte bol presvedčený, že pozemok lepšie využije, keď rybník čo najrýchlejšie vysuší, bez toho, že by ryby previedol do iného rybného projektu. Susedia sa ho pokúšajú odhovoriť a dôvodia, že obec ma’a vždy veľký úžitok zo vzájomnej výmeny, ktorú robil niekdajší majiteľ. Nový majiteľ o to nestojí a robí si po svojom ďalej; deň so dňa očitá sa čiastka rýb na suchu alebo je pochytaná. Ostatné žijú ďalej obvyklým spôsobom života. Keď sa kapor-filozof s času na čas ohlási, že je najvyšší čas organizovane prejsť do blízkeho voľného potoka (kým aj prechod nevyschne), lebo je to jediná cesta, ako si uchovať holý život, ostatné ryby načúvajú a hádam i súhlasia, ale zato predsa len ďalej pokračujú vo svojich záľubách, lovoch a kladení ikier, Keď zostane už len nízka kaluža vody a poslední kapri naliehajú, príde odpoveď pariem: „... konečne nás prestanú kapri majorizovať!“ Táto rozprávka hovorí za celé cykly článkov. V každodennom živote nachádzame desiatky príkladov na ľahostajnosť složiek alebo skupín živnostníctva voči pomerom, v ktorých sa nachodia. Rázna akcia, organizovaná defenzíva chýba a skoro pre nič iného, ako pre malicherné osobné predsudky! Strach z vplyvu politického stranníctva, Toto je druhá taká poznámka. Parlamentná demokracia je najvyspe’ejšia forma pre účasť vlády ľudu. Organizovanie vôle ľudu cez systém politických strán je jej najvýraznejším doplnkom. To ale neznamená, aby sa muselo prenášať pohostinstvo ,s politických strán aj na tie úseky, kde preiiJťVúľko VtVtíjiujj konirmy a prevyšuje potreba určitých skúseností, vedomostí a znalostí a všetkého, čo zahrňujeme pod pojem „odbornosť“. Sem treba zainteresovať všetkých ľudí dobrej vôle, aby politické strany v súlade so záujmovými organizáciami pomáhaly organizovať ukojenie želaní a potrieb žívnostníctva a nie si nechať potreby a záujmy predpisovať. Z úskalia hospodárskej samosprávy sa tým ľahšie dostaneme, čím ľahšie dokážeme nerobiť také ústupky základným ľudským slabostiam, ktoré nebude môcť vyvážiť ani mnohonásobná konštruktívna práca obchodníkov a remeselníkov. Natmä o pravdivostí tejto poslednej pripomienky, totiž o nebezpečenstve spolitizovania hospodárskej samosprávy po prevedení reformy, by som sa tak rád chcel mýliť. S KONCA PRVÉHO TÝŽDŇA alebo keď bratislavský obchod svíatkuje - šm -(V každom, m e s t e), a teda aj v Bratislave, začína predvianočné obdobie hnei na druhý deň po Mikuláši. Prejavuje sa zvýšenou náchylnosťou spotrebiteľov nakupovať veci potrebné i menej potrebné, schopné i menej schopné spôsobiť dušiam spotrebiteľov a obdarovaným radosť. Presne podľa tradície vžitej cez stáročia prejavili naši spoluobčania mnoho úsilia urobit nákupmi seba aj iných šťastnými v čast Vianoc. Viditeľnými znakmi čulého nákupného ruchu bola mimoriadna ľudnatosí bratislavských ulíc a návaly v obchodoch všetkého druhu, zvyšované kupujúcimi » bližšieho i zo vzdialenejšieho okolia. Bol teda vianočný trh živý a čulý. Mal len jeden efekt, že totiž všade tam, kde sa predávaly čo aj len náznaky textilu alebo obuvi, bolo vidno dlhé fronty trpezlivých i vzrušených, chladnokrvných i rozvadených spotrebiteľov, ochotných kúpiť všetko, čo sa na trh predložilo. Je teda nesporné, že obchod a hlavne výroba spomenutých odborov zbavily sa pri tejto príležitosti všetkého „bowlu“ a vzdychly si 4 uľahčením. My vzdycháme tiež, ale so zameraním úplne iným a s oprávnenou túžbou: aby to kŕmenie spotrebiteľov vysloveným „bowlom“ najmä v textile už raz prestalo a aby ľudia za tie hriešne peniaze, ktoré za textil vyhadzujú, dostali veci hodnotné a trvácnejšie, ako teraz. X (Bez vianočného stromku) nemožno si u nás predstaviť Vianoce. I najväčší odporca kresťanstva úzkostlivé dbá na tradíciu vianočného stromku a preto nákup vyhovujúcej jedličky, smreku obyčajného alebo dokonca strieborného patrí medzi popredné radosti predvianočných nákupov. A tu sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Bol katastrofálny nedostatok vianočných stromkov. Týždeň pred sviatkami sa ľudia o ne bili a vznikly z toho mnohé nepriateľstvá a trpkosti. Všetko toto malo dve príčiny. Jednou z nich boly skúsenosti z minulého roku a druhou nepredvídavost našej cenovej správy. Pokiaľ sa odvolávame na skúsenosti z predošlého roku, treba pripomenúť, že vlani bola situácia iná. Obchodníkom s vianočnými stromkami zostalo mnoho stromkov nepredaných a celé ich hromady zostaly na bratislavskej Sahare ležať, opustené majiteľmi a keď tam už dosť dlho ležaly, nezostalo nič iné, ako odviezť ich na mestské smetisko, aby ich dáky neurvalý šarvanec nezapálil a nespôsobil priamo v meste dosť slušnú a poplašný požiar. Po týchto trpkých skúsenostiach boli tunajší obchodníci t. r. až priopatrní. Mnohí sa radšej zriekli nádeje na zisk z predaja a tí, čo zostali, mali aspoň istotu, že nebudú musieť od svojho tovaru s hanbou utiecť. Takto vyzerala situácia, dokiaľ sa do nej nezamiešal náš cenoví úrad. Pohýbal zas raz iniciatívne svojím úradným „postupom“ a ako obyčajne, narobil mnoho zmätku, ktorý vyvrcholil r opísaných bitkách pri nákupe vianočných stromkov. Pýtate sa, čo takého ten cenový úrad zase vyviedol? Nuž nič iné, len to, že ustálil ceny vianočných stromkov pri drobnom predaji a zabudol ustáliť ceny pri nákupoch u producenta. Vskutku zabudol? Pochybujeme, a to silne. Pfi všetkých pochybnostiach o schopnostiach tohto odboru našej verejnej správy vieme veľmi dobre, že sf je vedomá, že keď chce predpísať predajné ceny, musí predpísať aj ceny nákupné. Prečo ich teda nepredpísala? Preto, že niektoré veci sú pre ňu a pre HKS „tabu“, t. j záležitosti nedotknuteľné. Sem patrí napr cena ošívaných pre domáce zakálačky, ceny mlieka a vajec na vidieku, sadzby za roľnícke furmanky, otázka čiernych miezd a mnoho vecí iných, nad ktorými cenová správa i HKS si ochotne zatvára svoje ináč bystré oči. A tak sa prejavila táto charakteristická vlastnosť aj v cenách vianočných stromkov Ceny malých stromkov ustálené boly abnormálne nízko. Ceny veľkých stromkov ponechané boly voľnému vývoju, podľa tržných pomerov. A tak sa stalo, že chcejúc urobiť radosť chudobe, pripravila naša cenová správa žiaľ všetkým, chudobným i bohatým, lebo zapríčinila nedostatok vianočných stromkov. Nedbať a nepoznať hospodárske skutočnosti a normálne zásobovacie faktory, patrí medzi primárne znaky činnosti cenovej politiky dneška. Keby ich bola poznala, bola by si v duchu povedala: vlani bol nadbytok vianočných stromkov. Mnohí na ich predaji „pohoreli“. Z toho vyplýva pre nich i pre mňa jeden logický záver: opatrnosť a tá znamená možnosť slabého oboslania trhu. Keď teda chcem ceny stromkov určiť, musím v prvom rade kalkulovať s faktom, aby stromkov bol dostatok. Lebo so stromkami sa nedá robiť to, čo s iným tovarom, totiž myslieť si, keď ho'nepredám dnes, predám ho zajtra. Keď nedostane konzument stromček do Štedrého dňa, pomyslí si o dodávateľovi, t cenovej správe „svoje“. Na toto teda mala cenová správa myslieť. Ďalej mala vedieť, že stromky sa dodá(Pokračovanie na 4. str. Prepychová daň — predĺženie lehoty Ako sme už v našom časopise podrobne uviedli, od 27. decembra 1947 platí zákon o prepychovej dani. Zo záseb prepychových predmetov obchodníkov mala byť zaplatená dou datočná prepychová daň do 31. d ec e m b r a 1947. Minister financií však použil zákonné zmocnenie k zmierneniu tvrdosti zákona a predĺžil túto lehotu do 15. marca 1943. Lehota pre ohlásenie zásob prepychového tovaru u obchodníkov a výrobcov sa však nepredlžuje a končí 11. januára 1948. Odo dňa účinnosti zákona, t. j. 27, decembra 1947, výrobcovia prepychových predmetov musia viesť príjem a výdavky týchto predmetov na daňové ciele. V najbližšom čísle uverejníme bližšie smernice k tejto prepychovej dani.